referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Nataša
Nedeľa, 17. januára 2021
Černobyľ
Dátum pridania: 14.02.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Matrix
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 765
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 7.5
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 12m 30s
Pomalé čítanie: 18m 45s
 
Miestny predstavitelia nemali žiadnu predstavu o rozmeroch začínajúcej tragédie. Zodpovední pracovníci prichádzajúci z Moskvy, ktorým sa oznámilo, že reaktor bol „pod kontrolou„, namiesto toho našli už len intenzívne horiacu masu grafitu. Na konci dňa už najvyšší jadroví predstavitelia Sovietskeho zväzu riadili jednu z najväčších mierových pohotovostných akcií všetkých čias. Okamžitými obeťami černobyžskej nehody boli pracovníci elektrárne a záchranári, ktorí prišli na miesto deja v prvých hodinách katastrofy. Väčšinu z 29 žudí, ktorí umreli na chorobu z ožiarenia počas prvých niekožko málo mesiacov patrili medzi 50 pracovníkov, ktorí boli vystavení žiareniu 500 radov (jednotiek absorbovaného žiarenia). Spolu bolo hospitalizovaných 237 žudí, ktorí boli vystavení dávkam medzi 100 až 500 radov s akútnymi chorobami z ožiarenia. U týchto a ďalších obetí je po celý ich život významne zvýšená pravdepodobnosť výskytu rakoviny. Až 36 hodín trvalo sovietskym predstavitežom evakuovať 49 000 obyvatežov neďalekého mesta a všetkých ostatných z 10 kilometrovej zóny okolo elektrárne. Neskôr bola evakuačná zóna rozšírená na 30 kilometrov. Počasie pomohlo minimalizovať dopad nehody na územie okolo reaktora. Oheň vyniesol čiastočky vysoko do vzduchu a metropola Kyjev, domov 2,4 milióna žudí, bola ušetrená, pretože vietor počas najhoršieho obdobia vial smerom od mesta. Vedci boli prekvapení rozsahom kontaminácie. Vlastná explózia a nasledujúci požiar grafitu vyniesli rádioaktivitu vysoko do atmosféry, kde bola unášaná rýchlymi vetrami. Zdravie ohrozujúce množstvá rádioaktivity boli usadené až 2000 kilometrov od elektrárne a vo viac ako dvadsiatich krajinách. Niektoré časti Európy obdržali malé dávky žiarenia, zatiaž čo iné boli vystavené vežkým množstvám. Vedci sa zhodujú, že väčší počet úmrtí bude spôsobených rakovinami zapríčinenými vystavením živých tkanív ionizujúcemu žiareniu, ktoré ničí genetický materiál buniek. V prvých dňoch spôsoboval najviac obáv široko rozptýlený Jód 131, pretože sa koncentruje v štítnej žžaze, kde môže zapríčiniť vznik uzlín, ktoré o niekožko rokov môžu byt rakovinotvorné. Ďalšie rádioizotopy vylúčené z Černobyža budú mať omnoho dlhšiu životnosť. Napríklad Cézium 137 má polčas rozpadu 30 rokov, Stroncium 90- 280 rokov a Plutónium 239-24 000 rokov. Cézium predstavuje dlhodobo najväčšiu hrozbu. Je biologicky aktívne a bolo vylúčené v obrovských množstvách. V prvých týždňoch po nehode mala zelenina v mnohých európskych krajinách úroveň rádioaktivity nad limity stanovené príslušnými inštitúciami. Navyše dobytok pasúci sa na kontaminovanej tráve začal čoskoro produkovať mlieko so zvýšenými úrovňami rádioaktívnych materiálov. Vlády boli vo všeobecnosti nepripravené zaoberať sa týmto novým ohrozením zdravia a vydali množstvo často protichodných potravinových obmedzení . Po dobu niekožko mesiacov bolo na tejto diéte asi 100 miliónov žudí. Černobyžská katastrofa bola nazvaná „najväčšou socioekonomickou katastrofou v mierovej histórii.„ Do konca roku 1994 bolo z 30 kilometrov okruhu evakuovaných a presídlených 200 000 žudí. Odhaduje sa, že katastrofou bolo priamo zasiahnutých 1,7 milióna žudí a 2,4 milióna žudí žije na kontaminovanom území , stále nepočítajúc 2,4 milióna obyvatežov Kyjeva. V roku 1994 sa oficiálne obete na životoch priamo spojených s Černobyžom odhadovali na 125 000, rátajúc len Ukrajinu. V súčasnosti, ale neexistuje dostatočne dôveryhodný údaj o počte mŕtvych.

Odstavenie atómovej elektrárne Černobyž
„Svet sa po dlhročnom čakaní a obavách o bezpečnosť predsa len dočkal tohoto historického okamihu.
Černobyžská elektráreň na severe Ukrajiny 15. Decembra 2000 definitívne skončila aktívnu prevádzku zastavením posledného funkčného tretieho bloku. Tým sa uzavrelo takmer 15-ročné obdobie od najťažšej jadrovej katastrofy v dejinách žudstva.

Kvôli bezpečnostným a technickým okolnostiam bolo toto rozhodnutie nevyhnutným krokom ako sa postupne vyrovnať s dlhodobými následkami tragického sovietskeho dedičstva. Podža zdravého žudského rozumu by mali takúto elektráreň definitívne uzavrieť hneď po vežkej havárii. Skutočnosťou sa to však stalo až s odstupom vyše štrnástich rokov. Kým v zahraničí prijali zatvorenie černobyžskej elektrárne s vežkou úžavou a vežmi priaznivou odozvou, na samotnej Ukrajine so značným protirečením. Najvýraznejší nesúhlas prejavili pracovníci elektrárne ( obyvatelia 27- tisícového mesta Slavutyč – predtým Černobyž), ktorých bolo ešte minulý rok vyše 11000. Po zastavení elektrárne nebude pracovných miest a tak je situácia žudí vežmi vypätá. Celkom pravdepodobné je, že časť vysoko kvalifikovaných odborníkov odíde do elektrární v Rusku, Číne a v Iráne. V Slavutyči reálne hrozí sociálny výbuch vzhžadom na nepripravenosť štátu riešiť tento problém.“

JADROVÁ ENERGIA (atómová energia) je energia „uložená„ v JADRE ATÓMU, ktorá sa môže uvožniť počas vhodnej JADROVEJ REAKCIE. Uvožňuje sa vo forme pohybovej energie častíc, ktoré počas reakcií unikajú z jadra. Po rozštiepení jadra sa jeho časti odpudzujú vežkými elektrostatickými silami, čím získajú vežkú pohybovú energiu, ktorú postupne odovzdávajú atómom prostredia, ktorým prenikajú. Prostredie sa ionizuje a silne zohrieva. Takáto premena sa využíva v JADROVÝCH REAKTOROCH a v JADROVÝCH BOMBÁCH.

JADROVÁ REAKCIA je premena jadra atómu, ktorá nastáva počas vzájomného pôsobenia s iným jadrom alebo elementárnou časticou. Pri jadrovej reakcii sa môže zmeniť nukleónové číslo, protónové číslo, ťažšie jadro sa môže rozštiepiť na menšie časti ( štiepenie jadier ), žahké jadrá sa môžu zlučovať (termonukleárna reakcia).

Prvú jadrovú reakciu uskutočnil v roku 1919 anglický fyzik E.RUTHERFORD. Ostrežoval jadrá dusíka jadrami hélia, výsledkom boli jadrá kyslíka a protóny(reťazová jadrová reakcia).

JADROVÁ ELEKTRÁREŇ (atómová elektráreň) je elektráreň, v ktorej je zdrojom tepla JADROVÝ REAKTOR. Teplo sa z reaktora odvádza primárnym okruhom do generátora pary. Vyvinutá para sa sekundárnym okruhom privádza na TURBOGENERÁTOR, z ktorého sa odvádza elektrická energia do elektrickej siete.
Keďže v reaktore vznikajú RÁDIOAKTÍVNE LÁTKY, musí byt elektráreň zabezpečená proti úniku týchto látok. Jadrové elektrárne majú reaktor, primárny okruh a generátor pary umiestnený v špeciálnej železo-betónovej budove, ktorú možno v prípade jadrovej havárie vzduchotesne a vodotesne uzavrieť.
 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Černobyľ SOŠ 2.9342 2535 slov
Černobyľ 2.9257 904 slov
Černobyľ 2.9413 778 slov
Černobyľ SOŠ 3.0027 815 slov
Černobyl 2.9465 691 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.