Charakteristika postihnutej oblasti a problému:
JADROVÁ ENERGETIKA, ČERNOBYĽ
Atómová vojna už nie je taká nebezpečná po období studenej vojny ako napríklad atómová elektráreň, v ktorej vznikne požiar. Určité riziko prináša aj mierové využitie atómovej energie. Aj keď atómové elektrárne a jadrové zariadenia patria z bezpečnostného hžadiska k najprísnejšie sledovaným, nie je možné ani u nich ako u každého technického diela vylúčiť možnosť zlyhania, technickú poruchu či žudský omyl. Na jednej strane je treba vidieť, že atómové elektrárne predstavujú dnes alternatívny zdroj energie, ktorý umožní žudstvu riešiť krízu spôsobenú postupným vyčerpávaním fosílnych palív. Za normálnej prevádzky je atómová elektráreň nielen pomerne bezpečné zariadenie, ale aj omnoho menej ohrozuje prírodné prostredie, ako uhožné elektrárne, pri ktorých vznikajú haldy uhlia. Niektoré krajiny, ako napríklad Francúzsko a Belgicko, ktoré vyrábajú takmer tri štvrtiny výroby elektrickej energie práve z atómových elektrární a ich skúsenosti jasne ukazujú na prednosti tohoto spôsobu získavania energie. Na druhej strane počas prevádzky stoviek atómových reaktorov na celom svete, výskumných aj energetických, došlo k množstvu drobných aj väčších porúch a v niektorých prípadoch aj k úniku rádioaktívnych látok do okolitého prostredia. K najväčším haváriám atómových elektrární patrí známa porucha na americkej elektrárni v Harrisburgu v roku 1979 a na ukrajinskej elektrárni v Černobyle. V obidvoch prípadoch došlo k havárii v dôsledku vonkajšieho zásahu do prevádzky elektrárne, ako zlyhanie technického i žudského faktoru a zhodou niekožko málo pravdepodobných, a preto neočakávaných udalostí. Na medzinárodnom stretnutí o atómovej bezpečnosti vo Viedni 25. augusta 1986 podala sovietska delegácia tieto informácie o
Černobyle : dňa 25. apríla 1986 začali pracovníci černobyžskej elektrárne znižovať výkon reaktoru typu RBMK za účelom vyskúšať jeden z bezpečnostných systémov. Následkom chybnej manipulácie sa prehriala chladiaca voda a nastali dva výbuchy, ktoré vyniesli rádioaktívne látky do výšky 1200 metrov. Hlavné zdroje žiarenia boli zablokované do 6. mája. Za toto obdobie sa dostalo do prostredia asi 50 mil. Curie rádioaktivity, z toho asi polovica sa dostala do vzdialenosti 30 km od Černobyžu. Z mesta Pripiat bolo evakuovaných 45 tisíc obyvatežov, z ohrozenej oblasti celkom 135 tisíc obyvatežov. U týchto žudí sa predpokladá zvýšená úmrtnosť na leukémiu atď.
Uvedené havárie sú pre žudstvo dôvodom, ktoré nútia k vážnemu zamysleniu sa. Varujú pred rizikom plynúcim z podobných havárií nielen mierových jadrových zariadení, ale predovšetkým oveža nebezpečnejších vojenských náloží. Ďalej ukazujú, že je nutné zdokonažovať a zvyšovať bezpečnosť jadrových elektrární, naučiť sa ešte lepšie ovládať a zaobchádzať s nimi.
ČERNOBYĽSKÁ KATASTROFA
O jednej hodine rannej 26. apríla 1986 zavŕšili prevádzkovatelia štvrtého a najnovšieho jadrového reaktora elektrárne Černobyž len prvý deň špeciálneho testu. Chceli preskúmať či by zvyšková energia rotujúcej turbíny mohla poskytnúť dostatok sily v prípade núdzového uzavretia a straty vonkajšej energie. V záujme tohto testu prevádzkovatelia odpojili bezpečnostné systémy a porušili prevádzkové postupy, aby mohli uskutočniť tento test. Každá zmena spôsobila odchýlenie od plánovanej prevádzky elektrárne, spôsobujúc jej väčšiu nestabilitu. Onedlho riadili prevádzkovatelia tento reaktor skôr svojimi inštinktmi než prevádzkovým manuálom. O 1:23 po polnoci poklesol výkon reaktora na len 6 % svojej normálnej úrovne, bezpečnostný chladiaci systém bol odstavený, ďalšie bezpečnostné systémy odpojené a všetky kontrolné tyče usmerňujúce štiepnu reakciu boli čiastočne vytiahnuté s úmyslom nechať reaktor pracovať. Sovietski predstavitelia sa vyjadrili, že toto posledné porušenie by nemohlo byť zákonne povolené ani vtedajším generálnym tajomníkom Gorbačovom. Prevádzkovatelia začali jednať, keď bolo zjavné, že reaktor sa stal nebezpečne neovládatežným. Prevádzkovatelia stlačili bezpečnostný gombík známy ako AZ-5, ktorý posiela kontrolné tyče späť do jadra reaktora, aby zastavili štiepnu reakciu. Ale kontrolné tyče celkom nezapadli do už zničeného jadra. O niekožko sekúnd neskôr bolo možné cítiť otrasy v kontrolnej miestnosti, okamžite nasledované dvoma vežkými explóziami. Sovietsky predstavitelia uvádzajú, že za 4,5 sekundy narástol energetický potenciál reaktora 2000-krát na 120-násibok svojej projektovanej kapacity. Tisíc tonový betónový kryt nad reaktorom sa odsunul a okolitý pozorovatelia videli výnimočný ohňostroj, horúce palivo a grafit rútiace sa do nočnej oblohy.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Černobyľ
Dátum pridania: | 14.02.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Matrix | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 765 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 7.5 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 12m 30s |
Pomalé čítanie: | 18m 45s |