V skutočnosti odpad nízkej aktivity často obsahuje napríklad technécium 99 a jód 129, ktoré majú polčas rozpadu 210 000 a 15,8 milióna rokov. Najväčšie množstvo a najmenej koncentrovaný odpad pochádza z uránových baní a tovární a nachádza sa v rádioaktívnej uránovej hlušine - napr. sa v hlušine vyskytuje thórium 230 s polčasom rozpadu 77 000 rokov, pri rozpade sa mení na rádium 226 a potom na radón 222, oba potencionálne rakovinotvorné karcinogény. Veľkým problémom je zamorenie vôd v okolí ťažby. Jadrové reaktory, podobne ako bane a továrne na spracovanie paliva, sa časom stávajú rádioaktívne kontaminovanými a - tak ako všetky iné priemyselné zariadenia- sa musia postupne zatvoriť. Rozobratie týchto zariadení môže vyprodukovať väčšie množstvo odpadu, ako ich prevádzka: typický reaktor vyrobí 6 200 metrov kubických nízkoaktívneho odpadu počas 40-ročnej životnosti a jeho rozobratie vytvorí ďalších 15 480 metrov kubických nízko aktívneho odpadu. Úplné rozobratie tak isto vyžaduje odstránenie vyhoreného paliva, ktoré sa často skladuje na území elektrárne. Po dlhé roky mnoho krajín, ale hlavne USA a bývalý Sovietsky zväz, podceňovali nebezpečenstvo rádioaktívnych odpadov a odpad voľne vypúšťali do povrchových vodných tokov či ukladali na voľnú zem. Spôsobili tak kontamináciu vody na obrovskom území, takisto pôdy a živých organizmov.

energia

Jadrová energetika
V roku 1942 v podzemnom vojenskom laboratóriu v Chicagu sa fyzikovi Fermimu konečne podarilo rozštiepiť atóm uránu,čím sa uvoľňila energia, ktorá spája častice látky dohromady. Fermiho objav poskytol netušený rozvoj zbrojenia, ale aj medicíny a energetického priemyslu. Z experimentu zároveň zostalo určité množstvo veľmi nebezpečného odpadu, ktorý pretrváva v nebezpečných formách stovky až tisíce rokov - rádioaktívny odpad.

Dnes, po 60 rokoch, tento odpad ešte stále existuje v nebezpečnej forme a nikto nevie vymyslieť, čo s ním. Tak isto vedci ešte neprišli na to, ako bezpečne uložiť 80 000 ton nadbytočného vyhoreného paliva a tisíce ton ďalšieho rádioaktívneho odpadu - kontaminovaných strojov a ďalších nebezpečných zvyškov, ktoré sa nahromadili od počiatkov komerčnej produkcie elektriny z jadrových elektrární. Jadrový odpad môže byť najdlhšie trvajúcim dedičstvom našej civilizácie. Na začiatku nikto nepredpokladal, že rádioaktivita je nebezpečná.

Neskôr vedci objavili, že radiácia môže mať ničivé následky na ľudské zdravie, dokonca aj pri malých dávkach vystavenia žiareniu. A rádioaktívne materiály, nesené vetrom a vodou, sa rýchlo rozširujú životným prostredím a rýchlo sa dostávajú do tiel rastlín i živočíchov.