Jadrova elektraren Mochovce

Charakteristika

Na juhu Slovenska, medzi Nitrou a Levicami, sa nachádzajú štyri bloky Atómovej elektrárne Mochovce s tlakovodnými reaktormi typu VVER 440/V 213, každý s výkonom 440 Mwe. Prvý blok elektrárne dodáva elektrickú energiu do siete od leta 1998, druhý blok od konca roku 1999. Dostavba tretieho a štvrtého bloku sa dočasne pozastavila. Každý blok SE-EMO vyrobí ročne asi 3 000 MWh elektrickej energie, čo pokrýva takmer 10 % spotreby elektrickej energie na Slovensku.

Mochovské bloky patria medzi najnovšie jadrové bloky VVER 440/V 213 a ťažia zo všetkých zdokonalení, ktoré boli v elektrárni realizované. Medzinárodné expertné tímy sa zhodli na tom, že elektráreň po realizácii bezpečnostných opatrení spĺňa všetky medzinárodné štandardy a úroveň jadrovej bezpečnosti a spoľahlivosti zhodnotili ako mimoriadne vysokú.

Jadrová bezpečnosť

Základnými požiadavkami jadrovej bezpečnosti sú ovládanie štiepnej reakcie, zadržiavanie rádioaktívnych látok a odvod tepla.

V elektrárni je nainštalovaný celý rad bezpečnostných systémov, ktorých úlohou je bezpečne odstaviť a dochladiť reaktor za akýchkoľvek podmienok. Bezpečnostné systémy majú 200 percentnú zálohu, to znamená, že každý systém sa skladá z troch identických nezávislých systémov, z ktorých už jeden postačuje na vykonanie projektovanej funkcie. Systémy sa nachádzajú v oddelených priestoroch a každý z nich má samostatný zdroj elektrického napájania.

Pred dokončením 1. a 2. bloku bol v roku 1995 v súlade s dokumentáciou Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) vypracovaný „Program zvyšovania jadrovej bezpečnosti elektrárne Mochovce“. Tento program obsahoval 87 bezpečnostných oblastí a zrealizovaný bol ešte pred uvedením blokov do prevádzky. V rámci programu sa overovalo naplnenie všeobecných princípov jadrovej bezpečnosti v projekte jadrovej elektrárne Mochovce a v prípade potreby sa vykonali úpravy projektu tak, aby boli splnené neustále sa zvyšujúce požiadavky na jadrovú bezpečnosť. Tým sa dosiahla vysoká úroveň bezpečnosti pri uvedení blokov do prevádzky a vytvorili sa dobré predpoklady pre jej trvalé zvyšovanie v budúcnosti. Takýto prístup je v súlade so súčasným svetovým trendom zvyšovania bezpečnosti, predlžovania životnosti, modernizácie a zvyšovania výkonov jadrových elektrární.

Proces zvyšovania bezpečnosti na jadrovej elektrárni však končí až vyradením elektrárne z prevádzky a je trvalo sledovaný Úradom jadrového dozoru SR.
Radiačná bezpečnosť

Jednou zo zložiek bezpečnosti je aj radiačná ochrana personálu elektrárne a obyvateľstva. Jej hlavný cieľ je vyjadrený princípom ALARA (As Low As Reasonably Achivable), t. z. zaistiť, aby radiačná expozícia vo vnútri jadrovej elektrárne i mimo nej bola tak nízka, ako je možné rozumne dosiahnuť so zvážením ekonomických a sociálnych faktorov.

Na minimalizáciu účinkov rádioaktívneho žiarenia a na ochranu pracovníkov elektrárne, ako aj obyvateľstva v okolí elektrárne slúži systém bariér proti úniku rádioaktívnych látok do okolia.

Pri prevádzke jadrovej elektrárne vzniká okrem bežného priemyselného odpadu aj odpad špecifický – rádioaktívny. Jeden blok VVER 440 vyprodukuje ročne asi 220 m3 nízko rádioaktívneho, 90 m3 stredne rádioaktívneho odpadu a 10 t vyhoreného paliva. Sú to veľmi malé objemy, ktoré sa spracovávajú a uskladňujú tak, aby boli bezpečne oddelené od životného prostredia.

V okolí JE Mochovce je rozmiestnených 21 monitorovacích staničiek teledozimetrického systému, ktorý nepretržite sleduje dávkový príkon žiarenia gama, objemovú aktivitu aersólov a rádiojódu. Pravidelne sa merajú a vyhodnocujú vzorky vzduchu, pôd, vôd a potravinového reťazca. Merania sa vykonávali už pred uvedením elektrárne do prevádzky, aby bolo známe referenčné hodnoty.

Hodnoty pozadia sa ani po uvedení blokov do prevádzky nezvýšili. Už prvé roky prevádzky ukázali, že produkcia rádioaktívnych látok je podstatne menšia ako sú limity stanovené Ministerstvom zdravotníctva SR. Samotná elektráreň prispieva k celkovej radiačnej záťaži obyvateľstva len zanedbateľným zlomkom percenta (max. 0,01 %).