Hmyzožravce (Insectivora) sú malé až stredne veľké živočíchy, ktoré z vývojového hľadiska považujeme za najstaršie placentovce. Vznikly niekedy na počiatku druhohôr, približne pred 220 miliónmi rokov. Súčasní hmyzožravci sú veľmi rozmanití, niektorí z nich pripomínajú prvé placentálne cicavce. Do tohoto radu boli a sú často odkladané skupiny cicavcov s nejasnými vývojovými znaky, tj. zástupcovia s ktorými si zoológovia stále nevedia príliš rady. Majú primitívnu stavbu lebky, chrupu a mozgu.

Hmyzožravci majú päťprsté končatiny. Medzi hlavné znaky hmyzožravcov patrí hlava s pretiahnutým pohyblivým ňufákom, malé oči, jednoduchý mozog s veľkými čuchovými lalokmi, úplný chrup, chýbajúce slepé črevo a tiež diskovitá placenta, ktorú majú tiež netopiere a primáti. U niektorých skupín sa vytvorilo spoločné vyústenie pohlavných a vylučovacích orgánov, tzv „nepravá kloaka“. Medzi ich najdôležitejšie zmysly patria čuch a hmat. Ani sluch nie je zakrpatený, hoci majú veľmi jednoduché stredné ucho. Okrem zvukov počuteľných ľudským uchom vydávajú a prijmajú mnohí z hmyzožravcov aj ultrazvuky na princípe jednoduchej echolokácie.

Systém hmyzožravcov:
1. čeľaď Ježovité (Erinaceidae)
2. čeľaď Piskorovitté (Soricidae)
3. čeľaď Krtovité (Talpidae)

Čeľaď ježovitých (Erinaceidae): zastupuje jež tmavý a jež bledý. Jež tmavý (Erinaceus europaeus) dosahuje dĺžku 220-290 mm, chvost 20-45 mm. Ostne sú po celej dĺžke rovnomerne tmavé s bielymi krúžkami. Tmavá srsť okolo očí tvorí "okuliare" smerujúce k nosu. Aktívny je za súmraku a v noci. V zime sa ukladá do hlbokého spánku. Živí sa hmyzom, obojživelníkmi, plazmi a drobnými zemnými cicavcami. Obýva suché rúbane a okraje lesov. Jež bledý (Erinaceus concolor) má ostne nepravidelne tmavé. Mláďatá majú na tmavohnedej hrudi bledú škvrnu. Vekom ich srsť bledne.

Čeľaď piskorovitých (Soricidae): zástupcom je Piskor obyčajný (Sorex araneus) má dĺžku tela 60-80 mm, chvosta 35-45 mm. V zafarbení prevládajú hnedé tóny, konce zubov sú hnedo pigmentované. Obýva Euráziu až po Čínu a Mongolsko. Piskor je dravý. Žije v rozličných druhoch druhov porastov od nížin až do vysokých polôh. Veľmi užitočný v poľnom a lesnom hospodárstve. Okrem hmyzu ničí hraboše a myši.

Čeľaď krtovitých (Talpidae): sú cicavce blízko príbuzné piskorom. Sú dokonale prispôsobené životu pod zemou a zriedka vychádzajú na povrch. Ich predné krátke, široké a silné končatiny sú premenené na účinné nástroje, uspôsobené na hrabanie pod zemou.
U nás túto čeľaď zastupuje krt obyčajný (Talpa europae). Dĺžka tela 110-170 mm, chvosta 20-40 mm. Obýva lesy a lesostepy Európy. Terasovité nory hniezdnych a lovných okrskov sú vzájomne pospájané. Aktívny je aj v zime. Má málo prirodzených nepriateľov. Živí sa hlavne larvami hmyzu, dážďovkami, zriedka rastlinnou potravou. Upredňostňuje kypré pôdy.