Znečistenie vodných tokov

Hydrosféru tvoria všetky oceány, moria, rieky, povrchová a spodná voda. Rozlohou je to 361 455 000 km2 teda približne 2/3 povrchu Zeme. Skoro všetka voda je však slaná! Iba 3% tvoria zásoby sladkej vody, z toho sú 2,4 % viazané v ľade a snehu. Pitná voda tvorí iba 0,6% svetových zásob vody ! Napriek tomu sa ničíme jej obrovským znečisťovaním. Ročne sa zásoby pitnej vody scvrkávajú o 1 % ! Najväčším používateľom vody a zároveň aj najväčším jej znečisťovateľom je človek. V súčasnosti sa jej ročná spotreba odhaduje na temer 4 000 miliárd m3.V moderných spoločnostiach sa počíta so spotrebou až okolo 500 litrov vody na osobu počas jediného dňa.

Zdroje znečistenia :
• z priemyselnej výroby (ropa a ropné produkty, detergenty, rozličné organické a anorganické látky, ako ortuť, olovo, arzén, síra, meď, zinok, hliník, chróm, cín, mangán, rádioaktívne látky)
-tepelné znečistenie: do vôd sú často vypúšťané aj chladiace vody energetických podnikov, ktoré sú teplejšie ako prirodzené vody, prudko im odoberajú kyslík a tým ničia prirodzené spoločenstvá
• z poľnohospodárskej výroby (pesticídy, priemyselné hnojivá, odpadové vody)
• zo sídiel (tuhý a kvapalný odpad: saponáty- pracie prášky, prostriedky na riad, prípravky na čistenie okien.
• z dopravy (exhaláty, ropné produkty)
• turizmus

Prejavy znečistenia vody :
• zmena jej fyzikálnych vlastností (napríklad zvýšením teploty)
• zmena chemického zloženia (zvýšený obsah rôznych anorg. a org. látok)
• zmena biologických vlastností (zvýšeným obsahom vírusov, baktérií, rias a ďalších mikroorganizmov)

Podľa pôsobenia rozlišujeme znečistenie :
• zdrojové znečistenie spôsobuje jeden alebo viacero odtokov odpadových vôd do povrchových tokov alebo vodných nádrží
• plošné znečistenie nastáva väčšinou pri aplikácii priemyselných hnojív a pesticídov v poľnohospodárstve vplyvom priemyselných exhalátov i dopravy
• havarijné znečistenie - náhly a nepredvídaný únik škodlivých látok do povrchových alebo podzemných vôd (ropné látky, rádioaktívne žiariče a odpady)

Odpadové vody - efluenty vznikajú pri použití vody v priemysle a jej následným znečistením. Obsahujú rozličné chemické a fyzikálne látky, ktoré menia jej charakter, toxikujú povodia ktorými pretekajú, priesaky škodia okolitému prostrediu. Odpadové kaly sú vo vode oddelené látky používané v priemysle. Usadzujú sa v odpadových kanáloch, ale i vo vodných nádržiach kde spôsobujú ťažkú kontamináciu a poškodzovanie pôdy priesakmi.
Mikrobiologické znečistenie je najväčšie znečistenie vodných zdrojov, a môže sa zdať, že je spôsobené prírodou. Nie je tomu tak. organické znečistenie pochádza najviac s komunálnych odpadových vôd. Človek aj narušením vodným ekosystémov, nadmerným lovom, znečisťovaním, zmenami charakteru vodného zdroja, výrubom stromov, stavbou hrádz a elektrární, vytvoril perfektné podmienky na premnoženie niektorých druhov odolných a nebezpečných baktérií, ktoré rapídne znižujú kvalitu vody.

Vodné toky sú ohrozené aj tzv. druhotným znečistením. Spôsobujú ho látky, ktoré sami nespôsobujú znečistenie (napr. sacharidy), ale zapríčiňujú veľké rozmnožovanie mikroorganizmov. Vysoký obsah dusíka a fosforu vo vode vedie k eutotrofizácii vody. V prvej fáze nadbytku živín dochádza k premnoženiu vodných rastlín (najmä rias a siníc) až do takej miery, že na povrchu vody sa vytvára zelené zafarbenie- vodný kvet. Obmedzuje sa výmena plynov medzi vodou a ovzduším, z vody sa postupne stráca kyslík. Odumreté rastliny klesajú ku dnu, kde stúpa podiel hnilobných procesov, uvoľňuje sa amoniak, sulfán, metán.
Podzemné vody sú znečisťované z prehnojovanej pôdy, pri ropných haváriách a vplyvom znečistených vodných tokov. Znečistenie spodných vôd je zvyčajne veľmi dlhodobé, na niekoľko desiatok až niekoľko sto rokov.

DôSLEDKY ZNEČISTENIA sú škodlivé pre riečne ekosystémy, ktoré sú pre nás veľmi dôležité. Preto sa znečistenie vodných tokov prejavuje aj na poškodení ľudského zdravia.
Dusičňany vo vode vyvolávajú u človeka methemoglobínemiu spojenú s redukciou transportu kyslíka krvou- dusíkaté látky rozkladajú krvný hemoglobín na nefunkčný methemoglobín, zvlášť nebezpečné je to u dojčiat, u ktorých vznikajú vážne problémy často končiace smrťou.
Dusitany a amoniak sú pre vodné organizmy vysoko toxické. V tráviacom trakte organizmov tvoria rakovinotvorné produkty. Spolu s fosforom spôsobujú premnoženie vodnej biomasy, fytoplanktónu, rias a siníc, ktoré spotrebúvajú nadmerné množstvo kyslíku z vôd. To má za následok ničenie populácie vodných bezstavovcov, rýb... Voda je nevyhovujúca aj pre ľudí i pre rekreačné účely.
Prítomnosť ťažkých kovov, zložiek poľnohospodárskych pesticídov vedie k nahromaďovaniu týchto toxických, karcinogénnych látok v telách živočíchov a človeka. To má za následok chorobné prejavy a alergické reakcie.
Mikrobiologické znečistenie je zdrojom infekčného rizika.

Vo vodných tokoch sa sleduje akosť vody a zisťuje sa najmä kyslíkový režim, základné chemické zloženie a obsah zvláštnych látok. Pre každý z týchto ukazovateľov sú stanovené normy a výsledkom je zaradenie čistoty vodného toku do stupnice.
Znečistením vôd sa z ekologických vied podrobne zaoberá saprobiológia. Táto veda na základe poznania zloženia biocenóz vodných ekosystémov a za pomoci indikátorov definuje znečistenie vôd a delí ich na 4 základné skupiny:
• kataróbna voda- voda prameňov, s veľmi nízkym obsahom dusíkatých látok, biocenózu tvorí málo špecializovaných druhov veľmi citlivých na znečistenie
• oligosapróbna voda- voda pramenných stružiek a potôčikov, s nízkym obsahom dusíkatých látok s biocenózou viazanou na vysoký obsah rozpustného kyslíka
• mezosapróbna voda- klimaxové štádium prirodzených vôd s nízkym obsahom dusičnanov, voda dobre prekysličená, biocenóza druhovo veľmi pestrá
• polysapróbna zóna- veľká záťaž dusíkatými látkami, obsah kyslíka nízky, často blížiaci sa nule, spoločenstvo organizmov je druhovo redukované, druhy často s veľkým množstvom jedincov

Vo vodohospodárskej praxi sa využíva členenie vody na triedy:
I. a- veľmi čistá voda
I. b- čistá voda
II. - znečistená voda
III. - silne znečistená voda
IV. - veľmi silne znečistená voda
Proti znečisteniu povrchových a podzemných vôd odpadmi sa bojuje ich čistením v čistiarňach odpadových vôd- ČOV. V nich sa voda čistí od mechanických, chemických a biologicky odbúrateľných látok.