Chlórorganické odpady:

Vedľajším produktom výroby chlóru elektrolýzou sú aj chlórované uhlovodíky. Napríklad vo Švédsku spôsobilo skládkovanie grafitových kalov z elektrolýzy soli rozsiahlu kontamináciu chlórovanými dibenzofuránmi, co sú látky zo skupiny dioxínov. Rozšírenie oktachlórstyrénu v Ontárijskom jazere sa tiež pripísalo výrobe chlóru. Oktachlorostyrén je podľa americkej EPA (Úrad na ochranu životného prostredia) toxická, bioakumulatívna a perzistentná látka.

Iné emisie:

Elektrolýza soli vedie tiež ku vzniku plynných prchavých emisií, sedimentov z čistenia soľanky (nasýtený roztok soli vo vode) a odpadových vôd, ktoré obsahujú volný chlór, anorganické i organické chlórované zlúčeniny a kovy.

Riešenie?

Greenpeace požaduje, aby NCHZ v čo najkratšom čase nahradili ortuťovú elektrolýzu membránovou technológiou. Súčasne je potrebné uskutočniť komplexné ohodnotenie kontaminácie závodu a okolia ortuťou, dioxínmi, ako aj ďalšími toxickými látkami. Následne je potrebné začať s opatreniami na odstránenie tohto stavu a ochranu zdravia obyvateľov.

Železo v pitnej vode

Odkiaľ pochádza železo v pitnej vode?

Železo sa vyskytuje v pôde a v horninách. Je to tiež esenciálny stopový prvok. Preto isté množstvá železa, ktoré sa nachádzajú v pitnej vode, môžu mat prírodný pôvod. Vodovodné potrubia sú často z pozinkovaného železa. Skorodované železné potrubie môže viesť zvýšeniu hladiny železa v pitnej vode. Preto je v mnohých krajinách zakázané používať nepozinkované alebo inak ošetrené železo na vodovodné potrubia

Koncentrácia železa vo vode

Podzemná voda obsahuje zvyčajne do 1 mg železa na liter. Množstvo železa v povrchových vodách je zvyčajne medzi 0,001 až 10 mg na liter.

V zásade by zvýšený obsah železa vo vode nemal byt škodlivý či nebezpečný, ale napriek tomu sa odporúča prípustné množstvo železa v pitnej vode medzi 0,15 až 0,2 mg na liter. Slovenská norma stanovuje limit železa na 0,3 mg na liter.

Problémy pre spotrebiteľov

Množstvo železa v pitnej vode viac ako 0,2 mg na liter môže pre konečného spotrebiteľa spôsobiť nasledujúce problémy:

1. vážny dopad na chuť pitnej vody;
2. drastickú zmenu farby vody, zanechávanie hnedých fľakov;
3. zvýšenú koróziu vodovodných potrubí, netesnosť kohútikov.