referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vladislav
Nedeľa, 25. septembra 2022
Vyčerpanosť surovinových zdrojov
Dátum pridania: 15.09.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: nikitaxxx
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 813
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 10.9
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 18m 10s
Pomalé čítanie: 27m 15s
 
Udávaná životnosť platí len za predpokladu, že spotreba daného paliva zostane na súčasnej úrovni. Vzhľadom na celosvetový trend vývoja spotreby energie , ktorý je charakterizovaný trvalým rastom na všetkých kontinentoch ukazujú sa vyššie uvedené čísla ako nereálne. Mierny optimizmus však môže vzbudzovať skutočnosť, že udávané rezervy sa menia každý rok, čo súvisí s objavovaním nových zdrojov. Skutočnosťou je, že rezervy sa práve v dôsledku intenzívneho prieskumu nových ložísk zvýšili v prípade ropy z 540 miliárd barelov v roku 1969 na asi 1000 miliárd barelov v roku 1997. To však neznamená, že zásoby ropy sú neobmedzené. Zem bola ropnými spoločnosťami preskúmaná veľmi podrobne, pričom najväčšie, najlacnejšie a najperspektívnejšie ložiská ropy boli už s najväčšou pravdepodobnosťou objavené. Navyše s výnimkou obrovského podzemného rezervoáru ropy na Blízkom Východe, boli už najlepšie zdroje ropy vo svete z veľkej časti vyčerpané. Tento názor podporujú aj také skutočnosti, ako je mimoriadne ekonomicky náročná a technologicky zložitá ťažba ropy v Severnom mori alebo na Aljaške. Nakoľko zásoby ropy sú vo svete nehomogénne rozložené, je aj životnosť týchto rezerv rôzna pre rôzne svetové regióny. Životnosť rezerv v danom regióne poukazuje teda na závislosť jednotlivých častí sveta na tomto palive. Napríklad v Európe by vlastné rezervy, pri súčasnej úrovni spotreby vydržali len 8 rokov a v Severnej Amerike približne 16 rokov. Je zrejmé, že bez možnosti dovozu tejto suroviny z iných regiónov ako napr. z Blízkeho Východu, kde sa životnosť rezerv odhaduje na 88 rokov, by sa tieto oblasti ocitli vo vážnych problémoch. Ako je z údajov BP zrejmé, najväčšie rezervy ropy, až 65% svetových zásob, sa nachádzajú na Blízkom Východe. Samotná Saudská Arábia vlastní až 25% svetových rezerv.

Svetové rezervy ropy podľa údajov BP pre jednotlivé regióny:

4. Vojna
Všetci veľmi dobre vieme, že zásoby fosílnych palív ako sú ropa, uhlie, či zemný plyn sa vo svete míňajú. Krajiny, ktoré sú najviac na rope závislé sa preto maximálne snažia, aby získali kontrolu nad ich svetovými zásobami. Ekonomika USA je závislá na ťažbe a spracúvaní fosílnych palív. Znižovanie spotreby ropy a jej nahrádzanie alternatívnymi zdrojmi energie by spôsobilo podnikom produkujúcim najväčšie emisie škodlivých plynov veľké náklady, čo by oslabilo aj americkú ekonomiku. Biely dom robí všetko preto, aby sa zavďačil ropným a energetickým spoločnostiam.

Dôvodom pre začatie vojenského konfliktu v Iraku boli vraj iracké zbrane hromadného ničenia ako aj napojenie Iraku na medzinárodný terorizmus. Ja som presvedčená, že vojna bola hlavne zámienkou k získaniu prístupu k bohatým zásobám ropy. Potvrdzuje to aj fakt, že v krajine sa žiadne zbrane hromadného ničenia dodnes nenašli.
(Diktátorský režim v Iraku bránil bohatým koncernom dostať sa k viac ako 10% svetových zásob ropy.)

5. Životné prostredie
Greenpeace na niekoľkých miestach zdokumentoval ústup ľadovcov oproti minulému roku (2001) až o 150 metrov, zapríčinený zmenou snehových na dažďové zrážky, ktorú spôsobujú klimatické zmeny. Celosvetové zvyšovanie teploty a topenie ľadovcov je spôsobené nadmerným spaľovaním fosílnych palív. Pokiaľ neznížime svoju závislosť na fosílnych palivách, následky topenia ľadovcov ovplyvnia miliardy životov na našej planéte.

Greenpeace zverejnil fotografie ľadovcov porovnávajúce ich stav v minulosti a dnes, aby tak svetu ukázal, že klimatické zmeny nie sú fikciou, ale reálnou skutočnosťou. Podľa informácií International Commission for Snow and Ice a School of Environmental Studies of India´s Jawaharlal Nehru University, ustupujú ľadovce v Himalájách rýchlejšie ako v iných oblastiach sveta. V prípade, že bude tento stav pokračovať, tak v roku 2035 bude mať ústup ľadovcov doslova obrie rozmery. Viac ako dve miliardy ľudskej populácie žije v oblastiach, v ktorých je množstvo vody v riekach závislé od himalájskych ľadovcov. Ich roztopenie by pre nich malo katastrofálne dôsledky.

Priemerný ústup ľadovcov od roku 1960 predstavuje zhruba 35 metrov ročne a tempo ich topenia sa za posledné desaťročie výrazne zvýšilo. Čoraz častejšie sa stretávame aj s úkazom, že na miestach, kde bola v minulosti súvislá vrstva ľadu, je dnes vodná medzera široká až 1 kilometer. Klimatické zmeny spôsobené spaľovaním fosílnych palív, sú celosvetovým problémom. Neriskujeme iba stratu ľadovcov, ale sme svedkami množstva ďalších dopadov, ako sú narastajúci počet záplav, zničujúce suchá a búrky, strata korálových útesov, zvyšovanie hladiny oceánov a rozširovanie sa rôznych nákazlivých chorôb.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6    ďalej ďalej
 
Zdroje: M. Zybín: Spalování paliv a hořlavých odpadů v ohništich průmyslových kotlů, M. Dopita, V. Havlenka, J Pešek : Ložiská fosílnych palív, www.fns.uniba.sk
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.