Vonkajší okruh je tým uzavretý, preteká ním elektrický prúd – jednosmerný. U niektorých solárnych článkov sa využíva iný polovodič zvaný gáliový arsenid. Tieto články sú menej výkonné než tie zo silikónu, ale sú schopné fungovať pri omnoho vyšších teplotách. Vďaka tomu sú vhodné na použitie v satelitoch, ktoré sú vystavené silným slnečným lúčom vo vesmíre. Solárne články poháňajú väčšinu umelých satelitov ale používajú sa aj do kalkulačiek a hodiniek.
Doteraz boli vyvinuté 3 tipy solárnych článkov:
1.monokryštalické články – majú najvyššiu účinnosť, až 16% (v laboratórnych podmienkach 24%)
2.polykryštalické články – premieňajú si 11 – 14% slnečnej energie na elektrinu (zostatok sú u všetkých typov straty)
3.amorfné články – polovodičový materiál je nalisovaný na 1/1 000 milimetra hrubý nosný materiál (sklo, umelá hmota). Ich výroba je najlacnejšia, avšak aj účinnosť je veľmi nízka (len 5 – 6%).
V roku 1981 preletelo ľahké lietadlo Solar Challenger kanál La Manche, pričom jediným zdrojom jeho energie bolo slnečné žiarenie dopadajúce na slnečné články pokrývajúce jeho krídla, a energia z nich získaná poháňala elektricky riadené vrtule. Na Floride, v USA, existuje verejná telefónna búdka poháňaná súborom solárnych článkov umiestnených na streche. Solárne články sú veľmi spoľahlivé. Akonáhle sa namontujú, nepotrebujú v podstate žiadnu údržbu a môžu byť ponechané v chode niekoľko rokov bez kontroly. V Spojenom kráľovstve sú solárnymi článkami poháňané niektoré ľuďmi neobsluhované majáky. Súbory týchto článkov sa používajú aj na pohon niektorých neobsluhovaných meteorologických staníc pozdĺž pobrežia. Elektrická energia získaná zo solárnych článkov nie je závislá na teplote, ale na svetle. Preto je možné pomocou solárnej energie udržiavať v chode maják s výkonom 360 kW, dôležitý pre pristávanie lietadiel na zamrznutých pustatinách Aljašky. Súbory fotogalvanických článkov sa od 60. rokov používajú k výrobe elektrickej energie pre komunikačné satelity. Solárny modul skladajúci sa zo sady silikónových fotogalvanických článkov, spojených v sérii, aby zvýšili napätie vyvolané keď na ne dopadne slnečné žiarenie, dosahuje maximálny výkon približne 2A pri 17V, takže výsledná energia je 34 Wattov. V budúcom storočí by nám ambiciózny projekt predložený Dr. Petrom Glaserom, mohol zaistiť energiu z vesmíru. Predstava Dr. Gasera je taká, že by sme mali na obežnej dráhe okolo Zeme flotilu 40. satelitov, vybavených obrovskými súbormi solárnych článkov.