To znamená asi 10 miliónov hektárov ročne, čiže o niečo viac ako je rozloha Portugalska.
Príčin tohto javu je veľa. Nemôžme však tvrdiť, že to boli len živly. Nie, hlavnou príčinou sme my, ľudia. Dopomhlo k tomu aj intenzívne spásanie lúk, vyrubovanie lesov, nevhodné poľnohospodárske využívanie, intenzívna rastlinná výroba a priemyselné aktivity.
Svetoví odborníci na ochranu pôdneho fondu Zeme vypracovali a charakterizovali dvanásť hlavných syndrómov celosvetovej krízy úrodnej pôdy. Každý je pomenovaný podľa oblasti, pre ktorú je obzvlášť typický:
? Alpský syndróm – degenerácia pôdy turizmom
? Aralský syndróm – chybné plánovanie poľnohospodárskych veľkoprojektov
? Bitterfeldský syndróm – lokálne zamorenie škodlivými a odpadovými látkami, staré priemyselné skládky
? Dust-bowleský syndróm – degradácia industriálnym poľnohospodárstvom
? Huang-heský syndróm – zmena tradičných foriem využívania poľnohospodárskej pôdy
? Katangský syndróm – znivočenie krajiny ťažbou a vyhľadávaním surovinových zdrojov
? Losangelský syndróm – osídľovanie a rozširovanie infraštruktúry
? Sahelský syndróm – neúmerné zaťaženie ekologicky okrajových oblastí
? Saopaulský syndróm – živelná výstavba miest
? Saravacký syndróm – koristnícka ťažba lesov a nadužívanie iných ekosystémov
? Syndróm kyslých dažďov – diaľkový transport živín a škodlivín
? Syndróm spálenej zeme – degradácia pôdy v dôsledku vojenských akcií
Veľmi cenné na celej koncepcii je to, že do problematiky znečistenia alebo poškodenia pôd vnáša systém. Ak napríklad porovnáme sahelský a dust-bowleský syndróm, zistíme, že síce ide o degradáciu pôdy poľnohospodárskou činnosťou, ale jej charakter je úplne odlišný. Pri sahelskom syndróme ide o rozširovanie využiteľnej pôdy do medzných oblastí a skracovanie doby úhoru. Následkom sú sústavné hladomory v Sahele na dohola spasenej pôde. Pri dust-bowleskom syndróme ide o poľnohospodársku produkciu na veľmi úrodných pôdach za pomoci mechanizácie a chémie. Výsledkom v oboch prípadoch je silná erózia a zasolenie pôdy, no príčiny sú rôzne, ba opačné. Na jednej strane nedostatok, na strane druhej zas predávkovanie, nadbytok.
V nielen týchto dvoch, ale vo všetkých prípadoch treba upevňovať vzťah ľudí k pôde a posilňovať u nich pocit zodpovednosti za ňu. Treba ju osídľovať tak, aby to bolo spojené s čo najmenšími následkami.