referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bibiána
Štvrtok, 2. decembra 2021
Odpad
Dátum pridania: 06.04.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: escadka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 175
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 12.7
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 21m 10s
Pomalé čítanie: 31m 45s
 
NEBEZPEČNÝ ODPAD
Zníženie tvorby NO dokumentuje alebo zníženie priemyselných aktivít v krajine, resp. indikuje zavádzanie nových čistejších technológií do výrobných procesov. NO môžu predstavovať aj vážne ohrozenie životného prostredia prekračujúce hranice štátov, v dôsledku čoho sa mu venuje osobitná pozornosť aj na úrovni nadnárodných zoskupení.
Najväčšie množstvo NO produkujú priemyselné odvetvia - podľa údajov z roku 2000 sa priemysel podieľal na celkovej tvorbe NO cca 62,8%.
Vďaka viacerým legislatívnym zmenám, ako aj prísnej kontrole zaobchádzania s NO sa situácia v tejto oblasti výrazne zlepšila. Porovnania údajov o vzniku NO z rokov 1992 (3,4 mil. ton ) a 2000 (1,6 mil. ton ) poukazujú na zníženie ich tvorby o cca 47%, vybudovali sa viaceré zariadenia slúžiace na úpravu, zhodnocovanie, resp. nezávadné zneškodňovanie NO (napr. zariadenia na spracovanie a regeneráciu odpadových rozpúšťadiel a olejov, zariadenia na spracovanie odpadových olovených akumulátorov, ortuťových výbojok a žiariviek atď.).
SR je od svojho vzniku členským štátom Bazilejského dohovoru o riadení pohybov NO cez hranice štátov a ich zneškodňovaní, a v tejto súvislosti prevádzkuje Regionálne školiace centrum pre implementáciu bazilejského dohovoru a transfer technológií s pôsobnosťou pre región strednej a východnej Európy.
Vznik a nakladanie s nebezpečnými odpadmi v rokoch 1996 – 2000
Ciele stanovené POH SR na rok 2005 v oblasti zhodnocovania a zneškodňovania nebezpečných odpadov - vzhľadom k východiskovému roku 2000 (údaje z roku 2000 boli prepočítané podľa novej kategorizácie odpadov z roku 2001)

Ciele:
Zákon č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov zaviedol do oblasti OH zásadné zmeny dotýkajúce sa problematiky NO. Niektoré z týchto zmien vstúpia do platnosti až v roku 2006, v dôsledku čoho splnenie cieľov stanovených v tejto oblasti Programom odpadového hospodárstva SR do roku 2005 sa bude odvíjať od úspešného zavedenia týchto zmien:
·od 1. januára 2002 vstúpili do platnosti: platenia príspevku do Recyklačného fondu (výrobcovia, dovozcovia) za komodity: batérie a akumulátory, oleje, pneumatiky, viacvrstvové kombinované materiály, výrobky spotrebnej elektroniky, výrobky z plastov, žiarivky s obsahom ortuti, papier, sklo
·od 1. júla 2002 sa zaviedla autorizácia pre odpadové oleje, opotrebované batérie a akumulátory, držiteľ opotrebovaných batérií a akumulátorov a odpadových olejov je povinný odovzdať ich len držiteľovi autorizácie atď.
·od 1. januára 2003 vstúpila do platnosti autorizácia pre staré vozidlá a ich spracovanie, zákaz skládkovania nebezpečných odpadov bez ich predchádzajúcej úpravy a zákaz skládkovania opotrebovaných pneumatík atď.
·od 1. januára 2005 sa odpady uvedené v prílohe č. 6 Zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch budú musieť stabilizovať pred ich uložením na skládku odpadov
od 1. januára 2006 bude zakázané vykonávať skládkovanie drvených opotrebovaných pneumatík.

KOMUNÁLNY ODPAD
Vznik odpadov vo všeobecnosti je ukazovateľom, ktorý úzko súvisí s úrovňou ekonomickej činnosti v danej krajine, pričom vo všeobecnosti ekonomiky bohatších krajín majú tendenciu produkovať väčšie množstvá odpadov.
Na základe údajov EEA (1999) priemerná produkcia komunálnych odpadov v krajinách EÚ (vyjadrená v kg KO/obyvateľa) bola v rokoch 1990 – 1995 približne o 40% vyššia ako v krajinách Strednej a Východnej Európy (CEE), zatiaľ čo HDP vyjadrený paritou kúpnej sily obyvateľstva dosahoval v krajinách CEE približne len 30% priemeru krajín EÚ. Vzťah spomínaných parametrov za SR v období rokov 1995 – 2000 dokumentuje skutočnosť, že mierne oživenie ekonomiky SR v posledných rokoch neviedlo k zvyšovaniu produkcie KO, čo signalizuje pozitívny trend v oblasti OH SR.

Vznik komunálnych odpadov (tony)

Nakladanie s komunálnym odpadom v rokoch 1997 – 2000
Závislosť medzi vznikom komunálnych odpadov (kg/obyvateľa) a paritou kúpnej sily (US$/obyvateľa)
Podiel komunálnych odpadov zneškodňovaných skládkovaním – so strategickým cieľom pre rok 2005

Čo je to odpad?
Odpadom nazývame niečo, čo sa nám už zdá nepotrebné, nechcené a chceme to odstrániť. Ale to, čo je pre nás odpadom, môže byť niekde inde hodnotný zdroj. Jeho opätovné využitie -recyklácia - šetrí prírodné zdroje, znižuje spotrebu energie, znižuje znečistenie prostredia, v ktorom žijeme. Recykláciou - znovuvyužívaním - sa v podstate snažíme napodobniť ten prírodný kolobeh látok, z ktorého nevznikajú odpady. Neuvážené nakladanie s odpadmi zaťažuje životné prostredie, či už priamo zamorením pôdy, vody a vzduchu, skládkami a spaľovňami, či nepriamo zvýšenou ťažbou surovín, vyplytvanou energiou, či nárastom zbytočnej dopravy.
Množstvo odpadov v priemyselných krajinách neustále narastá. Na jedného obyvateľa SR tak pripadá asi 320 kg TKO - tuhého komunálneho odpadu za rok. Navyše ku každému kilogramu domového odpadu treba prirátať ďalších 14 kg priemyselného odpadu a 1 kg nebezpečného odpadu, ktoré vznikli pri jeho výrobe.

Z čoho sa skladá domáci odpad?
·organický odpad - tvorí takmer polovicu komunálneho odpadu, sem zaraďujeme zeleninové a ovocné zvyšky, záhradný odpad, zeleň, zbytky jedál... Netriedený organický odpad zmiešaný s ostatnými druhmi odpadu prispieva k znečisteniu územia, hoci najvhodnejšie ekologicky i ekonomicky by bolo organický odpad kompostovať a premieňať na hnojivo.
·papier - tvorí asi 20 % odpadu- je možné ho v plnej miere recyklovať, hlavne keď sa v súčasnosti papierom vo veľkej miere plytvá.
·sklo - tvorí asi desatinu vyhadzovaného odpadu. Len asi 1 z 20-tich fľiaš v SR je dnes recyklovaná, hoci recyklácia je pomerne jednoduchá
·plasty - tvoria hmotnosťou síce menej než 8 % odpadu, no objemovo oveľa viac, čo je dôležité najmä na skládkach, kde je objem dôležitejší ako hmotnosť. Plasty sú vyrábené väčšinou z neobnoviteľnej ropy, ktorej známe zásoby sa odhadujú na cca 40 rokov. Len pri jej doprave uniká ročne do povrchových vôd 3,5 milióna ton. Biologický rozklad plastov v prírode či na skládkach je dlhodobý, trvá niekoľko desiatok rokov. Preto súčasný trend neobmedzeného používania plastov na čokoľvek je veľmi nebezpečný. Pri spaľovaní niektorých druhov plastov unikajú do ovzdušia škodlivé látky.
·kovy - tvoria takmer 5 % komunálneho odpadu, sú vo veľkej miere recyklované, vďaka finančnej náročnosti výroby a obmedzenosti zdrojov. Ich výroba je energeticky veľmi náročná a ich ťažba značne poškodzuje prírodu.
·textil - v odpade 4 %, ale i ten môže byť často užitočný iným, alebo pomôcť v charite.
·nebezpečné odpady - tvoria síce "len" 1 %, ale ohrozujú kvalitu zdravia ľudí, sú to rozličné chemikálie a zlúčeniny, ktoré v určitej forme ohrozujú zdravie organizmov a kvalitu prostredia. V SR už dnes vieme recyklovať z nebezpečných odpadov akumulátory, žiarivky a výbojky. Zatiaľ sa nedosahuje plná vyťaženosť ani jestvujúcich recyklačných kapacít a mnohé nebezpečné odpady sa namiesto recyklácie vyhadzujú na skládky, do spaľovní, niekedy dokonca i na čierne skládky do prírody.
Významnou zložkou domáceho odpadu sú obalové látky, takže problém odpadov súvisí aj so zmenou filozofie nakupovania, balenia výrobkov. Konzumná jednorazová spoločnosť je vinníkom tejto situácie, keď sa už problém odpadov ráta k základným globálnym problémom ťudstva.

Ako znížiť množstvo produkovaného odpadu
Keď sa chceme dať na cestu znižovania množstva odpadu, je potrebné, aby sme sa riadili rebríčkom trvalo udržateľnej hierarchie:

1. Minimalizuj2. Opätovne používaj 3. Recykluj
Ako môžeme konkrétne pomôcť
·nekupujme veci, ktoré naozaj nepotrebujeme, i keď reklama nás presvedčuje, že ich musíme mať, radšej uvažujme o tom, koľko z toho zostane odpadu
·nakupujme do vlastnej látkovej tašky a neberme umelé v obchode, aj na pečivo a zeleninu nosme svoje vrecká
·kupujme, ak to pôjde, bezobalové výrobky, alebo s čo najmenej obalmi, či obalmi z papiera či skla
·kupujme výrobky s vratnými obalmi a čo najväčšie balenia a koncentráty - upredňostnením takýchto výrobkov sa ušetrí časť obalov (namiesto 4 malých čokoládovách tyčiniek v plastových obaloch kúpme jednu veľkú čokoládu v obale z papiera a recyklovaného hliníka)
·kupujme radšej kvalitnejšie výrobky s dlhou trvanlivosťou, aj keď sú zvyčajne drahšie
·kupujme miestne výrobky, ktoré neboli prepravované na dlhé vzdialenosti, ušetria sa pohonné hmoty a neznečisťuje sa ovzdušie, takisto podporíme miestnu ekonomiku
·nepoužívajme jednorázové obaly, kupujme výrobky balené do recyklovateľných obalov
·nekupujme jednorázové výrobky- batérie, žiletky, vreckovky, zapaľovače, poháre, taniere a podobne
·nekupujme nevratné PET fľaše, plechovky, krabice z kombinovaného materiálu, namiesto umelohmotných fliaš je lepšie kupovať sklenené, ktoré majú dlhšiu dobu použiteľnosti
·plienky používajme látkové, ušetríme veľa stromov
·pokazené výrobky nevyhadzujme, ale dajme do opravy
·vratné obaly dajme naspäť do obchodu, kde sme ich kúpili, nevyhadzujme ich do kontajnera
·recyklujme - odnášajme do zberní a špeciálnych kontajnerov všetko, čo sa dá, najmä papier, sklo, kovy, textil- napríklad jedna tona zberového papiera nahrádza 1 t vlákien z dreva, čo je adekvátne úspore asi 17 stromov
·kompostujme bioodpad z kuchyne a záhradiek

Nakladanie s odpadmi
Až 93 % tuhých komunálnych odpadov v SR je "zneškodňovaných" - uložených na skládkach či spálených v spaľovniach, len 1,2 % je recyklovaných a 3,3% kompostovaných.
Kompostovanie
Kompostovanie je prírode najbližší spôsob, ako naložiť s organickými zbytkami. Slama, tráva, seno, burina, kvety, lístie, šupky z ovocia a zeleniny a iné zvyšky z kuchyne a záhradky môžu byť mikroorganizmami rozložené a vytvoria kvalitný humus, ktorý je prírodným hnojivom, bohatým na živiny. Pôde tak vrátime to, čo sme pri pestovaní plodín z nej odčerpali.
Ušetríme tak miesto na skládke, lebo bioodpad tvorí veľkú časť komunálneho odpadu, až 30 - 45 %, ušetríme tiež poplatky za odvoz odpadu. Ako sa kompostuje? Na prípravu kompostu sa používajú rozličné rastlinné zvyšky vrátane drevnej hmoty, ktoré zniešavame s pôdou v pomere 5:1. Pôda obsahuje množstvo mikroorganizmov, ktoré podporujú rozklad organickej hmoty a jej premenu na humus. Ideálnym doplnkom kompostu je maštaľný hnoj a rašelina, ktorá v komposte udržiava potrebnú vlhkosť. Kompost zakladáme na zatienenom mieste, v období sucha ho pravidelne zavlažujeme vodou. Po založení kompostu vnútri rýchlo stúpa teplota, ideálna je 35-40 stupňov Celzia, pri ktorej sa vytvára najviac humusu. Povrch kompostu pokrývame pokosenou trávou alebo iným rastlinným materiálom. Optimálne rozmery pre udržiavanie kompostu sú šírka do 2m a výška asi 1m. Dĺžka môže byť ľubovoľná. Aspoň 1krát do roka kompost prehadzujeme, aby sme ho prevzdušnili a premiešali. Tým urýchlime jeho dozrievanie.
Pridávaním mletého vápenca usmerňujeme rozkladné procesy a obmedzujeme vvoj choroboplodných zárodkov. Na 1m3 kompostu pridávame 10kg mletého vápenca. V žiadnej záhradke by kompost nemal chýbať, preto skúste podľa tohto návodu zrealizovať kompostovanie i na vašej záhradke. Prispejete tak k lepšej úrode i k menšiemu znečisteniu prostredia.

Skládkovanie
Skládky - sú to povrchové úložiská odpadov, poznáme dva typy skládok:
- povolené, riadené skládky, ktoré sú oficiálne určené na skládkovanie odpadu a sú čiastočne udržiavané, kontrolované a prípadne zriedka i rekultivované (po naplnení vrátené do pôvodného stavu) a na ich projektoch sa podieľajú geológovia, hydrológovia, chemici...
- tzv. divoké, čierne, neriadené skládky, ktoré vznikli pričinením neporiadnych občanov, obcí, podnikov na územiach, ktoré neboli na to vyčlenené. Tieto skládky sú nebezpečné preto, lebo nie sú zo spodu izolované a nie sú kontrolované, takže v prípade uloženia nebezpečného odpadu sa nebezpečné látky dostávajú okamžite do pôdy a podzemných vôd. Sú to vlastne smetiská.
Riadené skládky sú vybudované väčšinou na geologicky stabilnom a nepriepustnom podloží, zospodu izolované vrstvou ílu alebo syntetickou podložkou. Nemali by sa tu ukladať materiály, ktoré sú nebezpečné, ako sú malý domáci chemický odpad, priemyselný a toxický odpad. Do kontaktu so skládkou by nemali prísť podzemné ani povrchové vody, a okolie skládky sa musí pravidelne kontrolovať, či nedošlo k únikom chemického obsahu skládky. Mali by byť urobené tak, aby voda a slnko nemali možnosť ovplyvniť obsah skládkya napomáhať niektorým nebezpečným reakciám. Tieto podmienky však bývajú dodržané len zriedka.
Nevhodné je tak isto spaľovať odpady v domácich peciach alebo v záhradách ( dochádza k nedokonalému horeniu, pri ktorom vzniká zvýšené množstvo škodlivých látok) . Avšak ani vyhodenie do smetných košov na zmesné odpady nie je omnoho lepším riešením. Odtiaľ totiž putujú na skládky (riadené) a do spaľovní, ktoré aj však aj pri najmodernejších technológiách majú niektoré škodlivé dopady na ľudí.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Odpad SOŠ 2.9384 2776 slov
Odpad 2.9762 489 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.