referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Zora
Sobota, 22. januára 2022
Kyslé dažde
Dátum pridania: 11.11.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: erika55
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 395
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 1.5
Priemerná známka: 2.88 Rýchle čítanie: 2m 30s
Pomalé čítanie: 3m 45s
 
Prvý raz upozornil na kyslé dažde anglický chemik Smith v roku 1852 v okolí Manchestra v súvislosti so zadymeným prostredím, Odborníci sa začali venovať kyslým dažďom až v roku 1967. Kedysi kyslé dažde spôsobovali sopky, močiare a planktón v oceánoch. KD vznikajú ako dôsledok intenzívneho spaľovania fosílnych palív s obsahom síri a dusíka (hnedé uhlie). Významná je aj kyselina chlorovodíková, kt. vzniká pri spaľovaní plastických látok, najma PVC. V atmosfére reagujú tieto exhaláty so zrážkovými vodami a do prostredia sa vracajú ako kyslé zrážky v podobe dažďa alebo snehu. Vyplavujú z pôdy mnohé potrebné prvky(vápnik, sodík, draslík) a zhoršuje sa jej kvalita. Z pôdy môžu extrahovať do rodného prostredia rôzne toxické prvky (hliník, meď, olovo, ortuť), kt. otrávia vodu a ohrozujú organizmy.                                            

Kyslosť dažďov:
Škótsko pH 2,4(ocot)
Sev. Čechy 6,4-6,6
Vys. Tatry 4,3-5,5
Bratislava 4,9-5,7
Pensilvánia 2,7
Záp. Virgínia 1,5

KD ohrozujú mikroorganizmy v pôdnom i vodnom prostredí. Rastlinám poškodzujú korene aj listy.
Citlivé stromy: borovica, breza, jabloň
Citlivá zelenina: fazuľa, reďkovka, maliny
Stromy začínajú hynúť od nedostatku vody od koruny nadol.                                             

Proces okysľovania vodných ekosystémov:
1. Pufračná fáza: pH nad 5,5- udržiava sa celková stabilita ekosystémov
2. Prechodná fáza: pH 5,5-5,0- hynie vačšina pôvodných druhov rýb, zooplanktónu
3. Fáza novej stability: pH4(acidifikácia)- koncentrácia ťažkých kovov vo vode, vody bez rýb(iba úhor), málo planktónu ( u nás sa acidifikácia najviac prejavuje v Tatranských plesách).
                                            
KD majú vplyv aj na stavby, rozožierajú fasády domov, poškodzujú ich a následne zničia (katedrála sv. Petra v Londýne, Michelangelova socha Marka Aurélia v Ríme), taktiež poškodzujú pôdu, zabíjajú ryby v jazerách a sú jedným z hlavných ničiteľov stromov. Ľudia sú závislí na potrave, vode a vzduchu, ktorý dýchajú.Znečistenie KD spôsobuje dýchacie problémy. KD spôsobujú v USA 50 000 úmrtí ročne.
Smog, pôvodca kyslých dažďov, ženie vetry z veľkých priemyselných centier do hôr a lesov. prenášajú kontamináciu ľahko a rýchlo zo zdroja znečistenia do oblastí, kde emisie nie sú.
                                            
Ochrana:
Vysoké komíny elektrární a tovární majú zabezpečiť, aby sa znečistenie nedostávalo do okolitých miest, ale bolo rozptýlené v atmosfére.

Príčíny:
Automobilová premávka, vykurovanie domov, továrne a elektrárne.V minulosti boli príčinou sopky, močiare a planktón v oceánoch.Kyslosť spôsobujú prvky síra a uhlík.Hlavným zdrojom síry je uhlie a ropa. Ich spaľovaním sa tvorí oxid siričitý, ktorý sa oxidáciou mení na kyselinu sírovú. Dusík pochádza zo vzduchu a je jednou zo zložiek ropy. Spaľovaním ropy a následne jej reakciou s vodou vzniká kyselina dusičná.Časť naprší na pôvodné miesto a časť putuje tisícky kilometrov.
 
Galéria k článku [1]
Podobné referáty
Kyslé dažde SOŠ 2.9254 391 slov
Kyslé dažde SOŠ 2.9109 1778 slov
Kyslé dažde SOŠ 2.9236 2244 slov
Kyslé dažde 2.9505 230 slov
Kyslé dažde SOŠ 2.9646 554 slov
Kyslé dažde 2.9717 704 slov
Kyslé dažde GYM 2.9385 834 slov
Kyslé dažde 2.9660 570 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.