Úvod
1. Vlastnosti a funkcia ovzdušia
1.1Základne pojmy
2. Znečistenie vzduchu
2.1Zdroje znečisťovania ovzdušia
2.2Látky znečisťujúce ovzdušie
3.Tuhé látky – tuhé častice
3.1Primárne a sekundárne častice v ovzduší
3.2Zdroje tuhých častíc
3.3Emisná situácia v Prešovskom kraji
3.4Vplyv tuhých častíc na zdravie človeka
4.Možnosti znižovania emisií
4.1Administratívne opatrenia
4.2Technologické opatrenia
5. Záver

Úvod
Vzduch, alebo odborným názvom ovzdušie je jednou zo základných látok v ekosystéme človeka. Ekosystém je všetko to, čo človek potrebuje k prežitiu. Každý ekosystém sa skladá zo štyroch tzv. funkčných zložiek : biotopov, producentov, konzumentov a dekompozitorov. Biotop predstavuje súhrn všetkých neživých súčastí prírody. Za producentov považujeme všetky autotrofné organizmy (fototrofné baktérie, zelené rastliny) obsahujúce fotosyntetické farbivá, s ich pomocou sú tieto organizmy schopné vytvárať z anorganických látok a viditeľnej časti spektra slnečného žiarenia energeticky bohaté organické zlúčeniny. Ako konzumenti vystupujú v tomto usporiadaní organizmy, ktoré nie sú schopné fotosyntézy (živočíchy, nezelené rastliny, huby), sú preto heterofóbne. Energeticky bohaté látky získavajú konzumáciou tiel producentov. Dekompozitory získavajú energiu rozkaladom látok a uvoľňovaním minerálnych živín, ktoré sú tak opäť prístupné producentom pre ďalšiu fotosyntézu.
Tieto látky tvoria životné prostredie človeka.

1. Vlastnosti a funkcia ovzdušia
Ovzdušie tvorí plynný obal zeme. Atmosféra Zeme je produktom procesov vývoja zemskej kôry a jeho počiatok siaha až do predgeologického obdobia, t. j. do obdobia pred 5 – 6 miliardami rokov. V tomto období sa atmosféra primárne diferencovala v dôsledku uvoľňovania prchavých látok, ktoré zemská prahmota pôvodne pohltila. Základnou podmienkou vzniku prvotnej atmosféry však bol taký stav vývoja Zeme, ktorý zabezpečoval dostatočnú gravitáciu na udržiavanie aspoň časti uvoľnených atómov a molekúl. Súčasná atmosféra má predovšetkým plynné zložky : dusík (75,2 %), kyslík (23,2 %), argón (1,3 %), vodná para (0,24 %) a oxid uhličitý ( 0,046 %). Jej prímesnými zložkami sú vodík, neón, hélium a ozón. Fyzikálne a chemické vlastnosti ovzdušia sa prenikavo menia s výškou nad zemským povrchom; tlak aj hustota ovzdušia exponenciálne klesajú a atmosféra plynulo prechádza do medziplanetárneho priestoru. Teplota sa nemení rovnomerne; vrstvy ovzdušia nadobúdajú rôzne teploty podľa spôsobu pohlcovania slnečného žiarenia. Okrem toho ovzdušie obsahuje zložku tuhú (mikroskopické častice, ktoré tvoria atmosferický aerosól) a kvapalnú ( dážď, hmla). Atmosféra ako celok je v dynamickej rovnováhe so svojím okolím, so zemským povrchom, hydrosférou, biosférou a s kozmickým priestorom.
Vzduch má niektoré osobité vlastnosti, ktoré sa odlišujú od iných prírodných látok. Je všadeprítomný, jeho výskyt nie je viazaný na niektoré osobité miesta, netreba ho dopravovať a jeho používanie nie je obmedzené hranicami. Čistý vzduch neobsahujúci žiadny prach ani plynné znečisťujúce látky je ideálnym pojmom a v prípade sa nevyskytuje. Základné charakteristiky ovzdušia : teplota, tlak, chemické zloženie, vlhkosť, slnečné žiarenie. Ovzdušie je základnou zložkou biosféry, bez ktorej by nebola možná existencia súčasných foriem života na Zemi. Vzdušný kyslík je nevyhnutný pre väčšinu živých organizmov a oxid uhličitý obsiahnutý vo vzduchu je potrebný pre rast rastlín.
Človek ovplyvňuje ovzdušie intenzívne, mnohostranne a väčšinou negatívne. V súčasnosti najohrozenejšou zložkou prírodného prostredia je práve ovzdušie a jeho znečistenie rýchlo vzrastá. 1.1 Základné pojmy

Je potrebné rozlišovať dva pojmy – znečisťovanie a znečistenie ovzdušia. Znečisťovanie ovzdušia je pojem používaný pre vypúšťanie (vnášanie do atmosféry) znečisťujúcich látok. Označuje teda činnosť alebo deje. Avšak pojem znečistenia ovzdušia znamená prítomnosť (obsah, imisie) týchto látok v ovzduší v takej miere na kratší alebo dlhší čas, že sa prejaví ich nepriaznivý vplyv na životné prostredie. Označuje teda určitý stav, ktorý je dôsledkom pôvodného deja.