Existuje niekoľko odborných štúdií, ktoré poukazujú na súvislosť medzi narastajúcou premávkou na cestách a zdravotným stavom obyvateľstva. Ukazuje sa, že znečistenie sa podpisuje na vzniku astmy, problémoch s dýchacím systémom, zníženou funkciou pľúc ale aj na srdcových chorobách alebo predčasných pôrodoch.

V správe Európskej Environmentálnej Agentúry sa uvádza, že hoci sa koncentrácie SO2 a NO2 postupne znižujú, úrovne týchto škodlivín prevyšujú povolené hranice a predstavujú zdravotné riziko pre mnohé mestá v Európe. V tejto súvislosti sa uvádza, že výskyt astmatických a alergických ochorení narástol v Európe na dvojnásobok počas 80-tých rokov. Odborníci sa zhodujú v tom, že emisie z dopravy (hlavne zvýšené koncentrácie tuhých častíc a SO2 a ozónu) patria medzi najdôležitejšie príčiny vzniku týchto ochorení. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) udáva, že iba emisie tuhých častíc sú v EÚ zodpovedné za 25 miliónov ochorení dýchacích ciest detí a 32 000 predčasných úmrtí každý rok. 3.3 Emisná situácia v Prešovskom kraji

Emisie základných znečisťujúcich látok zaznamenávajú od roku 1990 postupný pokles. Príčinou uvedeného trendu je pokles priemyselnej výroby a spotreby energie, prijatie novej environmentálnej legislatívy na úseku ochrany ovzdušia, nahrádzanie menej ušľachtilých palív (hnedé uhlie, vykurovací olej) zemným plynom, povinné používanie trojcestných katalytických konvertorov pre všetky nové aj importované staršie osobné motorové vozidlá, používanie bezolovnatého benzínu. Významným ekonomickým nástrojom ochrany ovzdušia sa stáva postupná liberalizácia cien palív a energie. Významne poklesla úroveň klasického znečisťovania ovzdušia (spaľovacie procesy, priemysel), naopak narastalo automobilové znečisťovanie ovzdušia a s tým súvisiace koncentrácie prízemného ozónu.
Pokles emisií oxidov dusíka nie je taký výrazný ako u oxidu siričitého a tuhých látok, nakoľko tieto nie sú do takej miery závislé na type paliva, ale závisia predovšetkým od režimu spaľovania.
Prešovský kraj sa podieľa na produkcii emisií zo stacionárneho zdroja SO2 v SR 4,3 %, NOx 1,18 %, CO 3,65 % a tuhých látok 6,6 %.

Graf č. 1 : Vývoj priemerných ročných koncentrácií NOx na vybraných monitorovacích staniciach (IHr - 80 µ g.m-3)

Graf č. 2:Vývoj priemerných ročných koncentrácií SO2 na vybraných monitorovacích staniciach (IHr - 60 µ g.m-3)

Graf č. 3:Vývoj priemerných ročných koncentrácií polietavého prachu na vybraných monitorovacích staniciach (IHr - 60 µ g.m-3)

IHr - Priemerná ročná koncentrácia znečisťujúcej látky.