Vplyvy priemyslu na životné prostredie

Vážne ohrozenie pre celú Zem priniesla priemyselná revolúcia pred 200 rokmi. Vyspelosť ľudstva rastie a nepriaznivé pôsobenie na ŽP sa rozšírilo na celú planétu. Preto je naliehavé hľadať riešenia do budúcnosti. Zem je poškodzovaná rozličnými spôsobmi. Napr.výfukovými plynmi,priemyselným odpadom či zvyškami umelých hnojív. Moria sú čoraz znečistenejšie, miznú rastlinné a živočíšne druhy. Nekontrolovaná spotreba energie,ktorá má pôvod hlavne v priemyselne vyspelých oblastiach ako sú USA a Európa sa rozširuje do dalších krajín. Ak neobmedzíme spotrebu produktov priemyslu, zničíme Zem aj seba.

Ohrozený život
Množstvu živočíšnych druhov následkom straty prirodzeného prostredia hrozí vyhynutie. Dnes z prírody miznú 400-krát rýchlejšie ako v minulosti. Ekológovia sa obávajú,že pokles počtu druhov zníži odolnosť prírody voči katastrofám. Zarážajúca je aj rýchlosť miznutia lesov a dažďových pralesov kôli drevárenskému priemyslu a poľnohospodárskej pôde. Môže to mať za následok eróziu pôdy a úbytok kyslíka na Zemi.

Znečistenie vody
Čistota riek a jazier je nepriamo ohrozovaná znečistením ovzdušia ktorého následkom vznikajú kyslé dažde. Rieky sú však často znečisťované priamo. Kvapalný odpad ktorý produkuje priemysel, je zväčša vypúšťaný do vodných zdrojov. Dažďová voda, ktorá priteká do riek, prináša zvyšky hnojív a poľnohospodárske chemikálie. Následkom znečistenia hynú vodné živočíchy a rastliny. Škodlivé látky sa do mora dostávajú jednak z riek, ktoré do neho ústia a jednak z kanalizácie ktorou niektoré pobrežné mestá do mora vypúšťajú svoj odpad. Aj v civilizovanom svete kde sú zdroje vody pomerne čisté,sú mnohé rieky znečistené chemikáliami. Moria sú tiež znečisťované ropou, ktorá uniká zo zle tesniacich alebo havarovaných tankerov.

Znečistenie ovzdušia
Znečistenie je spôsobené trvalým poškodzovaním ŽP. Továrne, elektrárne a motorové vozidlá vypúšťajú do vzduchu zplodiny, sadze a popol. Problém spôsobujú tepelné ektrárne, z ktorých sa odpad dostáva do ovzdušia a zvyšuje kyslosť zrážok. Strojársky priemysel má na znečisťovaní tiež podiel pretože automobily svojimi výfukovými plynmi prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. Kyslé dažde napádajú stromy a iné rastliny, zabíjajú obyvateľov riek a jazier. Kyslý dážď premeňuje isté kovy v pôde na jedovatú formu, ktorá poškodzuje korene stromov, spôsobuje úhyn rýb a spolu so znečisteným ovzduším poškodzujú stavebný materiál stavieb. Ozón je plyn, ktorý nad Zemou tvorí ochrannú vrstvu proti nebezpečnému ultrafialovému žiareniu Slnka. Odborníci varujú pred používaním ferónov, ktoré tvoria náplň chladiacich zariadení a aerosolov. Bez ochranného účinku ozónu by slnečné žiarenie vyvolávalo rakovinu kože. Družicové pozorovania zaznamenávajú veľkú ozónovú dieru nad Antarktídou.

Kjotský protokol
Protokol je pomenovaný podľa japonského mesta Kjoto kde bol prijatý v roku 1997. Podpísaním protokolu sa väčšina krajín sveta zaviazala znížiť do roku 2012 počet emisií vypúšťaných do ovzdušia. Za emisie sa považujú škodlivé plyny ktoré továrne vypúšťajú ako odpad. Sú to predovšetkým oxid uhličitý(CO2), oxid siričitý(SO2) a oxid sírový(SO3). Tieto plyny spôsobujú skleníkový efekt tým pádom aj globálne otepľovanie, kyslé dažde a narušujú ozónovú vrstvu. V súčastnosti je problémom to, že USA odmieta protokol podpísať argumentujúc tým že by sa narušila ekonomika Spojených štátov. Všetky štáty EU sa už zaviazali protokol dodržiavať. Nedodržanie podmienok Kjotského protokolu by mohlo mať za následok oteplenie celej Zeme.

Znečistenie pôdy
Náročný na spotrebu energie je hutnícky priemysel, ktorý produkuje veľa pevného odpadu. Tuhý odpad sa vyváža na skládky kde sa rozkladá aj niekoľko desiatok rokov. Vznikajú tzv. haldy, ktoré sa zasypávajú zeminou a vypestujú sa tam menej náročné rastliny. Medzi najdôležitejší patrí energetický priemysel. Dnešný svet potrebuje 100-krát viac energie než v roku 1860 a dopyt stále stúpa. Predpokladá sa že pri súčasnej spotrebe sa zásoby ropy minú o 30 rokov. Uhlie vydrží len 170 rokov. Stúpajúca spotreba energie ovplyvňuje životné prostredie. Spaľovanie veľkého objemu uhlia silne znečisťuje ovzdušie a spôsobuje globálne otepľovanie. Výstravba hydroelektrární často prináša zatopenie poľnohospodárskych oblastí a navyše vážne ohrozuje pôvodné ekosystémy.

Možnosti nápravy
Vedci sú presvedčení, že jedinou možnosťou boja proti skleníkovému efektu je zníženie emisií vypúšťaných do ovzdušia a zakázanie používania freónov do sprejov a chladiacich zariadení. Oba tieto ciele sa už realizujú. Zníženie emisií v rámci Kjotského protokolu a takisto do sprejov sa už freón takmer nepoužíva(nahradzuje sa kyslíkom). Okrem toho je treba znížiť spotrebu ropy, zemného plynu a uhlia. Môžme vyvíjať výkonnejšie motory, stavať budovy s lepšou tepelnou izoláciou a staviať komunikácie s ktoré vystačia s menším počtom vozidiel. Dôležité je taktiež snažiť sa využívať aj iné tzv. alternatívne zdroje energie. To sú zdroje veterné, prílivové, vodné a geotermálne.