Vyprodukovaná elektrina bude premenená na mikrovlny a zoslaná do prijímacích staníc na Zemi, kde budú opäť premenené na elektrickú energiu. Podľa Európskej vesmírnej agentúry (ESA) by mohlo 40 satelitov do roku 2040 zabezpečiť štvrtinu požadovaného množstva elektriny pre Európu. Vedci však aj tu našli úskalia. Silné mikrovlné žiarenie zo satelitov by doslova uvarilo akýkoľvek druh vtáctva alebo nekovové lietadlo ním prelietajúce. Mnohí sú ale presvedčení, že značná časť našej energie bude v budúcnosti prichádzať z týchto vesmírnych elektrární. Využitie energie vetra

Na rozdiel od priameho slnečného žiarenia, ktorého je nedostatok najmä v energeticky náročnejšom období – v zime – je energia vetra dostupnejšia práve v tomto čase. Využitie vetra nie je novou myšlienkou, energia vetra sa využíva už mnoho storočí. Ako prvá dokázala vietor využiť lodná doprava. Asi v 17. storočí sa začal vietor využívať na pevnine – postavili sa prvé veterné mlyny. V niektorých oblastiach sveta sa vietor využíva na pohon vodných čerpadiel. Systémov, ktoré premieňajú silu prúdenia vzduchu na rotačný pohyb existuje niekoľko. Najväčšie zastúpenie však majú systémy s listovým horizontálnym rotorom umiestneným na vysokej veži nad terénom krajiny. Po desiatkach rokov testovania sa ako najspoľahlivejšie a najefektívnejšie ukázali trojlistové vrtule. Ich lopatky môžu pracovať na odporovom princípe, sú jednoduchšie, ale premena je menej efektívna. Modernejšie riešenie je využitie vztlakového princípu podobne ako pri leteckých vrtuliach. Súčasné priemyselne vyrábané veterné elektrárne so strednými a vyššími výkonmi využívajú práve vztlakový princíp pohybu listov. Napriek relatívne veľkému výskytu vetrov počas roka nie každá oblasť je vhodná na stavbu veternej elektrárne. V hornatom teréne, aký je charakteristický pre Slovensko, je vzduchové prúdenie pomerne nerovnomerné. V dôsledku terénnych prekážok sa mení intenzita i smer vetra, vznikajú nevhodné turbolencie. Preto na posúdenie danej lokality treba niekoľkoročné účelové meranie s registračným anemometrom, ešte lepšie je však špecializované dynamicko-klimatologické meranie s následnou odbornou analýzou. Veľmi dobré lokality u nás sú len vo Vysokých a Nízkych Tatrách, najdostupnejšia z nich je napr.: na Chopku. Všetky sa však nachádzajú na území národných parkov v nedostupnom teréne. Medzi priateľné lokality Slovenska patria hrebene Malých a Bielych Karpát, oblasť Devínskej brány, Košická kotlina, Malá a Veľká Fatra a hrebene horských oblastí.