odpadov
? odstraňovanie sedimentov
? produkcia biomasy a kyslíka
? kontrola povodní
? ochrana pred eróziou
? zdroj pitnej a úžitkovej vody
? produkcia dreva, sena a trstiny
? rybárstvo a poľovníctvo
? rekreácie
? vzdelávanie a vedecký výskum

Ekologický význam týchto dvoch ekosystémov je naozaj veľmi veľký. Pre znázornenie je tu jeden príklad zlepšovania kvality vody (pôda má podobný význam):
? pri Philadelphii (USA) sa nachádza 250 ha močiar Tinicum. Každý deň odstráni z vody 4,9 tony fosforu a 4,3 tony amoniaku a obohatí vodu o 20 ton kyslíka.
Na záver tejto kapitoly snáď ešte jeden výrok: „Čo nedokážeš vytvoriť, nenič a nepoškodzuj!“ Je veľmi aktuálny aj v prípade mokradí, lebo zničením väčšiny mokradí sme poškodili biodiverzitu a funkcie nížinnej krajiny nevyčísliteľným spôsobom (Podunajská aj Východoslovenská nížina boli z veľkej väčšiny mokrade).

Ako žije pôda
Každoročne opadávajú na jeseň zo stromov listy… a predsa sa nehromadia v lesoch, sú síce na zemi, ale ako keby ich nepribúdalo…
Je to preto, lebo na povrchu zeme a podobne aj v nej sa nachádza veľké množstvo živých organizmov, ktoré tiež potrebujú z niečoho žiť. A vďaka nim naša Zem nie je smetisko, skládka starých listov, mŕtvych rastlín a živočíchov (ale asi sa stane predsa len skládkou… umelých hmôt, kovových odpadov, fliaš… na to jednoducho predsa len baktérie nie sú prispôsobené).
Charakter a rýchlosť rozkladu závisí od zloženia rastlinného materiálu, tepelno-vodného a vzdušného režimu pôdy a od komplexu mikroorganizmov-rozkladačov (dekompozitorov). Napr. v subtropickom lese je vysoká vlhkosť vzduchu a celoročne vysoká teplota. Listový odpad sa preto rýchlo rozkladá a pôda tak ostáva dlhší čas bez lístia. Naopak v severných lesoch, kde je teplo len krátko sa listy rozkladajú veľmi pomaly. Nestačia sa rozložiť za jeden rok, a preto sa hromadia. Na vertikálnom profile pôdy môžeme vidieť jej vrstevnatosť:
? Vrchná vrstva z opadaného lístia je charakteristická druhovou rôznorodosťou mikroorganizmov, ktorých aktivita je sezónna. V tejto vrstve sa rozkladajú jednoduché uhľovodíky, pektín a bielkoviny. ? Stredná fermentačná vrstva je ešte viac bohatá na mikroorganizmy. Prevládajú baktérie, kvasinky a huby, podieľajúce sa na rozklade organických látok vrátane celulózy, chitínu a lignínu. Súčasne prebieha syntéza humusových látok.
? Vo vrchnom humusovom horizonte je znížená intenzita dýchania zapríčinená slabším prevzdušňovaním pôdy. Prevahu majú saprofyty a vláknité huby, ktoré sa vo vyšších vrstvách nevyskytujú. Veľkú úlohu majú aj drobné bezstavovce, ktoré spolu s baktériami hromadia humusové látky. ? V nižších, minerálnych vrstvách sa množstvo organizmov znižuje. Tieto poznatky sú veľmi dobre využiteľné pri odbúravaní biologického materiálu, ktorý tvorí väčšiu časť domového odpadu.