Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
znečistenie pôdy
Dátum pridania: | 08.06.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | inka | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 089 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 11.5 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 19m 10s |
Pomalé čítanie: | 28m 45s |
V televízii som videla experimenty založené na podobnom princípe, ako to prebieha v pôde. V dvoch pokusných skládkach prebiehal rozklad bioodpadu, pričom jedna bola normálna a do druhej sa zavádzalo zvýšené množstvo kyslíka a vody. Baktérie v druhej skládke vykazovali extrémnu rozkladnú schopnosť, celú pokusnú kopu tak rozložili oveľa rýchlejšie ako normálnu. Okrem toho, že sme sa takto zbavili bioodpadu, touto činnosťou baktérii vzniklo aj veľké množstvo tepla a rôznych plynov: CO2, NH3, H2S, CH4, pretože išlo o baktérie s rôznymi metabolickými procesmi. Takže pritom vznikli dve dôležité suroviny, a to teplo a plyny využiteľné na ďalšie použitie (napr. podobne ako zemný plyn).
Kontaminácia pôdy ťažkými kovmi
K najdôležitejším faktorom pri hodnotení kvality pôdy je jej kontaminácia ťažkými kovmi. V rámci stanovenia ich obsahu sa sleduje:
? Celkový obsah rizikových stopových prvkov v pôdach, a to hlavne porovnaním prirodzeného podielu z pôdotvorných substrátov povrchovej časti profilu pôd, kde sa vplyv imisií a bioakumulácie prejavuje najintenzívnejšie.
? Uvoľniteľný obsah rizikových stopových prvkov v pôdach, pri stanovení ktorého sa používa výluh 2M HNO3 (Cd, Pb, Cr, Zn, Cu, Ni, Co) a výluh 2M HCl (As). Uvoľniteľný obsah prvkov je citlivejší na posúdenie hygienického stavu pôd ako ich celkový obsah. Podľa nich možno zmapovať situáciu rizikových stopových prvkov. Zamorenie pôdy týmito kovmi je veľmi nebezpečné, pretože mnohé z nich spôsobujú otravy, nielen ľudí, ale aj zvierat a rastlín. Niektoré z nich sú však pre rastliny prijateľné
Najfrekventovanejšími kontaminantmi pôd v SR sú kadmium a olovo. Príčinou je vplyv imisií, používanie umelých hnojív alebo aj existencia geochemických anomálií.
Na priebeh chemických reakcií má najväčší vplyv pôdna reakcia, teda hodnota jej pH. Tak napríklad jedným z najnepriaznivejších dôsledkov prekysľovania pôdy patrí mobilita Al v pôde. Hranica determinujúca jeho rozpustnosť je 6,5, z čoho vyplýva, že zlúčeniny hliníka sú pohyblivé práve v kyslých až veľmi kyslých pôdach.
Medzi organické kontaminanty patria hlavne polycyklické aromatické uhľovodíky, ich suma prekračujúca limit A sa vyskytuje u nás len na malých územiach (niva rieky Moravy, hlinikáreň Žiari nad Hronom, v SV časti Slovenského rudohoria a J a S od Košíc)
Podľa stupňa kontaminácie rozlišujeme:
Oblasti nekontaminovaných pôd (Podunajská nížina, nízko položené kotliny stredného Slovenska a stredná časť Východoslovenskej nížiny, teda naše najúrodnejšie oblasti).
Zdroje: Quark – magazín o vede a technike, Mokrade pre život, s. 18 – 19, 1/1997, Quark – magazín o vede a technike, (Ne)vyčerpateľný zdroj obživy, s. 10 – 11, 12/1997, Quark – magazín o vede a technike, Životodarná špongia, s. 18 – 19, 9/1999, Quark – magazín o vede a technike, Ako žije pôda, s. 20 – 21, 10/1999, Quark – magazín o vede a technike, Zachráňme rašeliniská, s. 24 – 25, 2/2001, Quark – magazín o vede a technike, Odviata vetrom..., s. 12 – 13, 6/2001, Quark – magazín o vede a technike, Les a voda – mýtus a realita, s. 10 – 11, 8/2002