Globálne oteplovanie

Existuje rada dôkazov, že dochádza k zmenám klími. Jedným z prejavou týchto zmien je globálne oteplovanie. A sním podobné klimatické javy.

Hlavními zdrojmi emisií sklenníkových plynov je spalovanie ropných produktov, plynu a uhlia najmä v priemyselneb rozvinutých krajinách. Bez určitých zmien správania ľudstva sú predpovedané globálne zmeny klímy veľmi znepokojivé. Dnešné opatrenia alebo naopak nečinnost budú mať dlhodobé dôsledky na celú biosféru Zeme. Klíma sa popisuje pomocou dlhodobých vzoriek počasia, ako sú priemerné teploty v určitom období, celkové množstvo zrážok, priemerný výskyt klimatických extrémov ako sú obdobia sucha alebo tropické búrky. Tieto dlhodobé priemerné hodnoty popisujú klímu v určitej oblasti. Priemery sa obvykle počítajú z postupnosti odchyliek od určitej strednej hodnoty. Globálne oteplovanie napríklad znamená, že priemery odchyliek teplôt za určité rovnaké obdobia vzrastajú. Behom týchto období však môžu nastať tiež extrémne chladné krátke obdobia.

Priemerná teplota nižších vrstiev atmosféry vzrastá. Meranie teploty vzduchu pri zemskom povrchu zaznamenávané po celej planete od roku 1900 až 1950 dokazujú, že teplota nižších vrstev atmosféry vzrastá. Priemerná globálna teplota od konca 19. storočia vzrástla o 0,6 +/- 0,2 stupňa Celsia. Pozorovania od roku 1976 naznačujú významné zvyšovanie tejto teploty o 0,17 stupňov Celsia každých 10 rokov. Pozorované zvýšenie teploty na severnej pologuli je vyššie ako na južnej pologuli. Samozrejme existujú oblasti, kde priemerné teploty sú vyššie alebo nižšie ako globálny priemer. Existují preto oblasti s veľkými zmenami priemernaj teploty. Napríklad merania provádzané vo Švajčiarsku od 70. rokov 20. storočia ukazují zvýšenie priemernej teploty o 1 až 2 stupne Celsia, čo zodpovedá zvýšeniu o 0,5 stupňa Celsia za 10 rokov. Nie je prekvapivé, že niektoré oblasti na Zemi sú naopak chladnejšie.

V súvislosti s globálnym oteplovaním sú na celej planéte zaznamenané nasledujúce javy:
- S výnimkou Antarktídy a niekoľkých ďalších miest docháza k rýchlemu rozpúštaniu ľadovcov. Dramatické zmeny sú pozorované na Aljaške, v Grónsku, v Himálajach a v Severnom ľadovom oceáne. Veľkosť niektorých alpských ľadovcov sa tak zmenšila, že tieto zmeny zaznamenali tiež lyžiari, ktorí pravidelne navštěvujú niekteré ľadovce po dobu niekoľko rokov.
- Zimné obdobie je v mnohých oblastiach sveta kratšie a teplejšie. Snehová pokrývka a množstvo zimných zrážok je výrazne menšie.
- Vysokohorská vegetácia sa v mnohých ekosystémoch kvôli zmenám teploty postupne mení. Miznú niektoré druhy rastlín a na ich miesto prenikajú druhy z nižších nadmorských výšok. V súvislosti so zmenami vegetácie možno pozorovať také zmeny druhového zloženia hmyzu, rýb, plazov, vtákov a savcov, najmä endemických druhov, ktoré sú potravninovo viazané na určitý ekosystém.

Skleníkový jav v zemskej atmosfére.
Hviezda Slnko ohrieva planétu Zem infračerveným a viditeľným žiarením. Vďaka tomuto žiareniu mohol na Zemi vzniknúť a vyvíjať sa život. Čásť tohoto žiarenia sa odráža od povrchu Zeme naspäť do vesmíru. Priemerná teplota zemského povrchu by mala býť 255 Kelvinov (-18 stupňov Celsia), avšak pozorovaná teplota je 288 Kelvinov (+15 stupňov Celsia). Tento rozdiel teplôt je spôsobený rôznymi "skleníkovými" plynmi v atmosfere, ako je vodná para, oxid uhličitý CO2 a methan CH4. Týmito plynmi voľne prechádza viditeľné žiarenie zo Slnka, avšak časť infračerveného žiarenia odrazeného od Zeme se zachytáva. Rovnováha medzi dopadajúcim a odrazeným žiarením určuje priemernú svetovú teplotu najnižších vrstiev atmosféry. Skleníkový jav teda vysvetľuje, prečo priemerná teplota povrchu Zeme je o 33 stupňov Celsia vyššia než fyzikálne vypočítaná hodnota.

Musí preto existovať korelácia medzi koncentráciou skleníkových plynov v atmosfére a touto priemernou teplotou. Vzrast koncentrácie oxidu uhličitého vedie k rastu priemernej svetové teploty. Táto skutočnosť je prekázaná analýzou ľadovcových jadier v Antarktíde, v Grónsku a na ďalších miestach Zeme.

Zjednodušene to znamená, že:
- Globálna teplota nižších vrstiev atmosféry a povrchu Zeme stále vzrastá.
- Klimatické modely dokazujú, že hlavnou príčinou zmien klímy je spaľovanie ropných produktov, zemného plynu a uhlia v priemyselne rozvinutých krajinách.
- V blízkej budúcnosti sa očakávajú značne nepriaznivé zmeny globálnej klímy s ďalekosiahlymi dopadmi na ekosystémy a ľudskú civilizáciu vrátane ničivých katastrof.
- Súčasná aktivita alebo naopak pasivita budú mať dlhodobé dôsledky pre celoú biosféru a životné podmienky mnoho budúcich generácií.

Zdroje:

Podľa článku Michaela Dittmara a Anne-Sylvie -