Čistenie ropných tankerov je aj v súčastných časoch jedným z najväčších ekologických problémov. táto práca je nielenže vykonávana neodborne ale tieto odpady sú vlievané späť do mora. Aktivisti hnutia Greenpeace sa búria ale toto čistenie je mimoriadne výhodné pre distribútorov. Nemusia túto špinavú prácu robiť sami a je to aj veľmi lacné, keďže tieto práce väčšinou vykonávajú cudzinci, ktorý za to dostávajú 15 euro na mesiac. Čistenie by malo prebiehať za prísnych podmienok, tie však často bývajú porušené.

Základné pravidlá- čistiť možu len osoby plnoleté s výbornym zrakom a sluchom. Tlak v hadici by mal byť nižší ako 7 Pa ale vyšší ako 3,2 Pa. Triska by mala byť držaná pod špeciálnym uhlom 67 stupňov. Zanedbyný by nemal byť ani odev, ktorý má byť vyrobený zo špeciálnch vode aj ohňu odolných materiálov. Aj tieto základné pravidlá však bývajú porušené...ľudia niekedy nemajú ani 16, uhol býva častokrát skoro až pravý a čistia vo všelijakých kraťasoch a potrhaných tričkách. Títo robotníci bývajú v teplých mesiacoch v stanoch v zime sú im pristavené bungalovy, ktoré však často nezodpovedajú hygienickým podmienkam. Tankery by pred opätovným naplnením mali byť do sucha vytreté, no leniví robotníci sušia priestory vysypovaním pilín do priestorov podpalubia. Najnovšie výskumy dokazujú, že miesto špeciálnych prostriedkov načistenie sa používajú len napodobeniny, ktorých zloženie je dokonca veľmi podobné bežným čistiacim prostriedkov ako sú napr. JAR alebo PUR.

Byť čistčom tankerov je ťažká práca plná nástrah a nedocenená...krajinou s najväčšími nedostatkami v čistení ropných tankerov je Kuvajt, Irán, Irak a USA. Je to reálny problém spoločnosti, ktorý treba riešiť.