Medzinárodná legislatíva

Dioxíny patria medzi prvých 12 POP, ktoré sa majú eliminovať podľa Štokholmského dohovoru z mája 2001. Na to, aby priemysel úplne prestal produkovať dioxíny, sa musí zabrániť ich vzniku už priamo pri zdroji - pri výrobných procesoch. Keďže dioxíny vznikajú v dôsledku použitia chlóru a jeho derivátov, znamená to obmedzenie používania chlóru na priemyselné účely. Mechanizmy, ktoré sa používajú na kontrolu znečistenia, vývodov potrubí, filtrov čistiacich systémov a odpadových metód (spaľovanie), iba odďaľujú nevyhnutné riešenie problému znečistenia dioxínmi prenosom z jedného miesta na druhé, lebo ho napokon vypúšťajú do ovzdušia, vôd či pôdy. Samotné spaľovanie chlórového odpadu je zdrojom dioxínov, a preto by sa malo úplne zastaviť.
Ak sa má negatívny dopad dioxínov na celkovú populáciu podstatne znížiť, je potrebné ihneď začať s jeho elimináciou, pretože odstraňovanie toho, čo sa v životnom prostredí nachádza už teraz, bude trvať veľa rokov.

Ako je to na Slovensku?

Podobne ako vo svete, aj na Slovensku sú najväčšími producentmi dioxínov spaľovne odpadu a priemyselná výroba (celulózky používajúce chlór, chemický a hutnícky priemysel). Merania vo viacerých spaľovniach (Nitra, Košice, Bratislava) preukázali veľmi vysoké emisie, v niektorých prípadoch prekračujúce limit EÚ až 600-krát. Znečisťovanie vody a pôdy dioxínmi z priemyselnej výroby sa prakticky nesleduje, ale v tomto smere možno predpokladať rovnako nepriaznivý stav. Podobná situácia je aj pri kontaminácii potravín.
Slovensko je signatárom Štokholmského dohovoru a v súčasnosti prebieha proces ratifikácie. Je potrebné prijať kvalitný implementačný plán, ktorý zabezpečí maximálnu možnú elimináciu vzniku dioxínov.

Riešenie?

Slovensko potrebuje najprv zmapovať produkciu dioxínov, ako aj oblasti, ktoré by mohli byt nimi kontaminované. Súčasne treba prijať plán na elimináciu vzniku dioxínov.

Výroba chlóru = ohrozenie životného prostredia a zdravia

Výroba chlóru má značné dopady na životné prostredie. Najpoužívanejšou metódou výroby chóru je elektrolýza soli (chloridu sodného), ktorá sa označuje aj ako chlóralkalická elektrolýza. Pri tomto procese sa pomocou elektriny rozkladá soľ na chlór a hydroxid sodný. Existujú tri technológie chlóralkalickej elektrolýzy - ortuťová, diafragmová a membránová.

Najstaršia technológia je ortuťová. Jej problémom sú predovšetkým úniky ortuti a vysoká spotreba elektrickej energie. Svetová banka nefinancuje technológiu ortuťovej chlóralkalickej elektrolýzy z environmentálnych dôvodov.

Diafragmová metóda sa používa predovšetkým v USA. Jednou z jej hlavných nevýhod je používanie azbestu, ktorý je známym karcinogénom.

Najmodernejšou technológiou je membránová. Vyžaduje najmenej elektrickej energie a preferuje sa ako environmentálne vhodnejšia oproti ostatným technológiám .

Výroba chlóru je vo všeobecnosti energeticky veľmi náročná. Napríklad spotreba firmy ICI vo Veľkej Británii sa odhaduje na 1 % spotreby elektrickej energie v krajine .