V roku 1989 sa Greenpeace začína angalovať za ochranu pralesov. V roku 1994 a v roku 2001 je obrovské územie kanadských pôvodných pralesov vyhlásené za chránené. V roku 1999 bola v Brazílii prijatá zmluva o prísnejšom boji proti ilegálnemu rúbaniu lesov. Začiatkom 90. rokov začína Greenpeace svoju kampaň za ochranu zemskej klímy. V roku 1990 bol vydaný celosvetový zákaz ďalšej výroby látok ničiacich ozónovú vrstvu - freónov. V roku 1992 Greenpeace predstavuje "Greenfreeze", prvú bezfreónovú chladničku na svete. Jej výroby sa ujala jedna východonemecká firma. Od svojho počiatku kladie Greenpeace zvláštny dôraz na ochranu morí.

V roku 1995 po veľkých protestoch prisľúbil ropný koncern Shell organizácii Greenpeace, že nepotopí vrtnú plošinu Brent Spar do mora V roku 1998, po 15 rokoch kampane Greenpeace, zakázala EÚ svojim rybárskym flotilám používať vlečné siete. Od polovice 90. rokov sa Greenpeace angaluje proti rozširovaniu geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia. V roku 1997 vyhlásilo Rakúsko ako prvý štát zákaz importu geneticky manipulovanej kukurice. Príklad Rakúska nasledovali aj ďalšie štáty.

Záver

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE SLOVENSKA

Životné prostredie podmieňuje existenciu organizmov na Zemi, vrátane človeka. V rukách každého jednotlivca je sila - pozitívne ovplyvňovať kvalitu životného prostredia, ale aj deštrukčná sila - zničiť všetko pekné okolo seba a život v akejkoľvek jeho podobe. Na základe informácií, predkladaných v Správe o stave životného prostredia v Slovenskej republike v roku 1999 je možné konštatovať pozitívny posun SR k ozdraveniu životného prostredia, aj keď nie so všetkými dosiahnutými výsledkami sa možno uspokojiť. Pri hodnotení kvality ovzdušia, z hľadiska vývoja emisií základných znečisťujúcich látok možno konštatovať ich klesajúci trend. Emisie SO2 poklesli v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 3,7% (ale v porovnaní s rokom 1989 až o 69,7%), emisie NOx poklesli o 6,85% (ale v porovnaní s rokom 1989 o 46,7%). Na druhej strane emisie tuhých znečisťujúcich látok a CO v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne stúpli, a to o 6,3% (TZL) a o 1,1% (CO) (v porovnaní s rokom 1989 je to však značný pokles - o 80,9% pre TZL a o 35,5% pre CO). Čo sa týka troposférického ozónu, priemerná koncentrácia ozónu na území SR narastá cca o 1m g.m-3 za rok. Hodnoty prízemného ozónu sú tak viac ako dvakrát vyššie aké boli na začiatku tohto storočia. Znečistenie ovzdušia imisiami má z dlhodobého hľadiska klesajúcu tendenciu. V roku 1999 sa na celom Slovensku nevyskytol ani jeden prípad prekročenia krátkodobého imisného limitu pre SO2 a polietavý prach.

Čo sa týka kvality povrchových vôd nie je možné uspokojiť sa s ich kvalitou, vzhľadom na veľmi vysoký podiel profilov s veľmi silne znečistenou vodou (najmä pre ukazovatele koliformné a termotolerantné koliformné baktérie, amoniakálny a dusičnanový dusík, celkový fosfor a v regióne východného Slovenska v značnej miere i ťažké kovy). Veľkým problémom i naďalej zostáva napojenosť obyvateľstva na kanalizáciu, ktorá má síce stúpajúcu tendenciu, ale aj napriek tomu, podiel 54,7 % obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu je žalostne nízky (pre porovnanie v ČR je 74,6% a v krajinách EÚ 70-90%). Nedostatočné je taktiež čistenie odpadových vôd i keď množstvo odpadových vôd vypúšťaných do tokov mierne klesá a počet čistiarní odpadových vôd mierne stúpa. Z pohľadu kvality pitnej vody, na ktorej nám asi najviac záleží, zostáva stav nezmenený. Podiel vzoriek nevyhovujúcich STN 75 7221 Pitná voda i naďalej zostáva pod úrovňou piatich percent.

Nie všetky zmeny, napriek vytváraniu priaznivých podmienok, sa prejavia okamžite a na ich realizáciu je potrebné dlhšie časové obdobie. Tak je to napríklad so zdravotným stavom lesov, ktorý napriek znižovaniu emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia (i keď tu treba mať na pamäti i diaľkový prenos) stagnuje. Výsledky monitoringu zdravotného stavu lesov SR ukazujú, že na Slovensku je v druhom až štvrtom stupni poškodenia (t. j. keď odlistenie stromov dosahujúce 26-100%) 28% listnatých a ihličnatých stromov (v roku 1989 to bolo 49%). Zastúpenie zdravých stromov, bez defoliácie je len 19% (pričom v roku 1991 to bolo 30%). Hoci pozitívnym konštatovaním je fakt, že SR s rozlohou lesného pôdneho fondu 1 991 557 ha, t. j. 40,6%, sa zaraďuje medzi európske krajiny s najvyššou lesnatosťou, treba sa zamyslieť hlavne nad ich zdravotným stavom, nakoľko paradoxne k oblastiam s dlhodobo najhorším zdravotným stavom lesov na Slovensku patrí okrem juhozápadného Slovenska i oblasť Oravy a spišsko-tatranského regiónu, v ktorých sa nachádzajú naše najvýznamnejšie pôvodné lesné komplexy chránené tretím stupňom ochrany - štatútom národného parku.