Napríklad so spraše vznikajúca černozem sa tvorí 5 až 6000 rokov, kým glejové pôdy potrebujú na svoj vznik len niekoľko desaťročí.
Pôdne typy súčasnosti však nie sú stále, podobne ako vo všetkých prírodných útvaroch, tak aj v pôde, prebiehajú rôzne procesy vplyvom ekologických, geomorfologických a klimatických procesov. Súbor všetkých typov pôd zemského povrchu spolu s litosférou nazývame pedosféra.
Vlastnosti pôdy
Pórovitosť
? Patrí k základným fyzikálnym vlastnostiam pôdy. Je to množstvo a veľkosť priestoru medzi pôdnymi časticami, kde sa zdržuje voda a vzduch, pričom rozlišujeme kapilárne póry pevne viažúce vodu a nekapilárne póry umožňujúce výmenu vzduchu a vody.
Absorpčná schopnosť
? Je to schopnosť pôdnych častíc viazať na svojom povrchu vodu a ióny. Ako všeobecné pravidlo platí, že so zvyšujúcim sa obsahom humusu v pôde sa zvyšuje aj schopnosť pôdy absorbovať vodu. Pôdna vlhkosť
? Voda sa nachádza v pôde v troch skupenstvách, kvapalnom, plynnom aj tuhom. Jej nadbytok negatívne ovplyvňuje obsah vzduchu v pôde.
Pôdny vzduch
? Jeho obsah závisí od štruktúry a pórovitosti pôdy, od obsahu vody. Obsahuje menej O2 ako CO2 ako atmosférický vzduch, obsah CO2 stúpa s hĺbkou. Pri hnilobných procesoch sa tvorí H2S a NH3, ktoré sú jedovaté pre edafón.
Teplota
? Teplota pôdy kolíše počas jednotlivých ročných období, a to najviac v povrchových vrstvách. Najväčšie kolísanie teplôt sa vyskytuje na púšťach (50°C aj viac). Smerom do hĺbky sa teplota (v závislosti od ročného obdobia) postupne vyrovnáva a potom výrazne stúpa. Hĺbka premŕzania pôdy závisí od snehovej pokrývky (zmenšuje ochladzovanie), sily mrazu a vegetačného pokryvu.
? Avšak teplota pôdy kolíše omnoho pomalšie ako teplota vzduchu, ale rýchlejšie ako teplota vody.
? Závisí od pôdneho typu, klímy a zemepisnej polohy.
Chemické vlastnosti
? Základnou vlastnosťou je reakcia pôdy, neutrálna (pH 7), kyslá (pH < 7) alebo zásaditá (pH > 7), závisí od podložia, teda materskj horniny.
Úrodnosť
? Najcennejšia vlastnosť pôdy, schopnosť pôdy poskytovať rastlinám životné podmienky spĺňajúce ich požiadavky (voda, vzduch, živiny).
? Najúrodnejšie pôdy sú černozeme s hĺbkou humusu do 100 cm.
Životodarná špongia
Medzi základné procesy prebiehajúce na Zemi patrí hydrologický cyklus, známy aj ako kolobeh vody. V ňom má významnú úlohu práve pôda a jej schopnosť zachytávať vodu, čím sa vytvorí veľká podpovrchová vodná nádrž. Právoplatne možno teda pôdu nazvať životodarnou špongiou, veď bez nej by všetka dažďová voda odtiekla a podzemné zásoby by neexistovali. Samozrejme táto schopnosť pôdy je zaručená len pri jej vnútornej a povrchovej ochrane vegetáciou a koreňmi vyšších rastlín.