Prvý raz upozornil na kyslé dažde anglický chemik Smith v roku 1852 v okolí Manchestra v súvislosti so zadymeným prostredím, Odborníci sa začali venovať kyslým dažďom až v roku 1967. Kedysi kyslé dažde spôsobovali sopky, močiare a planktón v oceánoch. KD vznikajú ako dôsledok intenzívneho spaľovania fosílnych palív s obsahom síri a dusíka (hnedé uhlie). Významná je aj kyselina chlorovodíková, kt. vzniká pri spaľovaní plastických látok, najma PVC. V atmosfére reagujú tieto exhaláty so zrážkovými vodami a do prostredia sa vracajú ako kyslé zrážky v podobe dažďa alebo snehu. Vyplavujú z pôdy mnohé potrebné prvky(vápnik, sodík, draslík) a zhoršuje sa jej kvalita. Z pôdy môžu extrahovať do rodného prostredia rôzne toxické prvky (hliník, meď, olovo, ortuť), kt. otrávia vodu a ohrozujú organizmy.                                            

Kyslosť dažďov:
Škótsko pH 2,4(ocot)
Sev. Čechy 6,4-6,6
Vys. Tatry 4,3-5,5
Bratislava 4,9-5,7
Pensilvánia 2,7
Záp. Virgínia 1,5

KD ohrozujú mikroorganizmy v pôdnom i vodnom prostredí. Rastlinám poškodzujú korene aj listy.
Citlivé stromy: borovica, breza, jabloň
Citlivá zelenina: fazuľa, reďkovka, maliny
Stromy začínajú hynúť od nedostatku vody od koruny nadol.                                             

Proces okysľovania vodných ekosystémov:
1. Pufračná fáza: pH nad 5,5- udržiava sa celková stabilita ekosystémov
2. Prechodná fáza: pH 5,5-5,0- hynie vačšina pôvodných druhov rýb, zooplanktónu
3. Fáza novej stability: pH4(acidifikácia)- koncentrácia ťažkých kovov vo vode, vody bez rýb(iba úhor), málo planktónu ( u nás sa acidifikácia najviac prejavuje v Tatranských plesách).
                                            
KD majú vplyv aj na stavby, rozožierajú fasády domov, poškodzujú ich a následne zničia (katedrála sv. Petra v Londýne, Michelangelova socha Marka Aurélia v Ríme), taktiež poškodzujú pôdu, zabíjajú ryby v jazerách a sú jedným z hlavných ničiteľov stromov. Ľudia sú závislí na potrave, vode a vzduchu, ktorý dýchajú.Znečistenie KD spôsobuje dýchacie problémy. KD spôsobujú v USA 50 000 úmrtí ročne.
Smog, pôvodca kyslých dažďov, ženie vetry z veľkých priemyselných centier do hôr a lesov. prenášajú kontamináciu ľahko a rýchlo zo zdroja znečistenia do oblastí, kde emisie nie sú.
                                            
Ochrana:
Vysoké komíny elektrární a tovární majú zabezpečiť, aby sa znečistenie nedostávalo do okolitých miest, ale bolo rozptýlené v atmosfére.

Príčíny:
Automobilová premávka, vykurovanie domov, továrne a elektrárne.V minulosti boli príčinou sopky, močiare a planktón v oceánoch.Kyslosť spôsobujú prvky síra a uhlík.Hlavným zdrojom síry je uhlie a ropa. Ich spaľovaním sa tvorí oxid siričitý, ktorý sa oxidáciou mení na kyselinu sírovú. Dusík pochádza zo vzduchu a je jednou zo zložiek ropy. Spaľovaním ropy a následne jej reakciou s vodou vzniká kyselina dusičná.Časť naprší na pôvodné miesto a časť putuje tisícky kilometrov.