Čo je vlastne pôda ?
Najvrchnejšia časť zemského povrchu? Hmota, z ktorej rastú rastliny, kde žije množstvo baktérií, živočíchov? Niečo, čo vzniklo a stále vzniká pôsobením geosfér a mikro-organizmov? Čo to vlastne je PÔDA?

„V súčasnosti chápeme pôdu ako živý a ustavične sa vyvíjajúci trojrozmerný, historický útvar, ktorý vznikol pôsobením atmosféry, litosféry, hydrosféry a biosféry. Ak niektorý vplyv chýba, nevytvorí sa pôda, ale len nejaký sediment.“
(RNDr. M. Šurina, CSc., Výskumný ústav pôdnoznalectva a ochrany pôdy, Bratislava)

Celkovo by sa však dalo povedať, že pôda vzniká v dvoch etapách:
1. Najprv prebieha zvetrávanie – premena materskej horniny na kyprý pôdny substrát. Prebiehajú tak fyzikálne procesy premieňajúce horniny na drobné úlomky, štrk piesok a prach za prístupu vody a vzduchu. Paralelne prebiehajú aj chemické deje, oxidácia, rozpúštanie rôznych minerálnych látok, hydrolýza a syntéza nových minerálov. Avšak aby pôda bola pôdou, musí byť substrát „oživený“, teda musia v nej žiť rôzne baktérie a iné živočíchy. Teda hlavne mikroorganizmy, lebo práve oni oživujú mŕtvu anorganickú hmotu a vytvoria tak vlastným metabolizmom pôdny substrát. 2. V druhej etape vzniká pôdotvornými procesmi konečný produkt – pôda, ktorá sa ďalej vyvíja ako prirodzené teleso s výraznou dynamikou fyzikálnych, chemických, biochemických a mikrobiálnych procesov, so zákonitou stratigrafiou (vrstvením) a produkčnou schopnosťou.
Skrátene možno povedať, že pôda vzniká zvetrávaním hornín a činnosťou organizmov. Pozostáva zo zvetraného geologického substrátu, vody, vzduchu, živých a mŕtvych organizmov a ich metabolických produktov.
Súbor všetkých živých organizmov v pôde nazývame edafón, alebo aj pôdne spoločenstvo. Sú to rôzne rastliny, teda riasy, sinice, ale aj baktérie a huby (fytoedafón) a živočíchy, napr. prvoky, chvostoskoky, červy, mäkkýše, hmyz a stavovce (zooedafón). Činnosťou živočíchov sa jednotlivé zložky pôdy dokonale premiešajú a spolu s ich trusom vznikajú pôdne zhluky (agregáty), ktoré priznivo ovplyvňujú štruktúru pôdy pre vzdušný a i vodný režim koreňov vyšších rastlín. Tie tiež priaznivo vplývajú na pôdne prostredie. Mŕtve korene sú materiálom (podobne ako telá živočíchov) pre rozkladné procesy a tvorbu humusu, mŕtvej organickej hmoty.
Jednotlivé zložky sa môžu vyskytovať v rôznych pomeroch, a tým sa určuje aj rôznorodosť vlastností jednotlivých druhov pôd. Takisto sa jednotlivé typy líšia aj dĺžkou vzniku.