3. Spotreba
Fosílne palivá sú cennými prírodnými zdrojmi energie, ktoré sú dnes obrovským tempom vyčerpávané. Na základe niekoľkých počítačových simulácií využívania prírodných zdrojov bolo ukázané, že spotreba palív vo svete bude rásť exponenciálnym tempom. Zásoby fosílnych palív sú ohraničené a jedného dňa sa vyčerpajú. Odhadnúť, ako dlho ich budeme môcť ešte užívať, nie je jednoduché. Každý rok sa totiž objavujú správy o nových ložiskách ropy, zemného plynu alebo uhlia. Užitočným údajom pre zhodnotenie zásob je pomer rezerv k ťažbe (spotrebe) v danom roku.

Na celosvetovej spotrebe sa jednotlivé palivá podieľajú nasledujúco:
PALIVO - PODIEL NA SPOTREBEPERCENTÁ ZASTÚPENIA SPOTREBY
ROPA38,7 %
ZEMNÝ PLYN21.3 %
UHLIE25.5 %
OBNOVITEĽNÉ ZDROJE8.1 %
URÁN6.4 %
SPOLU100 %

Generácie našich detí nielenže nebudú môcť využívať tieto zdroje, ale budú zaťažené aj problémami, ktoré dnes spaľovanie fosílnych palív zo sebou prináša. Ukazuje sa, že v čase kedy sme temer úplne závislí na fosílnych zdrojoch palív a súčasne sme vystavení riziku ekologických katastrôf je ilúziou hovoriť o ekonomickom raste v tradičnom zmysle slova. Trvalo neudržateľný súčasný vývoj totiž znamená, že žijeme na úkor prírody a budúcich generácii a krátkodobý prospech v jednej oblasti života bude zaplatený nákladmi v oblastiach iných zahrňujúcich tak živú ako i neživú prírodu.
Čo sa týka energie:
·asi 20% energie na svete sa vyrába z uhlia a jeho spotreba stále stúpa
·asi 60 % energie na svete pochádza z ropy a zemného plynu.

3.1. Obmedzenosť zásob
Zásoby fosílnych palív sú obmedzené a pri súčasnej úrovni spotreby budú vyčerpané v priebehu relatívne veľmi krátkej doby. Za posledných sto rokov ľudstvo vyťažilo a spálilo obrovské množstvo týchto prírodných zdrojov. Jedným z prvých vážnych varovaní, že tieto palivá sa môžu veľmi rýchlo vyčerpať, bola kniha “Hranice rastu” (Limits to Growth), ktorá už pred takmer 30-timi rokmi upozornila na túto skutočnosť. Počítačové simulácie budúcej spotreby poukazujú na nevyhnutný kolaps zásob fosílnych palív bez ohľadu na to, aké množstvo palív je v súčasnosti k dispozícii. Najkritickejšie sa situácia javí práve v zásobách ropy, ktoré sú v porovnaní s ostatnými palivami najmenšie a ich spotreba je najväčšia. Obavy z možného nedostatku ropy sa v ostrom svetle ukázali ako odôvodnené už v roku 1973, kedy v dôsledku koordinovaného postupu krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) došlo k obrovskému nárastu cien (prvá ropná kríza). Jednou z príčin tejto krízy bola aj skutočnosť, že USA (dovtedy veľký exportér ropy) sa v dôsledku značného zníženia vlastných zásob v Texase stali dovozcom tejto suroviny.

Nedostatok ropy sa však môže v blízkej budúcnosti prejaviť opäť. Tentoraz nie v dôsledku cenovej politiky, ale v dôsledku vyčerpanosti zásob. Kedy k takejto situácii príde, závisí na životnosti súčasných zdrojov. Napriek tomu, že určiť dobu životnosti zásob nie je jednoduché, veľké ropné koncerny ako napr. The British Petroleum (BP) každoročne vydávajú správy o rezervách týchto zdrojov vo svete. Za rezervy sa považujú tie zdroje, ktoré sú z hľadiska geologických a technologických pomerov ekonomicky vyťažiteľné. Podľa materiálu BP z roku 1997 sa životnosť rezerv vyjadruje ako pomer rezervy/produkcia pre daný rok. Pod produkciou sa chápe ťažba v danom roku, ktorá charakterizuje celosvetovú spotrebu. Správa BP, ktorá hodnotí rezervy podľa ich stavu v roku 1997 uvádza pre jednotlivé palivá nasledujúce údaje o ich životnosti:
PALIVOŽIVOTNOSŤ
Ropa41 rokov
Zemný plyn62 rokov
Uhlie (čierne a hnedé)224 rokov