Predstavujú totiž dôležitý ekosystém Zeme, hraničiaci vlastne medzi pedosférou a hydrosférou, alebo ide vlastne o ich spojenie. Majú veľký ekologický význam a preto si myslím, že zopár informácií o nich len zkvalitní moju prácu. Mokrade a rašeliniská
Patria celosvetovo medzi najdôležitejšie, najproduktívnejšie a zároveň najohrozenejšie (podľa mňa aj medzi najkrajšie) ekosystémy.
Laický pohľad na ne je však veľmi negatívny:

„vo všeobecnosti sa považujú za bačoriny, kde sa liahnu milióny komárov, a ktoré sa dajú využiť iba po odvodnení na poľnohospodárske účely“
(Quark 1/1997, str. 18-19, Mokrade pre život)

A práve preto sa v minulosti aj u nás hromadne odvodňovali. Ale často sa potom stalo, že hladina podzemnej vody príliš klesla, a to tak, že rastliny ju nemohli využiť a muselo sa zavlažovať. Takže peňazí sa minulo dvojnásobne viac, najprv sme sa s veľkými nákladmi zbavovali nadbytku vody, a potom sme ju s ešte väčšími nákladmi privážali späť, aby sa pôda dala poľnohospodársky využiť. Aj to je jeden z paradoxov dnešného sveta.
Mokrade sa obyčajne tvoria na území periodicky zaplavovanom vodou, v zníženinách, pozdĺž riek a jazier s hĺbkou vody max. 2 metre. Tvoria tak prechod medzi pevninou a súšou.
Rašeliniská vznikali koncom doby ľadovej (12000 – 8300 p.n.l.) a sú to vlastne mokraďové územia s trvalo stálym obsahom vody. Základom je však rastlina rašeliník, ktorý neustále dorastá a zo spodných častí tela sa tvorí rašelina. Obidva ekosystémy sú typické veľkou biodiverzitou, kde sa nachádza veľké množstvo bezstavovcov, vtáctva a vodného rastlinstva. Často sú jednotlivé druhy aj zákonom chránené a tvoria tak krehkú súčasť celej biosféry. Ak jeden druh zmizne, tak je ohrozený celý potravový reťazec a je natrvalo pozmenený. Podobne je to aj s vodou, ak jej začne ubúdať, ekosystém sa poruší, stráca, mizne. A to natrvalo!
U rašelinísk istú hrozbu predstavuje aj ťažba rašeliny, hlavne ak je neorganizovaná, čím dochádza k devastácii nielen pôdy, ale aj celého okolia. Tak to obyčajne prebieha pri narastajúcom dopyte po rašeline najmä v poľnohospodárstve a záhradníctve. Odvodňovaním rašelinísk sa prevzdušnia vrchné vrstvy a tým dochádzy k ich mineralizácii, zmenšeniu celkového objemu rašeliny a v konečnom dôsledku sa stráca absorbčná schopnosť a vegetácia na povrchu trpí suchom a hynie. U mokradí sa jedná o podobný jav.
Pôvodne sa myslelo, že odvodnením sa zväčší úžitková kapacita pôdy, ale je to presne naopak. Mokrade, alebo povrch na ich mieste, neplnia potom ich prirodzenú funkciu:

? biodiverzita
? kontrola kvality vody
? spracovanie chem. a org.