Skládky predstavujú dlhodobú hrozbu znečistenia podzemných a povrchových vôd. V komunálnych odpadoch zmiešavame tisíce rôznych látok - organické, anorganické, nebezpečné... Táto masa chemických látok začne po zmiešaní a zahrabaní vzájomne reagovať a vytvárať množstvo nových chemických produktov, často nebezpečnejších ako pôvodní látky. Spúšťame tak nekontrolovateľný chemicko - fyzikálny proces.
Dážď presakuje cez zakopané odpady produkujúc tekutinu zvanú priesaková voda. Tá sa "obohacuje" o škodlivé látky z odpadu, vznikajú napr. kyseliny, ktorých nebezpečné účinky určite poznáte. Priesakujúca voda môže znečistiť podzemné a povrchové vody, zásobujúce ľudí pitnou vodou. Podkladanie skládok plastovými podložiami a íľovými vrstvami (v snahe zabrániť škodlivým priesakom) nie je dostatočným riešením. Tieto podložia majú obmedzenú životnosť (max. niekoľko desiatok rokov, najkvalitnejšie pre nebezpečné odpady do 100 r.). Rozkladné procesy vnútri skládky sú ale veľmi spomalené. V skládke je neprirodzená, nevhodná klíma pre mnohé rozkladné mikroorganizmy (žiadny kyslík, jedovaté prímesy). Preto ani škodliviny organickej povahy dlho nepodliehajú biodegradácii a anorganické toxíny ostávajú nedotknuté. Vedci nachádzajú na skládkach aj po vyše 20 - 30 rokoch zachovalé zvyšky jedál, dobre čitateľné noviny. Doba rozkladu TKO na skládkach je ešte nedostatočne známa, určite však bude trvať desiatky rokov. Podložia skládok nevydržia taký dlhý čas, pokiaľ trvá riziko znečistenia. Žiadny predpis nepamätá na to, ako vplýva skládka na krajinu po ukončení životnosti. Naopak, môžme predpokladať, že v dobe kedy začne byť nebezpečná, bude skládka už dávno zrekultivovaná a dokumentácia bude skartovaná.
Na skládke sa ako vedľajší produkt rozkladných mikroorganizmov vytvárajú škodlivé skládkové plyny. Vzniká hlavne metán, tiež CO2 a v menšej miere rôzne toxické, agresívne, nebezpečné plyny, ktoré prenikajú do okolitého prostredia a kontaminujú ho. Sú známe lekárske štúdie, ktoré ukazujú na nárast niektorých druhov rakovín u ľudí žijúcich v okolí skládok odpadov (nebezpečných a komunálnych). Metán môže v zmesi so vzduchom vzplanúť a spôsobiť požiar.

Skládka je miesto, ktoré znehodnocuje estetický vzhľad krajiny. Zaberá úrodnú pôdu alebo časť prírody (každá tona komunálneho odpadu zaberie 1 až niekoľko m3 životného priestoru) a znižuje bonitu - úrodnosť pôdy v okolí.
Ďalším škodlivým javom je zvýšené množstvo dopravy na a zo skládky. Problémy znečiťovania zo skládok môžu byť vyriešené, len ak na nej budú končiť iba inertné a nie škodlivé zložky. Je potrebné vyseparovať organické zložky, všetky recyklovateľné zložky a odstraňovať používanie škodlivých látok. V SR bolo r. 1996 v prevádzke 538 skládok, z toho 114 vyhovovalo všetkým technickým požiadavkám pre riadenú skládku. Ďalších 20 bolo rozostavaných.
Ďalším škodlivým javom je zvýšené množstvo dopravy na a zo skládky. Problémy znečiťovania zo skládok môžu byť vyriešené, len ak na nej budú končiť iba inertné a nie škodlivé zložky. Je potrebné vyseparovať organické zložky, všetky recyklovateľné zložky a odstraňovať používanie škodlivých látok. V SR bolo r. 1996 v prevádzke 538 skládok, z toho 114 vyhovovalo všetkým technickým požiadavkám pre riadenú skládku. Ďalších 20 bolo rozostavaných.

Spaľovanie
Spaľovňa nerieši príčiny problému, len "likviduje" jeho následky. Zníži síce objem odpadu o 80 - 90 %, hmotnosť odpadu o 1/3 a môže vyrábať energiu, ale... Odpad "nezmizne". Spaľovňa robí len z jedného druhu odpadu niekoľko ďalších: znečistený vzduch, toxický popol a znečistené vody z práčiek dymových plynov.Na 1 tonu spáleného TKO musíme počítať asi 6000 m3 spalín. Aj keď u viacerých sledovaných škodlivín predstavujú menší podiel znečistenia oproti iným (napr. doprava), nie sú ani tieto zanedbateľné: moderná spaľovňa páliaca 2250 ton odpadu denne vypustí ročne 5 ton olova, 17 t ortute, 853 t oxidu siričitého. Najväčšie negatívum však predstavujú emisie zlúčenín aromatických uhľovodíkov s chlórom - hlavne dioxínov a furánov.
Premenou pevných a kvapalných toxických odpadov na plynné emisie spaľovne vlastne zväčšujú objem odpadov, lebo ho miesia so vzduchom a rozptyľujú znečisťujúce látky do pôdy, vody a ovzdušia. V snahe znížiť znečistenie ovzdušia teraz veľa firiem vybavuje spaľovne zariadeniami na čistenie emisií. Tieto zariadenia však neničia odpad a neodstraňujú problém, čo ďalej robiť s toxickým materiálom zachyteným filtrami a plynovými práčkami.

Po spálení odpadu zostáva aj tak pevný odpad v podobe popolovín (toxického popolčeka, škváry), z ktorých mnohé vykazujú vlastnosti nebezpečného odpadu. Skládkovania sme sa nezbavili, len sme získali pomerne nebezpečný odpad. Ťažké kovy, ktoré sa nevoľňujú do plynných emisií, sa v popole koncentrujú, podobne ako dioxíny a ďalšie toxické zlúčeniny. Kovy ako olovo, arzén a chróm môžu byť po spálení jedovatejšie ako predtým. Chróm pred spálením napr. vyvoláva dermatitídy, zatiaľ čo po spálení vo forme oxidov môže spôsobiť rakovinu.
Pri získavaní energie obsiahnutej v odpadoch dosahujú spaľovne v praxi veľmi malú účinnosť (v priemere len 15% - 20%). Recykláciou ušetríme 3 - 5 násobne viac energie (i viac), ako môžeme získať spaľovaním. Naviac, ak akceptujeme, že recyklácia by mala predchádzať spaľovaniu s využitím energie, zistíme, že u TKO nie je veľmi účelné spaľovať nevyužiteľný zbytok. Veľkú časť tvoria nehorľavé, minerálne látky (celkovo vyše 20 %), veľká časť TKO obsahuje vodu. Ak odpočítame recyklovateľné zložky, ostáva nám len cca 10 -15 % odpadu vhodného na spaľovanie.
Charakteristickým negatívnym znakom spaľovní sú obrovské investičné náklady, odrážajúce sa aj na poplatkoch za spálenie pre miestnych obyvateľov. Skládkovanie je finančne menej náročnejšie, preto sa na Slovensku uplatňuje v hlavnej miere.

Recyklácia
Tuhý odpad obsahuje veľké množstvo cenných druhotných surovín, ktoré sa dajú využiť v spracovateľskom priemysle (kovový odpad, odpad z plastov, sklo, handry, papier...), pri výrobe kompostu (krmiva) a nakoniec zvyšok v spaľovniach na priame energetické využitie. Vytriedené druhotné suroviny pri spätnom využití znižujú energetickú náročnosť výroby ocele, skla ... Získaný kompost nahradí umelé hnojivá, ktoré sú energeticky náročné. Recyklácia šetrí prírodné zdroje, je i ekonomicky zaujímavejšia (ale len v tom prípade, že štát podporí recyklíciu a bude postihovať neekologické spôsoby nakladania s odpadmi). Dôležitá otázka je, kde a ako triediť tuhý bytovo - komunálny odpad. Najlepšie by bolo hneď v mieste vzniku - v bytoch. Už sa vyrábajú rôzne nádoby na odpady s úpravami na triedenie - viac priehradiek a pod. Stačia dve - na čistý biologický odpad a na znehodnotený zvyšok, pričom papier, sklené fľaše, plastové fľaše, kov a handry sa dávajú do špeciálnych kontajnerov alebo odovzdávajú v zberni druhotných surovín. Okrem organizovaného bytového zberu existujú v zahraničí aj systémy s mechanickým triedením v recyklačných závodoch. Tento spôsob je však nákladnejší, spôsobuje sa veľké znehodnotenie surovín znečistením a pod.

Čo triediť:

papier - novinový, časopisy, knihy bez tvrdých obalov, zošity, kartóny, korešpondencia (nie mastný a znečistený papier, obaly zo škatuľových nápojov a mlieka, alobal, kopírovací papier). Pri výrobe papiera sa dnes používa až polovica odpadového papiera. Nový papier sa nepoužije na obalovanie potravín, ale na obaly a kartóny na prepravu, zošity...

sklo - neznečistené fľaše od nápojov a oleja, poháre zo zaváranín, ostatné sklenené obaly, rozbité sklo (bez kovových a plastových uzáverov, nie zrkadlá, žiarivky, porcelán, mliečne sklo...). Sklo sa po vyčistení a triedení drví, taví a vyrábajú sa nové fľaše...

textil - takisto sa recykluje na rôzne hrubšie tkaniny, nezabúdajme aj na charitu a starým oblečením prispejme chudobným ťuďom

kovový šrot - neznečistené predmety kovové rôznych veľkostí a tvarov (nie chladničky, televízory)

bioodpad - zvyšky z kuchyne, záhradky - môžeme ich použiť do kompostu a zúrodnia tak pôdu, naopak na skládke by len prispievali k znečisteniu.

plasty - používajú sa materiály: PE-LD polyetylén (s nízkou hustotou), PE-HD polyetylén (s vysokou hustotou), PP polypropylén, PVC polyvinylchlorid, PS polystyrén, PET polyetyléntereftalát. Viac ako 60% obalov z plastu sa používa na balnie potravín a nápojov.

Recyklácia plastov je možná po veľmi dôkladnom pretriedení, lebo vlastnosti granulátu získaného z odpadového plastu (látky, z ktorej sa zasa plastový obal vyrobí) sa líšia od vlastností novej suroviny. Počet recyklácií aj množstvo plastových oblov vhodných k recyklácii je preto obmedzený. PE sa znovu používa na odpadkové sáčky a odpadové koše, PVC na výrobu tyčí, trubiek, plastový nábytok, plastové fľaše z PET sa môžu vyčistiť, rozomlieť na malé kúsky, roztaviť a vyrobiť vlákna na tkaniny a nábytok. Je možné spracovávať aj zmiešané a znečistené plastové obaly - nahrádzajú ťažké topné oleje pri výrobe cementuči železa, nebezpečné je však, že sa pri tom dostáva do ovzdušia veťa nečistôt a jedovatých látok.
olovené akumulátory, suché galvanické články, batérie s obsahom ortuti, ortuťové žiarivky a výbojky, vyradené lieky - po vytriedení ich môžeme špeciálnymi postupmi recyklovať či opatrne znehodnotiť. Po vyhodení do zmiešaného odpadu by sa stali na skládkach nebezpečným odpadom, ktorý by ohrozoval prostredie.

Nezabudnime preto odpad triediť - už doma môžeme mať zvlášť smetný kôš na organický odpad, kam budeme dávať i drobné papieriky, zvlášť budeme odkladať sklo, na ktoré sú vyčlenené špeciálne kontajnery, papier, kov a textil budeme odnášať do zberu a vyhadzovať už budeme len nepoužiteťný odpad z plastu a zmiešané materiály.

Záver
Priemyselne vyspelé krajiny produkujú niekoľkonásobne viac odpadu ako zaostalejšie krajiny. Množstvo časopisov, novín, rýchlych občerstvení, informačných a reklamných letákov, elektrických spotrebičov, jednorazových predmetov dennej spotreby - vlastne všetko, čím je typická konzumná spoločnosť a dnešná doba- z nás robí tých, ktorí najviac zaťažujú životné prostredie, a to na úkor ostatných, šetrnejších národov a kultúr. Skúsme hľadať naplnenie a zmysel skôr v duchovných statkoch ako v majetku a hmotných predmetoch. Kultúra, hudba, umenie, vedy sú predsa dôležitejšími úspechmi a produktami ľudstva než igelitové vrecko a hamburger.