fotovoltaickom efekte objavenom v roku 1839 Edmundom Bequerelom. Uvedený jav je charakterizovaný priamym vyrazením elektrónu zo svojej obežnej dráhy fotónom slnečného žiarenia. Fotovoltaický článok veľkosti 100 cm2 s 10 % účinnosťou dokáže za jasného dňa vyrobiť1 watt elektrickej energie. V súčasnosti sa na trhu presadzujú tzv. amorfné kremíkové články nanesené na podklad vo forme tenkého filmu s hrúbkou tisíciny milimetra. Tým, že sa vyžaduje len tak málo aktívneho materiálu, je jeden gram kremíka schopný počas svojej životnosti vyrobiť porovnateľné množstvo elektriny ako jeden gram uránu v atómovej elektrárni. Navyše kremík sa v zemskej kôre vyskytuje 5000 krát častejšie ako urán a pri jeho využití sa neprodukuje rádioaktívny odpad. Kremíka je na zemi viac ako dosť - až polovicu hmotnosti piesku predstavuje kremík.