Radiačná bezpečnosť

Jednou zo zložiek bezpečnosti je aj radiačná ochrana personálu elektrárne a obyvateľstva. Jej hlavný cieľ je vyjadrený princípom ALARA (As Low As Reasonably Achivable), t. z. zaistiť, aby radiačná expozícia vo vnútri jadrovej elektrárne i mimo nej bola tak nízka, ako je možné rozumne dosiahnuť so zvážením ekonomických a sociálnych faktorov.

Na minimalizáciu účinkov rádioaktívneho žiarenia a na ochranu pracovníkov elektrárne, ako aj obyvateľstva v okolí elektrárne slúži systém bariér proti úniku rádioaktívnych látok do okolia.

Pri prevádzke jadrovej elektrárne vzniká okrem bežného priemyselného odpadu aj odpad špecifický – rádioaktívny. Jeden blok VVER 440 vyprodukuje ročne asi 220 m3 nízko rádioaktívneho, 90 m3 stredne rádioaktívneho odpadu a 10 t vyhoreného paliva. Sú to veľmi malé objemy, ktoré sa spracovávajú a uskladňujú tak, aby boli bezpečne oddelené od životného prostredia.

V okolí JE Mochovce je rozmiestnených 21 monitorovacích staničiek teledozimetrického systému, ktorý nepretržite sleduje dávkový príkon žiarenia gama, objemovú aktivitu aersólov a rádiojódu. Pravidelne sa merajú a vyhodnocujú vzorky vzduchu, pôd, vôd a potravinového reťazca. Merania sa vykonávali už pred uvedením elektrárne do prevádzky, aby bolo známe referenčné hodnoty.

Hodnoty pozadia sa ani po uvedení blokov do prevádzky nezvýšili. Už prvé roky prevádzky ukázali, že produkcia rádioaktívnych látok je podstatne menšia ako sú limity stanovené Ministerstvom zdravotníctva SR. Samotná elektráreň prispieva k celkovej radiačnej záťaži obyvateľstva len zanedbateľným zlomkom percenta (max. 0,01 %).