Až do konca 19.storočia prevažovali v mestách dopravné prostriedky ťahané koňmi, pretože žiedny nový vynález, ktorý by využíval inú energiu, sa nedokázal presadiť. Až elektrická energia stála pri zrode vylepšenia mestskej dopravy.Výstavba podzemných dráh v Londýne, New Yorku, Chicagu, Budapešti, Viedni a Paríži bola významnou etapou hromadnej dopravy. K zániku konských povozov prispela aj elektrifikácia koľajovej a rozvoj automobilovej dopravy.Zrýchlený rast miest a uprednostňovanie automobilov po druhej svetovej vojne spôsobili mnohé problémy predovšetkým v Spojených štátoch a v západnej Európe.Ešte pred prvou vlnou zvyšovania cien ropy v rokoch 1973-1974 vznikla potreba zabezpečiť vyhovujúcu hromadnú dopravu.To však neobmedzilo riziko nekontrolovaného používania automobilov. . .Doprava, úzko spojená s ľudskou činnosťou , bola vždy zdrojom fantázie a tvorivej inšpirácie spisovateľov, inžinierov, vynálezcov a maliarov. Jules Verne sa vo svojich početných dielach vydávaných od roku 1851 až do jeho smrti v roku 1905 najlepšie vyrovnal s technickými problémami súvisiacimi s rôznymi spôsobmi dopravy, s energiou potrebnou na ich prevádzku, a to nad rámec svojej doby.V Parnom dome sa venoval preprave na cestách s veľkou fantáziou, no presne opisuje cestný vlak ťahaný parnou lokomotívou, tzv. vozidlo na dlhé trate. Jules Verne si pravdepodobne pamätal úspechy parných automobilov, ktorých modely sa vyrábali v rokoch 1870-1880, Vtedy ešte ropa nemala dominantné postavenie, čo je dôkazom toho, že predbiehaním udalostí a vedeckých výskumov sa možno dostať na scestie. . .