Priemerné ale aj maximálne hodnoty obsahu sledovaných rizikových prvkov sú pod najnižším hygienickým limitom (A, A1)
Rizikové oblasti kategórie A,A1 s možným negatívnym vplyvom na životné prostredie sú na S Slovenska ako dôsledok metalurgických a energetických komplexov zo severnej Moravy, Sliezska a Poľska, stredné Považie a Myjavská pahorkatina, v okolí väčších priemyselných a energetických komplexov v Podunajskej nížine a v niektorých kotlinách (Turiec, Horná Nitra, Popradská a Košická kotlina), ďalšie oblasti sa viažu na prirodzené geochemické anomálie a ich okolie (Nízke Tatry, Malá Fatra, Štiavnické pohorie, Slovenské rudohorie, Slanské vrchy a Vihorlat) Pre túto kategóriu je charakteristické, že aspoň jeden zo sledovaných prvkov je nad hygienickým limitom A, A1. Celkove je v týchto oblastiach vyšší obsah As, Cd, Pb. Voblasti geochemických anomálií je zvýšený aj obsah Cu, Hg, Ni a Zn, v Žiarskej kotline aj obsah F.
Oblasti kontaminovaných pôd (kategória B), v ktorých minimálne jeden z prvkov prekračuje spodný limit s dokázateľne negatívnym vplyvom na ľudí a životné prostredie, sa vyskytujú na omnoho menších areáloch. Niva rieky Nitry pod skládkou popolčeka v Zemianskych Kostoľanoch (As), okolie závodov SNP v Žiari nad Hronom (F), malá lokalita pod Harmancom (Hg), okolie bývalého závodu Vajsková (Sb, Pb, As). Najväčšie areály sú v Slovenskom rudohorí, kde ide o kombináciu prírodných geochemických anomálií s emisiami zo závodov v Rudňanoch a Krompachoch (Hg, Cu, Zn, As). Celkove je v týchto areáloch (okrem Žiaru nad Hronom) zvýšený obsah väčšiny rizikových prvkov (As, Cd, Cu, Hg, Pb, Zn)
Oblasti so silne kontaminovanou pôdou (kategória C) sa vyskytujú len medzi Rudňanmi a Krompachmi a v okolí Richnavy v SV časti Slovenského rudohoria. Sú to najviac postihnuté oblasti v celej Európe pre extrémne vysoké obsahy Hg, Cu, Zn, As a to vplyvom emisií tunajších závodov a geochemických anomálií. Dvanásť podôb skazy
Na celom svete sa postupne stráca ornica, mizne pod mestskou zástavbou, je zamorovaná najrozličnejšími jedmi a splodinami, odvieva ju vietor a splavuje dážď. Avšak na rozdiel od iných kríz, ktorým sa sústavne venujú médiá, pôda zostáva nepovšimnutá, tak trochu bokom od všetkých globálnych problémov ľudstva a jej ohrozenie sa ešte stále nedostalo do povedomia ľudí. Veď kto už len myslí na pôdu pri kúpe bavlneného trička? Kto z nás sa čo i len obzrel po smetiach vyhodených len tak? (Možno sa aj pozrel, ale radšej rýchlo odvrátil zrak a pomslel si, kto to mohol byť?, ja by som to nikdy nespravil.) Ale ideme ďalej, nepátrame po príčinách, pričom by sme sa o to mali zaujímať, tak ako sa zaujímame o dažďové pralesy. Veď koniec koncov aj z nich sa chcú spraviť úrodné polia, na jeden, možno na dva roky a potom, potom tam neostane nič. Len mŕtva zem, na ktorej už nenarastie prales, ostane len tak a nakoniec tam nebude ani ona. Odplaví ju najbližší dážď. A úrodnej pôdy je tak stále menej.
Podľa štúdie International Soil Reference and Information Centre (ISRIC) je poškodených 1965 miliónov hektárov pôdy, teda okolo 15 % jej ľadom nepokrytého povrchu. Počas posledných štyridsiatich rokov sa eróziou stratila asi tretina ornice na celom svete.