Čo je vlastne pôda ?
Najvrchnejšia časť zemského povrchu? Hmota, z ktorej rastú rastliny, kde žije množstvo baktérií, živočíchov? Niečo, čo vzniklo a stále vzniká pôsobením geosfér a mikro-organizmov? Čo to vlastne je PÔDA?

„V súčasnosti chápeme pôdu ako živý a ustavične sa vyvíjajúci trojrozmerný, historický útvar, ktorý vznikol pôsobením atmosféry, litosféry, hydrosféry a biosféry. Ak niektorý vplyv chýba, nevytvorí sa pôda, ale len nejaký sediment.“
(RNDr. M. Šurina, CSc., Výskumný ústav pôdnoznalectva a ochrany pôdy, Bratislava)

Celkovo by sa však dalo povedať, že pôda vzniká v dvoch etapách:
1. Najprv prebieha zvetrávanie – premena materskej horniny na kyprý pôdny substrát. Prebiehajú tak fyzikálne procesy premieňajúce horniny na drobné úlomky, štrk piesok a prach za prístupu vody a vzduchu. Paralelne prebiehajú aj chemické deje, oxidácia, rozpúštanie rôznych minerálnych látok, hydrolýza a syntéza nových minerálov. Avšak aby pôda bola pôdou, musí byť substrát „oživený“, teda musia v nej žiť rôzne baktérie a iné živočíchy. Teda hlavne mikroorganizmy, lebo práve oni oživujú mŕtvu anorganickú hmotu a vytvoria tak vlastným metabolizmom pôdny substrát. 2. V druhej etape vzniká pôdotvornými procesmi konečný produkt – pôda, ktorá sa ďalej vyvíja ako prirodzené teleso s výraznou dynamikou fyzikálnych, chemických, biochemických a mikrobiálnych procesov, so zákonitou stratigrafiou (vrstvením) a produkčnou schopnosťou.
Skrátene možno povedať, že pôda vzniká zvetrávaním hornín a činnosťou organizmov. Pozostáva zo zvetraného geologického substrátu, vody, vzduchu, živých a mŕtvych organizmov a ich metabolických produktov.
Súbor všetkých živých organizmov v pôde nazývame edafón, alebo aj pôdne spoločenstvo. Sú to rôzne rastliny, teda riasy, sinice, ale aj baktérie a huby (fytoedafón) a živočíchy, napr. prvoky, chvostoskoky, červy, mäkkýše, hmyz a stavovce (zooedafón). Činnosťou živočíchov sa jednotlivé zložky pôdy dokonale premiešajú a spolu s ich trusom vznikajú pôdne zhluky (agregáty), ktoré priznivo ovplyvňujú štruktúru pôdy pre vzdušný a i vodný režim koreňov vyšších rastlín. Tie tiež priaznivo vplývajú na pôdne prostredie. Mŕtve korene sú materiálom (podobne ako telá živočíchov) pre rozkladné procesy a tvorbu humusu, mŕtvej organickej hmoty.
Jednotlivé zložky sa môžu vyskytovať v rôznych pomeroch, a tým sa určuje aj rôznorodosť vlastností jednotlivých druhov pôd. Takisto sa jednotlivé typy líšia aj dĺžkou vzniku.

Napríklad so spraše vznikajúca černozem sa tvorí 5 až 6000 rokov, kým glejové pôdy potrebujú na svoj vznik len niekoľko desaťročí.
Pôdne typy súčasnosti však nie sú stále, podobne ako vo všetkých prírodných útvaroch, tak aj v pôde, prebiehajú rôzne procesy vplyvom ekologických, geomorfologických a klimatických procesov. Súbor všetkých typov pôd zemského povrchu spolu s litosférou nazývame pedosféra.
Vlastnosti pôdy
Pórovitosť
? Patrí k základným fyzikálnym vlastnostiam pôdy. Je to množstvo a veľkosť priestoru medzi pôdnymi časticami, kde sa zdržuje voda a vzduch, pričom rozlišujeme kapilárne póry pevne viažúce vodu a nekapilárne póry umožňujúce výmenu vzduchu a vody.
Absorpčná schopnosť
? Je to schopnosť pôdnych častíc viazať na svojom povrchu vodu a ióny. Ako všeobecné pravidlo platí, že so zvyšujúcim sa obsahom humusu v pôde sa zvyšuje aj schopnosť pôdy absorbovať vodu. Pôdna vlhkosť
? Voda sa nachádza v pôde v troch skupenstvách, kvapalnom, plynnom aj tuhom. Jej nadbytok negatívne ovplyvňuje obsah vzduchu v pôde.
Pôdny vzduch
? Jeho obsah závisí od štruktúry a pórovitosti pôdy, od obsahu vody. Obsahuje menej O2 ako CO2 ako atmosférický vzduch, obsah CO2 stúpa s hĺbkou. Pri hnilobných procesoch sa tvorí H2S a NH3, ktoré sú jedovaté pre edafón.
Teplota
? Teplota pôdy kolíše počas jednotlivých ročných období, a to najviac v povrchových vrstvách. Najväčšie kolísanie teplôt sa vyskytuje na púšťach (50°C aj viac). Smerom do hĺbky sa teplota (v závislosti od ročného obdobia) postupne vyrovnáva a potom výrazne stúpa. Hĺbka premŕzania pôdy závisí od snehovej pokrývky (zmenšuje ochladzovanie), sily mrazu a vegetačného pokryvu.
? Avšak teplota pôdy kolíše omnoho pomalšie ako teplota vzduchu, ale rýchlejšie ako teplota vody.
? Závisí od pôdneho typu, klímy a zemepisnej polohy.
Chemické vlastnosti
? Základnou vlastnosťou je reakcia pôdy, neutrálna (pH 7), kyslá (pH < 7) alebo zásaditá (pH > 7), závisí od podložia, teda materskj horniny.
Úrodnosť
? Najcennejšia vlastnosť pôdy, schopnosť pôdy poskytovať rastlinám životné podmienky spĺňajúce ich požiadavky (voda, vzduch, živiny).
? Najúrodnejšie pôdy sú černozeme s hĺbkou humusu do 100 cm.
Životodarná špongia
Medzi základné procesy prebiehajúce na Zemi patrí hydrologický cyklus, známy aj ako kolobeh vody. V ňom má významnú úlohu práve pôda a jej schopnosť zachytávať vodu, čím sa vytvorí veľká podpovrchová vodná nádrž. Právoplatne možno teda pôdu nazvať životodarnou špongiou, veď bez nej by všetka dažďová voda odtiekla a podzemné zásoby by neexistovali. Samozrejme táto schopnosť pôdy je zaručená len pri jej vnútornej a povrchovej ochrane vegetáciou a koreňmi vyšších rastlín.

Bez nich by potom síce pôda bola schopná absorbcie vody, ale pri väčších množstvách, nárazových zrážkach alebo na svahoch by sa pod veľkou hmotnosťou vody (?(vody) = 1000 kg.m–3) neudržala a bola by odplavená. To predstavuje veľké riziko, lebo taký bahenný prúd dosahuje aj značnú rýchlosť a má úžasnú schopnosť zničiť všetko čo mu príde do cesty. Slovensko má to šťastie, že patrí medzi jednu z krajín tvoriacich strechu Európy. Lesnatosť prekračuje 40 % rozlohy a dokonca aj mimoriadne kritická správa WWF European Forest Scorecards 2000 o stave európskych lesov skonštatovala, že naše lesy sú z hľadiska celkového hodnotenia na treťom mieste v Európe (za lesmi Švajčiarska a Fínska). Keby sme chceli zadržať to množstvo vody, ktoré dopadá v relatívne veľkom množstve na naše hory, museli by sme veľkú väčšinu územia zastavať novými priehradami. Našťastie túto prácu robí za nás lesná pôda.
Ako príklad si zoberieme pôdny profil hrebeňa Kremnických vrchov, kde sa nachádza andosolová pôda. Má veľmi hlboký, prehumóznený profil čiernej farby s hĺbkou aj vyše 1m. Táto pôda je schopná pri 30 % vlhkosti, ktorá je celkom bežným javom počas celého roka, zachytiť až 3000 m3 vody na 1ha.
Keď si predstavíme celkovú plochu pôdneho krytu na celom území horských oblastí, zistíme, že povrchová voda zaberá len nepatrnú časť celého objemu vody, ktorý sa uchováva práva vďaka pôde. Až z nej, z podpovrchovej vody sa rôznymi spôsobmi dostáva voda na povrch, do potokov, riek, jazier. Spôsobmi prieniku vôd sa zaoberá pôdnohydrologický výskum.
Ak voda prechádza cez zdravú pôdu (neznečistenú), tak sa zároveň aj čistí a môže sa obohacovať o minerálne látky. Pôda je teda aj prirodzený filter, ktorý nielen fyzicky zachytáva nečistoty, ale ich aj chemicky neutralizuje a biologicky odbúrava pôdnymi mikroorganizmami. Dokaže tak odstrániť mechanické nečistoty, cudzorodé látky aj vírusy. Avšak na druhej strane je voda aj rozpúšťadlo, takže ak voda prechádza znečistenou pôdou, dostávajú sa tieto nečistoty pomocou vody do podzemných zásob a kontaminujú ich.

Pritom podzemná voda predstavuje až 22 % zásob sladkej vody na Zemi, 75 % tvoria ľadovce a len 2 % povrchová voda riek a jazier. A práve podzemná voda je tá, ktorá sa dostáva cez vodovodné potrubia do našich bytov, je to ona, ktorú kupujeme v potravinách na pitie, a aj napriek tomu si ju nedokážeme vážiť. A keď aj, tak určite popri tom nemyslíme na pôdu, ktorá nám ju vlastne zabezpečuje. A aj z tohto a určite aj z iných dôvodov by sme jej mali venovať väčšiu pozornosť. Preto som sa rozhodla, že do mojej práce zaradím aj kapitolu o mokradiach a rašeliniskách.

Predstavujú totiž dôležitý ekosystém Zeme, hraničiaci vlastne medzi pedosférou a hydrosférou, alebo ide vlastne o ich spojenie. Majú veľký ekologický význam a preto si myslím, že zopár informácií o nich len zkvalitní moju prácu. Mokrade a rašeliniská
Patria celosvetovo medzi najdôležitejšie, najproduktívnejšie a zároveň najohrozenejšie (podľa mňa aj medzi najkrajšie) ekosystémy.
Laický pohľad na ne je však veľmi negatívny:

„vo všeobecnosti sa považujú za bačoriny, kde sa liahnu milióny komárov, a ktoré sa dajú využiť iba po odvodnení na poľnohospodárske účely“
(Quark 1/1997, str. 18-19, Mokrade pre život)

A práve preto sa v minulosti aj u nás hromadne odvodňovali. Ale často sa potom stalo, že hladina podzemnej vody príliš klesla, a to tak, že rastliny ju nemohli využiť a muselo sa zavlažovať. Takže peňazí sa minulo dvojnásobne viac, najprv sme sa s veľkými nákladmi zbavovali nadbytku vody, a potom sme ju s ešte väčšími nákladmi privážali späť, aby sa pôda dala poľnohospodársky využiť. Aj to je jeden z paradoxov dnešného sveta.
Mokrade sa obyčajne tvoria na území periodicky zaplavovanom vodou, v zníženinách, pozdĺž riek a jazier s hĺbkou vody max. 2 metre. Tvoria tak prechod medzi pevninou a súšou.
Rašeliniská vznikali koncom doby ľadovej (12000 – 8300 p.n.l.) a sú to vlastne mokraďové územia s trvalo stálym obsahom vody. Základom je však rastlina rašeliník, ktorý neustále dorastá a zo spodných častí tela sa tvorí rašelina. Obidva ekosystémy sú typické veľkou biodiverzitou, kde sa nachádza veľké množstvo bezstavovcov, vtáctva a vodného rastlinstva. Často sú jednotlivé druhy aj zákonom chránené a tvoria tak krehkú súčasť celej biosféry. Ak jeden druh zmizne, tak je ohrozený celý potravový reťazec a je natrvalo pozmenený. Podobne je to aj s vodou, ak jej začne ubúdať, ekosystém sa poruší, stráca, mizne. A to natrvalo!
U rašelinísk istú hrozbu predstavuje aj ťažba rašeliny, hlavne ak je neorganizovaná, čím dochádza k devastácii nielen pôdy, ale aj celého okolia. Tak to obyčajne prebieha pri narastajúcom dopyte po rašeline najmä v poľnohospodárstve a záhradníctve. Odvodňovaním rašelinísk sa prevzdušnia vrchné vrstvy a tým dochádzy k ich mineralizácii, zmenšeniu celkového objemu rašeliny a v konečnom dôsledku sa stráca absorbčná schopnosť a vegetácia na povrchu trpí suchom a hynie. U mokradí sa jedná o podobný jav.
Pôvodne sa myslelo, že odvodnením sa zväčší úžitková kapacita pôdy, ale je to presne naopak. Mokrade, alebo povrch na ich mieste, neplnia potom ich prirodzenú funkciu:

? biodiverzita
? kontrola kvality vody
? spracovanie chem. a org.

odpadov
? odstraňovanie sedimentov
? produkcia biomasy a kyslíka
? kontrola povodní
? ochrana pred eróziou
? zdroj pitnej a úžitkovej vody
? produkcia dreva, sena a trstiny
? rybárstvo a poľovníctvo
? rekreácie
? vzdelávanie a vedecký výskum

Ekologický význam týchto dvoch ekosystémov je naozaj veľmi veľký. Pre znázornenie je tu jeden príklad zlepšovania kvality vody (pôda má podobný význam):
? pri Philadelphii (USA) sa nachádza 250 ha močiar Tinicum. Každý deň odstráni z vody 4,9 tony fosforu a 4,3 tony amoniaku a obohatí vodu o 20 ton kyslíka.
Na záver tejto kapitoly snáď ešte jeden výrok: „Čo nedokážeš vytvoriť, nenič a nepoškodzuj!“ Je veľmi aktuálny aj v prípade mokradí, lebo zničením väčšiny mokradí sme poškodili biodiverzitu a funkcie nížinnej krajiny nevyčísliteľným spôsobom (Podunajská aj Východoslovenská nížina boli z veľkej väčšiny mokrade).

Ako žije pôda
Každoročne opadávajú na jeseň zo stromov listy… a predsa sa nehromadia v lesoch, sú síce na zemi, ale ako keby ich nepribúdalo…
Je to preto, lebo na povrchu zeme a podobne aj v nej sa nachádza veľké množstvo živých organizmov, ktoré tiež potrebujú z niečoho žiť. A vďaka nim naša Zem nie je smetisko, skládka starých listov, mŕtvych rastlín a živočíchov (ale asi sa stane predsa len skládkou… umelých hmôt, kovových odpadov, fliaš… na to jednoducho predsa len baktérie nie sú prispôsobené).
Charakter a rýchlosť rozkladu závisí od zloženia rastlinného materiálu, tepelno-vodného a vzdušného režimu pôdy a od komplexu mikroorganizmov-rozkladačov (dekompozitorov). Napr. v subtropickom lese je vysoká vlhkosť vzduchu a celoročne vysoká teplota. Listový odpad sa preto rýchlo rozkladá a pôda tak ostáva dlhší čas bez lístia. Naopak v severných lesoch, kde je teplo len krátko sa listy rozkladajú veľmi pomaly. Nestačia sa rozložiť za jeden rok, a preto sa hromadia. Na vertikálnom profile pôdy môžeme vidieť jej vrstevnatosť:
? Vrchná vrstva z opadaného lístia je charakteristická druhovou rôznorodosťou mikroorganizmov, ktorých aktivita je sezónna. V tejto vrstve sa rozkladajú jednoduché uhľovodíky, pektín a bielkoviny. ? Stredná fermentačná vrstva je ešte viac bohatá na mikroorganizmy. Prevládajú baktérie, kvasinky a huby, podieľajúce sa na rozklade organických látok vrátane celulózy, chitínu a lignínu. Súčasne prebieha syntéza humusových látok.
? Vo vrchnom humusovom horizonte je znížená intenzita dýchania zapríčinená slabším prevzdušňovaním pôdy. Prevahu majú saprofyty a vláknité huby, ktoré sa vo vyšších vrstvách nevyskytujú. Veľkú úlohu majú aj drobné bezstavovce, ktoré spolu s baktériami hromadia humusové látky. ? V nižších, minerálnych vrstvách sa množstvo organizmov znižuje. Tieto poznatky sú veľmi dobre využiteľné pri odbúravaní biologického materiálu, ktorý tvorí väčšiu časť domového odpadu.

V televízii som videla experimenty založené na podobnom princípe, ako to prebieha v pôde. V dvoch pokusných skládkach prebiehal rozklad bioodpadu, pričom jedna bola normálna a do druhej sa zavádzalo zvýšené množstvo kyslíka a vody. Baktérie v druhej skládke vykazovali extrémnu rozkladnú schopnosť, celú pokusnú kopu tak rozložili oveľa rýchlejšie ako normálnu. Okrem toho, že sme sa takto zbavili bioodpadu, touto činnosťou baktérii vzniklo aj veľké množstvo tepla a rôznych plynov: CO2, NH3, H2S, CH4, pretože išlo o baktérie s rôznymi metabolickými procesmi. Takže pritom vznikli dve dôležité suroviny, a to teplo a plyny využiteľné na ďalšie použitie (napr. podobne ako zemný plyn).

Kontaminácia pôdy ťažkými kovmi
K najdôležitejším faktorom pri hodnotení kvality pôdy je jej kontaminácia ťažkými kovmi. V rámci stanovenia ich obsahu sa sleduje:
? Celkový obsah rizikových stopových prvkov v pôdach, a to hlavne porovnaním prirodzeného podielu z pôdotvorných substrátov povrchovej časti profilu pôd, kde sa vplyv imisií a bioakumulácie prejavuje najintenzívnejšie.
? Uvoľniteľný obsah rizikových stopových prvkov v pôdach, pri stanovení ktorého sa používa výluh 2M HNO3 (Cd, Pb, Cr, Zn, Cu, Ni, Co) a výluh 2M HCl (As). Uvoľniteľný obsah prvkov je citlivejší na posúdenie hygienického stavu pôd ako ich celkový obsah. Podľa nich možno zmapovať situáciu rizikových stopových prvkov. Zamorenie pôdy týmito kovmi je veľmi nebezpečné, pretože mnohé z nich spôsobujú otravy, nielen ľudí, ale aj zvierat a rastlín. Niektoré z nich sú však pre rastliny prijateľné
Najfrekventovanejšími kontaminantmi pôd v SR sú kadmium a olovo. Príčinou je vplyv imisií, používanie umelých hnojív alebo aj existencia geochemických anomálií.
Na priebeh chemických reakcií má najväčší vplyv pôdna reakcia, teda hodnota jej pH. Tak napríklad jedným z najnepriaznivejších dôsledkov prekysľovania pôdy patrí mobilita Al v pôde. Hranica determinujúca jeho rozpustnosť je 6,5, z čoho vyplýva, že zlúčeniny hliníka sú pohyblivé práve v kyslých až veľmi kyslých pôdach.
Medzi organické kontaminanty patria hlavne polycyklické aromatické uhľovodíky, ich suma prekračujúca limit A sa vyskytuje u nás len na malých územiach (niva rieky Moravy, hlinikáreň Žiari nad Hronom, v SV časti Slovenského rudohoria a J a S od Košíc)
Podľa stupňa kontaminácie rozlišujeme:
Oblasti nekontaminovaných pôd (Podunajská nížina, nízko položené kotliny stredného Slovenska a stredná časť Východoslovenskej nížiny, teda naše najúrodnejšie oblasti).

Priemerné ale aj maximálne hodnoty obsahu sledovaných rizikových prvkov sú pod najnižším hygienickým limitom (A, A1)
Rizikové oblasti kategórie A,A1 s možným negatívnym vplyvom na životné prostredie sú na S Slovenska ako dôsledok metalurgických a energetických komplexov zo severnej Moravy, Sliezska a Poľska, stredné Považie a Myjavská pahorkatina, v okolí väčších priemyselných a energetických komplexov v Podunajskej nížine a v niektorých kotlinách (Turiec, Horná Nitra, Popradská a Košická kotlina), ďalšie oblasti sa viažu na prirodzené geochemické anomálie a ich okolie (Nízke Tatry, Malá Fatra, Štiavnické pohorie, Slovenské rudohorie, Slanské vrchy a Vihorlat) Pre túto kategóriu je charakteristické, že aspoň jeden zo sledovaných prvkov je nad hygienickým limitom A, A1. Celkove je v týchto oblastiach vyšší obsah As, Cd, Pb. Voblasti geochemických anomálií je zvýšený aj obsah Cu, Hg, Ni a Zn, v Žiarskej kotline aj obsah F.
Oblasti kontaminovaných pôd (kategória B), v ktorých minimálne jeden z prvkov prekračuje spodný limit s dokázateľne negatívnym vplyvom na ľudí a životné prostredie, sa vyskytujú na omnoho menších areáloch. Niva rieky Nitry pod skládkou popolčeka v Zemianskych Kostoľanoch (As), okolie závodov SNP v Žiari nad Hronom (F), malá lokalita pod Harmancom (Hg), okolie bývalého závodu Vajsková (Sb, Pb, As). Najväčšie areály sú v Slovenskom rudohorí, kde ide o kombináciu prírodných geochemických anomálií s emisiami zo závodov v Rudňanoch a Krompachoch (Hg, Cu, Zn, As). Celkove je v týchto areáloch (okrem Žiaru nad Hronom) zvýšený obsah väčšiny rizikových prvkov (As, Cd, Cu, Hg, Pb, Zn)
Oblasti so silne kontaminovanou pôdou (kategória C) sa vyskytujú len medzi Rudňanmi a Krompachmi a v okolí Richnavy v SV časti Slovenského rudohoria. Sú to najviac postihnuté oblasti v celej Európe pre extrémne vysoké obsahy Hg, Cu, Zn, As a to vplyvom emisií tunajších závodov a geochemických anomálií. Dvanásť podôb skazy
Na celom svete sa postupne stráca ornica, mizne pod mestskou zástavbou, je zamorovaná najrozličnejšími jedmi a splodinami, odvieva ju vietor a splavuje dážď. Avšak na rozdiel od iných kríz, ktorým sa sústavne venujú médiá, pôda zostáva nepovšimnutá, tak trochu bokom od všetkých globálnych problémov ľudstva a jej ohrozenie sa ešte stále nedostalo do povedomia ľudí. Veď kto už len myslí na pôdu pri kúpe bavlneného trička? Kto z nás sa čo i len obzrel po smetiach vyhodených len tak? (Možno sa aj pozrel, ale radšej rýchlo odvrátil zrak a pomslel si, kto to mohol byť?, ja by som to nikdy nespravil.) Ale ideme ďalej, nepátrame po príčinách, pričom by sme sa o to mali zaujímať, tak ako sa zaujímame o dažďové pralesy. Veď koniec koncov aj z nich sa chcú spraviť úrodné polia, na jeden, možno na dva roky a potom, potom tam neostane nič. Len mŕtva zem, na ktorej už nenarastie prales, ostane len tak a nakoniec tam nebude ani ona. Odplaví ju najbližší dážď. A úrodnej pôdy je tak stále menej.
Podľa štúdie International Soil Reference and Information Centre (ISRIC) je poškodených 1965 miliónov hektárov pôdy, teda okolo 15 % jej ľadom nepokrytého povrchu. Počas posledných štyridsiatich rokov sa eróziou stratila asi tretina ornice na celom svete.

To znamená asi 10 miliónov hektárov ročne, čiže o niečo viac ako je rozloha Portugalska.
Príčin tohto javu je veľa. Nemôžme však tvrdiť, že to boli len živly. Nie, hlavnou príčinou sme my, ľudia. Dopomhlo k tomu aj intenzívne spásanie lúk, vyrubovanie lesov, nevhodné poľnohospodárske využívanie, intenzívna rastlinná výroba a priemyselné aktivity.
Svetoví odborníci na ochranu pôdneho fondu Zeme vypracovali a charakterizovali dvanásť hlavných syndrómov celosvetovej krízy úrodnej pôdy. Každý je pomenovaný podľa oblasti, pre ktorú je obzvlášť typický:
? Alpský syndróm – degenerácia pôdy turizmom
? Aralský syndróm – chybné plánovanie poľnohospodárskych veľkoprojektov
? Bitterfeldský syndróm – lokálne zamorenie škodlivými a odpadovými látkami, staré priemyselné skládky
? Dust-bowleský syndróm – degradácia industriálnym poľnohospodárstvom
? Huang-heský syndróm – zmena tradičných foriem využívania poľnohospodárskej pôdy
? Katangský syndróm – znivočenie krajiny ťažbou a vyhľadávaním surovinových zdrojov
? Losangelský syndróm – osídľovanie a rozširovanie infraštruktúry
? Sahelský syndróm – neúmerné zaťaženie ekologicky okrajových oblastí
? Saopaulský syndróm – živelná výstavba miest
? Saravacký syndróm – koristnícka ťažba lesov a nadužívanie iných ekosystémov
? Syndróm kyslých dažďov – diaľkový transport živín a škodlivín
? Syndróm spálenej zeme – degradácia pôdy v dôsledku vojenských akcií
Veľmi cenné na celej koncepcii je to, že do problematiky znečistenia alebo poškodenia pôd vnáša systém. Ak napríklad porovnáme sahelský a dust-bowleský syndróm, zistíme, že síce ide o degradáciu pôdy poľnohospodárskou činnosťou, ale jej charakter je úplne odlišný. Pri sahelskom syndróme ide o rozširovanie využiteľnej pôdy do medzných oblastí a skracovanie doby úhoru. Následkom sú sústavné hladomory v Sahele na dohola spasenej pôde. Pri dust-bowleskom syndróme ide o poľnohospodársku produkciu na veľmi úrodných pôdach za pomoci mechanizácie a chémie. Výsledkom v oboch prípadoch je silná erózia a zasolenie pôdy, no príčiny sú rôzne, ba opačné. Na jednej strane nedostatok, na strane druhej zas predávkovanie, nadbytok.
V nielen týchto dvoch, ale vo všetkých prípadoch treba upevňovať vzťah ľudí k pôde a posilňovať u nich pocit zodpovednosti za ňu. Treba ju osídľovať tak, aby to bolo spojené s čo najmenšími následkami.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

znečistenie pôdy