Bez nich by potom síce pôda bola schopná absorbcie vody, ale pri väčších množstvách, nárazových zrážkach alebo na svahoch by sa pod veľkou hmotnosťou vody (?(vody) = 1000 kg.m–3) neudržala a bola by odplavená. To predstavuje veľké riziko, lebo taký bahenný prúd dosahuje aj značnú rýchlosť a má úžasnú schopnosť zničiť všetko čo mu príde do cesty. Slovensko má to šťastie, že patrí medzi jednu z krajín tvoriacich strechu Európy. Lesnatosť prekračuje 40 % rozlohy a dokonca aj mimoriadne kritická správa WWF European Forest Scorecards 2000 o stave európskych lesov skonštatovala, že naše lesy sú z hľadiska celkového hodnotenia na treťom mieste v Európe (za lesmi Švajčiarska a Fínska). Keby sme chceli zadržať to množstvo vody, ktoré dopadá v relatívne veľkom množstve na naše hory, museli by sme veľkú väčšinu územia zastavať novými priehradami. Našťastie túto prácu robí za nás lesná pôda.
Ako príklad si zoberieme pôdny profil hrebeňa Kremnických vrchov, kde sa nachádza andosolová pôda. Má veľmi hlboký, prehumóznený profil čiernej farby s hĺbkou aj vyše 1m. Táto pôda je schopná pri 30 % vlhkosti, ktorá je celkom bežným javom počas celého roka, zachytiť až 3000 m3 vody na 1ha.
Keď si predstavíme celkovú plochu pôdneho krytu na celom území horských oblastí, zistíme, že povrchová voda zaberá len nepatrnú časť celého objemu vody, ktorý sa uchováva práva vďaka pôde. Až z nej, z podpovrchovej vody sa rôznymi spôsobmi dostáva voda na povrch, do potokov, riek, jazier. Spôsobmi prieniku vôd sa zaoberá pôdnohydrologický výskum.
Ak voda prechádza cez zdravú pôdu (neznečistenú), tak sa zároveň aj čistí a môže sa obohacovať o minerálne látky. Pôda je teda aj prirodzený filter, ktorý nielen fyzicky zachytáva nečistoty, ale ich aj chemicky neutralizuje a biologicky odbúrava pôdnymi mikroorganizmami. Dokaže tak odstrániť mechanické nečistoty, cudzorodé látky aj vírusy. Avšak na druhej strane je voda aj rozpúšťadlo, takže ak voda prechádza znečistenou pôdou, dostávajú sa tieto nečistoty pomocou vody do podzemných zásob a kontaminujú ich.

Pritom podzemná voda predstavuje až 22 % zásob sladkej vody na Zemi, 75 % tvoria ľadovce a len 2 % povrchová voda riek a jazier. A práve podzemná voda je tá, ktorá sa dostáva cez vodovodné potrubia do našich bytov, je to ona, ktorú kupujeme v potravinách na pitie, a aj napriek tomu si ju nedokážeme vážiť. A keď aj, tak určite popri tom nemyslíme na pôdu, ktorá nám ju vlastne zabezpečuje. A aj z tohto a určite aj z iných dôvodov by sme jej mali venovať väčšiu pozornosť. Preto som sa rozhodla, že do mojej práce zaradím aj kapitolu o mokradiach a rašeliniskách.