Pred reguláciou leho koryta tvorili zamokrené plochy a miesta so stálou vodnou hladinou oddychové lokality migrujúcim druhom.

1.7.3 Charakteristika biotopov a ich významnosť
V širšom území sa vyskytujú nasledovné typy biotopov, na ktoré sú viazané rôzne druhy zoocenóz:

· Hydrické biotopy
· Lesy
· Nelesná drevinná zeleň
· Antropogénne biotopy

Hydrické biotopy
Typu tečúcich vôd- tvorené hydrickými ekosystémami (brehové porasty) potoka Sekčov a jeho ľavostranného prítoku.
Ľudské sídla
Jedná sa o biotop s prítomnosťou synantropných druhov a druhov so širokou ekologickou valenciou:
· Bocian biely (Ciconia cicona), kuvik obyčajný (Athene noctua), lastovička obyčajná (Hirundo rustica), beloritka obyčajná (Delichon urbica), trasochvost biely (Motacilla alba), žltochvost domový (Phoenicurus ochruros), drozd čierny (Turdus merula), vrabec domový (Passer domesticus), jež východoeurópsky (Erinaceus concolor), krt obyčajný (Talpa europaea), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), netopier obyčajný (Myotis myotis), myš domová (Mus musculus), potkan obyčajný (Rattus novrvegicus), tchor obyčajný (Putorius putorius) a pod.

Lesy
· Lužné lesy podhorské a horské (alúvium Sekčova) – porasty okolo toku zregulovaného Sekčova zaraďujeme medzi významné biotopy a dôležitý genofondový a migračný koridor,
· Kultúry topoľov – vysadené rýchlorastúce klony euroamerickývh topoľov, ktoré slúžia ako vetrolamy. Bežné, málo významné biotopy, ohrozené dožívaním a zánikom.
· Remízky, skupiny drevín – maloplošné porasty drevín mimo súvislého lesa, ktoré sú refúgniom lesných drevín v nelesnej krajine.Sú to významné biotopy.
Nelesná drevinná zeleň
· Kriačiny s vŕbou popolavou – vyskyt vo vĺhkych terénnych depresiách pôvodného alúvia potoka Sekčov. V zložení prevládajú košaté kroviny s dominanciou vŕby popolavej – významný biotop,
· Tŕnkové kriačiny – vznik v opustených, nevyužívaných plochách – významné biotopy.
· Mezifilné lúky - lúky na mezofilných stanovišťiach s prevahou vysokostebelnatých tráv. Na extrémnych stanovišťiach prevažujú nižšie trávy, nižšej kvality. Na druhotných antropogénnych stanovišťiach (hrádze, násypy, okraje ciest) sú v porastoch ruderálne druhy - významné biotopy,
· Vlhké plochy v alúviu vodného toku a v podmáčaných depresiách – zaplavované alebo podmáčané plochy na alúviách tokov a v bezodtokových depresiách v podudzovanom území. Jedná sa všeobecne o silne ohrozené biotopy (okraj posudzovaného územia). Zachovalé plochy – významné biotopy,
· vysokosteblové ostricové porasty litorálneho stupňa – porasty vysokosteblových ostric s dominanciou jedného druhu (ostrica štíhla). Územie je pod vplyvom antropogénnej činnosti. Jedná sa o významné biotopy.

Antropogénne biotopy
· biotop zastavanej priemyselnej zóny – prostredie zastavané výrobnými, skladovými prevádzkami – málo významné biotopy,
· biotopy na opustených a nevyužívaných plochách – opustené nevyužívané plochy, materiálové jamy po obvode areálu postupnou sukcesiou zarastajú inváznymi, nepôvodnými agresívnymi druhmi vegetácie – málo význm.biotopy,
· biotop záhrad a ovocných sadov – dlhšiu dobu s rôznou intenzitou obhospodárované i neobhospodárované územia záhrad. Väčšinou sú tu nálety drevín z okolia – významný biotop vtáctva.

II. KRAJINA,SCENÉRIA, OCHRANA, STABILITA

2.1 ŠTRUKTÚRA A SCENÉRIA KRAJINY

Z hľadiska fyziogonómie môžeme rozlíšiť v krajinnej štruktúre časti:

· Urbánna štruktúra (sídla, doprava)
· Prirodzená krajinno-ekologická štruktúra (brehové porasty, rozptylená strmová a krovitá zeleň)
· Priemyselná štruktúra-administratívne, výrobné, skladové priestory bez vegetácie.

Okolité územie predstavuje dočasne voľnú , nezaťaženú časť územia. Má charakter pufrovacej zóny bez smerového funkčného využitia a obmedzení.