S najjednoduchšími ekosystémami sa stretávame v polárnych krajoch, kde je čoraz menšia zásoba energie a len niektoré organizmy mali dosť času na to, aby sa prispôsobili životným podmienkam, ktoré sa utvorili v čase, keď sa roztopil ľadovcový príkrov. Bez zreteľa na to, či je ekosystém jednoduchý alebo zložitý, všetky organizmy, ktoré sú jeho súčasťou, delia sa na producentov, konzumentov a reducentov a všetky sú závislé od zelených rastlín a ich schopnosti viazať slnečnú energiu. To je vlastne jeden z hlavných, stmeľujúcich princípov, na ktorom sa zakladá teória o živote rastlín a živočíchov v prírode.

Ekosystém je teda spoločenstvo rastlín a živočíchov, ktoré žijú na určitom území. Môže byť jednoduchý (napríklad spoločenstvo jednobunkových rias na pni, ktorým sa živia hmyz a dravce), alebo zložitý (tisíce rastlinných a živočíšnych druhov v tropických lesoch). Veľa zdanlivo stabilných ekosystémov sa mení. Plytké ľadovcové jazerá sa vpriebehu tisícročí premenia na les. Prvé, osídlia jazero riasy. Ich spóry donesie vietor. Larvy lietajúceho a vodného hmyzu sa živia riasami a ich zvyšky sa ukladajú na dne. Baktérie a jednobunkové organizmy zvyšky ďalej rozkladajú, a tak sa do do systému dostanú drobné živočíchy a rastliny. Jazero sa ďalej napĺňa nánosmi splavovanými z okolia a močiarne rastliny sa rozšíria aj mimo neho. Spevňovaním dna ich postupne vystriedajú rastliny z pevnín.

Živočíchy a rastliny utvárajú stabilné, dobre rozlíšiteľné spoločenstvá, ktoré ekológovia nazývajú biomami. Na pevnine existujú tri druhy lesného biomu (vždyzelený, opadavý a tropický), dva prechodné biomy (chaparaly a otvorené lesy), ďalej dva biomy, ktoré sú ostro ohraničené klímou a druhom pôdy (tundra a púšť). V oceáne možno rozlíšiť štyri spoločenstvá alebo biomy - voda, koralové útesy, bahnité a piesočné dno a skalné dno. Biomy tropických dažďových pralesov, lesov mierneho pásma a stepí sú najzložitejšie. Biomy púští a tundier sú oveľa jednoduchšie, obsahujú málo druhov, ktoré sú len málo závislé jeden od druhého. Tento rozdiel v zložitosti rastlinných a živočíšnych spoločenstiev je čiastočne spôsobený okolitými podmienkami a čiastočne vekom biomu. Púšte a tundry vznikajú v oblastiach surovej klímy a tvrdého podložia, často v nedávno vzniknutom prostredí. Lesy a stepi vzikajú v stabilnom prostredí, kde sa podmienky za niekoľko miliónov rokov zmenili len nebadateľne.

Bez zreteľa na to, či sú spoločenstvá rastlín a živočíchov zložité alebo jednoduché, všetky sa riadia rovnakými zákonmi využívania energie.Chemicky viazaná energia prechádza z rastlín do bylinožravcov a z nich do mäsožravcov.