Voda ako zložka životného prostredia

Úvod

Čistá voda

Čistá voda je jedna z najvzácnejších vecí na Zemi. Nanešťastie jej bezohladné používanie, plytvanie a jej znečisťovanie v súčasnosti ohrozuje jej celosvetové zásoby.
Viac ako miliarda ľudí dnes pociťuje nedostatok zdravej a čistej pitnej vody. Kvôli tomuto stavu sú odsúdení na chudobu a trpia mnohými chorobami.

Podzemná voda - zásoby pitnej vody

Väčšina pitnej vody na Slovensku, v Rumunsku a čiastočne aj v Maďarsku pochádza z podzemných zdrojov a prameňov. Iba veľmi malé množstvo sa priamo čerpá z riek.

Čistá podzemná voda je preto dôležitým predpokladom pre čistú pitnú vodu. Ak by drasticky poklesla hladina podzemnej vody, mohlo by to mat za následok vážny nedostatok pitnej vody.

Príčinami takýchto problémov môžu byť veľmi vysoké množstvá vody, ktoré spotrebujú intenzívne poľnohospodárstvo alebo niektoré odvetvia priemyslu, ako sú napríklad celulózový a papierenský či banícky priemysel.

Ale aj regulácia vodných tokov a rozdeľovanie územia (napríklad cestami) môžu spôsobiť závažné problémy.

Najhorší znečisťovatelia pitnej vody

Intenzívne poľnohospodárstvo spôsobuje znečistenie oblastí s obrovskými zásobami podzemných vôd dusičnanmi a pesticídmi.

Chemický priemysel znečisťuje vody množstvom rôznych chemikálií. Továrne na výrobu PVC, celulózky a papierne, ktoré používajú bielenie chlórom, vážne znečisťujú životné prostredie aj zmesou dlhodobo pretrvávajúcich jedovatých a karcinogénnych látok.

Z nezabezpečených skládok preniká do podzemných vôd celé spektrum látok: kyseliny, organické látky, ťažké kovy atď.

Ale znečistenie vody dusičnanmi môžu spôsobiť aj poškodené potrubia. Ak tieto potrubia obsahujú olovo, potom sa tento jedovatý kov môže dostať aj do pitnej vody.

Domáce studne môžu byť tiež znečistené pri netesniacom alebo veľmi blízko umiestnenom septiku.

Priemerná spotreba vody

V Nemecku je priemerná spotreba pitnej vody 130 litrov na osobu a deň - čo je v porovnaní s inými západoeurópskymi krajinami veľmi úsporné. Švajčiari a Taliani spotrebujú v priemere 250 litrov na osobu a deň. Na Slovensku je v súčasnosti priemerná spotreba približne 120 litrov na osobu a deň.

V priemere iba 4 litre vody denne spotrebujeme na varenie a pitie. 55 litrov sa použije v kúpelni, 32 na splachovanie záchodov, 25 na pranie a 8 litrov na umývanie riadov.
Tipy na šetrenie vodou:

1. Zachytávajte dažďovú vodu na zalievanie kvetín a záhrady.
2. Umývajte riady v umývačke a perte v práčke iba vtedy, ak ich naplníte.
3. Keď plánujete kúpu nového spotrebiča, rozhodujte sa aj podľa jeho úspornosti v používaní vody.
4. Namiesto kúpania sa sprchujte a šetrite vodou, keď splachujete toaletu.
5. Okamžite opravte napríklad tečúci kohútik. Kvapkajúci kohútik vyplytvá približne 17 litrov vody denne, pretekajúca toaleta až 40.

I. Dioxíny

Dioxíny - tichí zabijaci

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že ak sa do priameho obehu dostane dioxín s veľkosťou jediného zrnka ryže, zodpovedá toto množstvo ročnému limitu povolenému pre 1 milión ľudí.

Čo sú dioxíny?

Vedecká komunita považuje dioxíny za najjedovatejšie chemikálie, ktoré kedy človek vyprodukoval. Je ich asi 210 druhov. Vznikajú ako nepotrebné vedľajšie produkty priemyselných aktivít, kde sa pri spaľovaní používa chlór.

Priemyselné zdroje dioxínov:
- spaľovanie lekárskeho a komunálneho odpadu, kanalizačného a nebezpečného priemyselného odpadu
- výroba a spaľovanie plastov z PVC
- bielenie celulózy a papiera chlórom
- tavenie a čistenie kovov (najmä pri ich recyklácii, ak sa vyskytuje prímes PVC)

Dioxíny sa radia medzi tzv. perzistentné organické polutanty (POP). Sú to prevažne syntetické látky s veľmi vážnymi trvalými negatívnymi účinkami na divo žijúce druhy, ekosystémy a ľudské zdravie. Štúdie ukazujú, že hoci sa úroveň POP v niektorých oblastiach v poslednom čase znížila, predsa sa ich napr. v Baltskom mori stále nachádza veľmi veľa.
"Od kolísky po hrob"
Organizmy ľudí a zvierat všade na svete sú do menšej alebo väčšej miery znečistené dioxínmi. Dioxíny sú prítomné v krvi, v tukoch a v mlieku. U ľudí ich prítomnosť priamo závisí od prostredia, v ktorom žijú a od potravy. POP predstavujú dlhodobé ohrozenie zdravia človeka a celej prírody.

Prvé pôsobenie prebieha ešte v maternici pred narodením dieťaťa. Škodlivé účinky sa prenášajú krvou cez placentu na plod a neskôr sú prítomné aj v materskom mlieku. V týchto raných štádiách vývoja plodu sú účinky dioxínov osobitne nebezpečné, lebo negatívne ovplyvňujú vývoj všetkých orgánov, centrálnej nervovej sústavy, ako aj imunitného systému. V niektorých prípadoch môžu kojenci prijímať vyše 144-krát viac dioxínov, ako je povolená miera .
Neexistuje nijaké množstvo dioxínov, ktoré by bolo pre človeka „bezpečné“. Triliónové koncentrácie každodenne ohrozujú ľudské zdravie.
Podľa Medzinárodnej agentúry na výskum rakoviny (IARC) pri svetovej zdravotníckej organizácii a americkej EPA (Úrad na ochranu životného prostredia) sú dioxíny vysoko karcinogénne. Výskumy v júni 2000 preukázali, že u ľudí, ktorí jedia veľa mastného mäsa alebo rýb, je väčšia pravdepodobnosť ochorenia na rakovinu.

Dopady na zdravie – toxický vplyv dioxínov

Karcinogénnosť Karcinogén 1. triedy podľa IARC (karcinogénny pre človeka)
Vplyv na imunitný systém Zníženie bunkovej a humorálnej imunity, zvýšená náchylnosť na infekcie, autoimúnna reakcia
Vplyv na mužské pohlavné orgány Pokles množstva spermií, atrofia semenníkov, zmenšenie genitálií, zženštené hormonálne odpovede, ženské prejavy v správaní
Vplyv na ženské pohlavné orgány Znížená plodnosť, zvýšená potratovosť, disfunkcia vaječníkov, endometrióza
Vplyv na vývoj plodu Poruchy pôrodu, zvýšená úmrtnosť plodov, poruchy vývoja CNS a následné poruchy, pozmenený sexuálny vývoj
Zmeny hormónov, receptorov a rastu Patologické zmeny steroidných hormónov a receptorov (androgény, estrogény a glukokortikoidy), tyroidné hormóny, inzulín, melatonín, vitamín A, EGF plus receptor, TGF-a a TGF-b, IL-1b, c-Ras, c-ErbA

Hoci sa v niektorých rybích vzorkách našlo menej dioxínov ako v mlieku, vajciach a mäse, celkový priemer prítomnosti dioxínov bol v rybách ďaleko najvyšší, dvoj- až trojnásobne.

Ryby z Baltského mora sú najviac kontaminované. Fínska a švédska vláda vydali varovné vyhlásenia obyvateľstvu o škodlivosti konzumácie rýb a rybích výrobkov hlavne na plod počas tehotenstva a dojčenia.

Švédsko odporúča ženám a dievčatám v plodnom veku zredukovať konzumáciu baltského lososa, pstruha a haringov na najviac raz do mesiaca. Odporúčaná dávka pre ostatné obyvateľstvo je najviac raz za týždeň. Aj fínska vláda vydala odporúčanie ohľadom zníženia konzumácie baltských haringov. Napriek hroziacemu nebezpečenstvu zatiaľ ostatné pobaltské štáty nepristúpili k podobným opatreniam.
U niektorých rybárskych rodín vo Švédsku, ktoré lovia a konzumujú ryby z Baltského mora, sa dokázal zvýšený výskyt rakoviny žalúdka a kože. Vzrástol aj výskyt rakoviny prsníka. Váha novorodencov narodených na východnom pobreží bola značne znížená v porovnaní s novorodencami komunít konzumujúcich ryby ulovené v menej znečistených vodách.
Medzinárodná legislatíva

Dioxíny patria medzi prvých 12 POP, ktoré sa majú eliminovať podľa Štokholmského dohovoru z mája 2001. Na to, aby priemysel úplne prestal produkovať dioxíny, sa musí zabrániť ich vzniku už priamo pri zdroji - pri výrobných procesoch. Keďže dioxíny vznikajú v dôsledku použitia chlóru a jeho derivátov, znamená to obmedzenie používania chlóru na priemyselné účely. Mechanizmy, ktoré sa používajú na kontrolu znečistenia, vývodov potrubí, filtrov čistiacich systémov a odpadových metód (spaľovanie), iba odďaľujú nevyhnutné riešenie problému znečistenia dioxínmi prenosom z jedného miesta na druhé, lebo ho napokon vypúšťajú do ovzdušia, vôd či pôdy. Samotné spaľovanie chlórového odpadu je zdrojom dioxínov, a preto by sa malo úplne zastaviť.
Ak sa má negatívny dopad dioxínov na celkovú populáciu podstatne znížiť, je potrebné ihneď začať s jeho elimináciou, pretože odstraňovanie toho, čo sa v životnom prostredí nachádza už teraz, bude trvať veľa rokov.

Ako je to na Slovensku?

Podobne ako vo svete, aj na Slovensku sú najväčšími producentmi dioxínov spaľovne odpadu a priemyselná výroba (celulózky používajúce chlór, chemický a hutnícky priemysel). Merania vo viacerých spaľovniach (Nitra, Košice, Bratislava) preukázali veľmi vysoké emisie, v niektorých prípadoch prekračujúce limit EÚ až 600-krát. Znečisťovanie vody a pôdy dioxínmi z priemyselnej výroby sa prakticky nesleduje, ale v tomto smere možno predpokladať rovnako nepriaznivý stav. Podobná situácia je aj pri kontaminácii potravín.
Slovensko je signatárom Štokholmského dohovoru a v súčasnosti prebieha proces ratifikácie. Je potrebné prijať kvalitný implementačný plán, ktorý zabezpečí maximálnu možnú elimináciu vzniku dioxínov.

Riešenie?

Slovensko potrebuje najprv zmapovať produkciu dioxínov, ako aj oblasti, ktoré by mohli byt nimi kontaminované. Súčasne treba prijať plán na elimináciu vzniku dioxínov.

Výroba chlóru = ohrozenie životného prostredia a zdravia

Výroba chlóru má značné dopady na životné prostredie. Najpoužívanejšou metódou výroby chóru je elektrolýza soli (chloridu sodného), ktorá sa označuje aj ako chlóralkalická elektrolýza. Pri tomto procese sa pomocou elektriny rozkladá soľ na chlór a hydroxid sodný. Existujú tri technológie chlóralkalickej elektrolýzy - ortuťová, diafragmová a membránová.

Najstaršia technológia je ortuťová. Jej problémom sú predovšetkým úniky ortuti a vysoká spotreba elektrickej energie. Svetová banka nefinancuje technológiu ortuťovej chlóralkalickej elektrolýzy z environmentálnych dôvodov.

Diafragmová metóda sa používa predovšetkým v USA. Jednou z jej hlavných nevýhod je používanie azbestu, ktorý je známym karcinogénom.

Najmodernejšou technológiou je membránová. Vyžaduje najmenej elektrickej energie a preferuje sa ako environmentálne vhodnejšia oproti ostatným technológiám .

Výroba chlóru je vo všeobecnosti energeticky veľmi náročná. Napríklad spotreba firmy ICI vo Veľkej Británii sa odhaduje na 1 % spotreby elektrickej energie v krajine .
Na Slovensku sú jediným výrobcom chlóru Novácke chemické závody a.s. Nováky (NCHZ), ktoré používajú pri jeho výrobe ortuťovú elektrolýzu.

V roku 1990 odporučila Parížska komisia, aby sa chlóralkalické elektrolýzy, ktoré používajú ortuť, vyradili do roku 2010 .

Napriek tomu európsky chlórový priemysel vzdoruje odporúčaniu komisie a tvrdí, že má v pláne uzatvoriť alebo prebudovať elektrolýzy na báze ortuti iba vtedy, keď to bude ekonomicky výhodné - s predpokladom, že túto zmenu ukončí až v roku 2025 .

Chlór:
Výroba, skvapalňovanie, preprava aj uskladňovanie chlóru majú vážne zdravotné a bezpečnostné dopady. Dopady prípadného úniku chlóru by mohli byt katastrofálne, a preto treba vynakladať veľké úsilie, aby sa im predošlo. Napriek tomu sa často vyskytujú úniky chlóru, ktoré sú dôsledkom prasknutí potrubí, zlyhaní ventilov či havárií pri preprave.

Ortuť:
Problémy spojené s únikom ortuti boli identifikované v mnohých krajinách. K tejto téme existuje rozsiahla literatúra, ktorá poukazuje na vážnu kontamináciu, napríklad sedimentov, rýb a morských cicavcov.

U človeka ortuť ťažko poškodzuje pľúca a mozog, čo sa môže prejavovať slabosťou, zvýšenou únavou, poklesom hmotnosti, poruchami trávenia, depresiami či stratami pamäti. Môže sa objaviť trasenie začínajúce na očných viečkach, perách, jazyku a prstoch, ktoré môže neskôr postihnúť horné i dolné končatiny.

Úniky ortuti sú problémom aj v EÚ. Popri 10,5 éhtonách emisií ročne, ktoré priznáva európske združenie výrobcov chlóru Euro Chlór, sa ďalších 50 ton ročne uvolní vo forme pevného odpadu. Osud ďalších 28 ton ročne je neznámy, pravdepodobne však väčšina z nich unikla do životného či pracovného prostredia .

Na Slovensku je problematika kontaminácie ortuťou z chlóralkalickej elektrolýzy pomerne málo preskúmaná. Napriek tomu dostupné štúdie poukazujú na závažnosť tohto problému v okolí NCHZ Nováky. Novácke chemické závody, a.s., Nováky (NCHZ) sú jednou z najvýznamnejších firiem Horného Ponitria. Avšak nielen ako významný zamestnávateľ, ale aj ako najväčší znečisťovateľ životného prostredia. Tento fakt má veľké dopady na zdravie obyvateľov regiónu. Špecifickým problémom firmy je produkcia orientovaná na chlórovú organickú chémiu, ktorá je z hľadiska ohrozenia životného prostredia a zdravia obyvateľstva obzvlášť problematická. O dopade produkcie tejto firmy na životné prostredie svedčí aj fakt, že jej boli udelené tri prechodné obdobia na zosúladenie s normami EÚ pre životné prostredie. Napriek tomu (čo je veľmi zarážajúce) firma obdržala certifikát environmentálneho manažmentu podľa normy ISO14001.
Za problémové možno označiť niekoľko oblastí výroby v NCHZ – ortuťovú chlóralkalickú elektrolýzu, výrobu vinylchlorid monoméru (VCM), výrobu trichlóretylénu či propylénoxidovú chémiu. Rovnako problematické sú aj niektoré výsledné produkty NCHZ. Ako príklad môžu slúžiť PVC, chlórparafíny, trichlóretylén, ale aj samotný chlór.

Predpoklad sa, že aj napriek opatreniam uskutočneným v NCHZ Nováky pri prechode na uzatvorený proces elektrolýzy, je prostredie dodnes výrazne kontaminované ortuťou. Svedčia o tom aj výsledky geochemického leteckého snímkovania tejto oblasti, kde sa ukazuje výrazná kontaminácia prostredia ortuťou v okolí Novákov a Zemianskych Kostolian .

Vzorky, ktoré odobral Greenpeace vo februári 2002, ukazujú, že okrem pokračujúceho výrazného znečistenia odpadových vôd a sedimentov v odpadovom kanáli ortuťou je problémom aj značne kontaminovaná sedimentačná nádrž na pravom brehu rieky Nitra. Nádrž môže byt v budúcnosti zdrojom ďalšieho znečistenia.

Navyše u detí z oblasti Nováky - Zemianske Kostolany sa zistil štatisticky významne vyšší obsah ortuti vo vlasoch i nechtoch oproti kontrolnej vzorke. Pri porovnaní Novákov a Zemianskych Kostolian sa aj tu ukázali štatisticky významné rozdiely pri vyšetrení nechtov v neprospech detí zo Zemianskych Kostolian , ktoré ležia po prúde rieky od závodu NCHZ.
Chlórorganické odpady:

Vedľajším produktom výroby chlóru elektrolýzou sú aj chlórované uhlovodíky. Napríklad vo Švédsku spôsobilo skládkovanie grafitových kalov z elektrolýzy soli rozsiahlu kontamináciu chlórovanými dibenzofuránmi, co sú látky zo skupiny dioxínov. Rozšírenie oktachlórstyrénu v Ontárijskom jazere sa tiež pripísalo výrobe chlóru. Oktachlorostyrén je podľa americkej EPA (Úrad na ochranu životného prostredia) toxická, bioakumulatívna a perzistentná látka.

Iné emisie:

Elektrolýza soli vedie tiež ku vzniku plynných prchavých emisií, sedimentov z čistenia soľanky (nasýtený roztok soli vo vode) a odpadových vôd, ktoré obsahujú volný chlór, anorganické i organické chlórované zlúčeniny a kovy.

Riešenie?

Greenpeace požaduje, aby NCHZ v čo najkratšom čase nahradili ortuťovú elektrolýzu membránovou technológiou. Súčasne je potrebné uskutočniť komplexné ohodnotenie kontaminácie závodu a okolia ortuťou, dioxínmi, ako aj ďalšími toxickými látkami. Následne je potrebné začať s opatreniami na odstránenie tohto stavu a ochranu zdravia obyvateľov.

Železo v pitnej vode

Odkiaľ pochádza železo v pitnej vode?

Železo sa vyskytuje v pôde a v horninách. Je to tiež esenciálny stopový prvok. Preto isté množstvá železa, ktoré sa nachádzajú v pitnej vode, môžu mat prírodný pôvod. Vodovodné potrubia sú často z pozinkovaného železa. Skorodované železné potrubie môže viesť zvýšeniu hladiny železa v pitnej vode. Preto je v mnohých krajinách zakázané používať nepozinkované alebo inak ošetrené železo na vodovodné potrubia

Koncentrácia železa vo vode

Podzemná voda obsahuje zvyčajne do 1 mg železa na liter. Množstvo železa v povrchových vodách je zvyčajne medzi 0,001 až 10 mg na liter.

V zásade by zvýšený obsah železa vo vode nemal byt škodlivý či nebezpečný, ale napriek tomu sa odporúča prípustné množstvo železa v pitnej vode medzi 0,15 až 0,2 mg na liter. Slovenská norma stanovuje limit železa na 0,3 mg na liter.

Problémy pre spotrebiteľov

Množstvo železa v pitnej vode viac ako 0,2 mg na liter môže pre konečného spotrebiteľa spôsobiť nasledujúce problémy:

1. vážny dopad na chuť pitnej vody;
2. drastickú zmenu farby vody, zanechávanie hnedých fľakov;
3. zvýšenú koróziu vodovodných potrubí, netesnosť kohútikov.
Zdravotné problémy

Železo spolu s niektorými ďalšími ťažkými kovmi je esenciálnym stopovým prvkom, čo znamená, že je veľmi dôležité pre ľudské telo a iné živé organizmy.

Železo môže predstavovať zdravotné riziko iba vo vysokých dávkach - môže sa stať dokonca jedom. Prvým symptómom je v zásade bolesť žalúdka.

Pokiaľ je množstvo železa v pitnej vode príliš veľké, môže spôsobiť dávenie a hnačku a dokonca poškodiť črevá. Na rozdiel od ľudí môže byt železo veľmi toxické pre rybie populácie.

Olovo v pitnej vode

Odkiaľ pochádza olovo v pitnej vode?

Olovo v pitnej vode pochádza predovšetkým z olovených vodovodných potrubí. Až do polovice dvadsiateho storočia sa tento jedovatý kov používal na vodovodné potrubia. Olovo je z takýchto potrubí vyplavované predovšetkým mäkkou a kyslou vodou.

Olovené potrubia možno identifikovať podľa ich striebrosivej farby. Je mäkké a možno don vrypnúť nožom alebo kľúčom. Na rozdiel od železných potrubí, olovené potrubia sú spolu zletované.

Koľko olova je priveľa?

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) určila limit koncentrácie olova 0,01 mg na liter vody. Mnohé krajiny mali do roku 2003 rozdielne limitné hodnoty, ale dnes nie je povolená norma viac ako 0,025 mg na liter a 0,01 mg na liter od roku 2023. Na Slovensku bol limit 0,01 mg na liter.

Zdravotné riziká

Olovo má toxické účinky na ľudský nervový systém. Chronická otrava olovom môže spôsobiť bolesti hlavy, nepokojnosť, dlhotrvajúcu únavu, problémy s pamäťou, črevné kŕče, depresiu, impotenciu a poškodenie obličiek.

Olovo je mimoriadne nebezpečné pre bábätká a malé deti, pretože ich nervový systém nie je ešte úplne vyvinutý. Chronická otrava okrem symptómov ako u dospelých môže znížiť inteligenciu detí, spôsobiť hyperaktivitu a znižovať ich schopnosť koncentrácie.

Čo môžete robiť vy?

Jediným úplne účinným opatrením je výmena olovených potrubí za plastické (ale nie PVC!), pozinkované, oceľové alebo medené potrubia. Medené potrubia by sa nemali používať, pokiaľ je voda skôr kyslá.

Voda, ktorá stála v potrubí dlhší čas, obsahuje viac olova ako tečúca voda. Pokiaľ nie je možné vymeniť potrubia, potom nechajte vodu pár minút odtiecť predtým, než ju budete piť, alebo sa najprv osprchujete a potom napite. Pokiaľ tak urobíte, môže sa znížiť množstvo olova vo vode.

Podobne sú vystavené veľkému riziku ešte nenarodené deti, pretože ich nervový systém ešte nie je úplne vyvinutý. Tehotné ženy môžu prenášať olovo, ktoré sa nahromadilo v ich kostiach, na svoje deti počas gravidity. Preto je potrebné nielen piť čistú vodu, ale používať ju aj na prípravu jedál.
Dusičnany v pitnej vode

Malé množstvá dusičnanov sa môžu nachádzať prakticky v každej vode.

Koncentrácie dusičnanov

V povrchových vodách (napr. rieky) je množstvo dusičnanov približne medzi 0 až 8 mg na liter, v znečistených vodách to môže byt 50 - 150 mg na liter, prípadne aj viac.

Odkiaľ pochádzajú tieto dusičnany?

1. Z hnojív používaných vo veľkom množstve v intenzívnom poľnohospodárstve;
2. z poškodených potrubí a rúr;
3. z drenáží, ktoré sú poškodené alebo postavené príliš blízko studní.

Ale aj keď už žiadne dusičnany do pôdy neunikajú, trvá ešte dlho, pokiaľ sa dusičnany v pôde rozložia.

Aké koncentrácie dusičnanov sú povolené?

V EÚ aj na Slovensku je limitnou hodnotou pre dusičnany v pitnej vode 50 mg na liter.
Mnoho lekárov považuje túto hodnotu za príliš vysokú, najmä pre malé deti a odporúča maximálny limit 25 mg na liter vody.

Zdravotné riziká

V tele sa dusičnany premieňajú na dusitany.
Dusitany sú priamo nebezpečné pre malé deti aj v hodnotách pod oficiálnym limitom. Prostredníctvom oxidácie hemoglobínu, ktorý prenáša kyslík v tele, môže vystavenie dusitanom viest k methemoglobinémii, teda k neschopnosti hemoglobínu prenášať kyslík.

Organizmus malých detí ešte nie je schopný rozložiť methemoglobín dostatočne rýchlo. To môže viest k nedostatočnému zásobovaniu tela kyslíkom. Takáto otrava sa prejavuje zmodraním pier, rúk a chodidiel, bolesťou hlavy a môže viest dokonca až k uduseniu.

Okrem toho s niektorými typmi potravín sa dusitany menia na karcinogénny nitrozamín.
Čo môžete urobiť?

Zbaviť sa dusičnanov z pitnej vody jej filtrovaním je možné, ale pomerne ťažké a drahé. Niekedy môže byť lacnejším riešením čerpať vodu z iných prameňov.

Ak znečistená voda pochádza zo súkromnej studne, je potrebné zistiť príčinu tohto znečistenia. V krajnom prípade je potrebné vyhĺbiť novú studňu na vhodnejšom mieste.

Ako krátkodobé opatrenie, predovšetkým na prípravu detskej stravy a nápojov, možno odporučiť jednoducho kúpiť vodu v obchode.

Celkový organický uhlík

Čo je Celkový organický uhlík (TOC)?

Hodnota TOC - celkový organický uhlík (skratka pochádza z anglického total organic carbon) - indikuje celkovú sumu uhlíka viazaného v organických látkach vo vode.
Tieto látky môžu mat prírodný pôvod, ako napr. humínové kyseliny, ale rátajú sa medzi ne aj ropné látky, rozpúšťadlá, pesticídy, polyaromatické uhlovodíky a chlórorganické látky.

Zdravotné riziká

Niektoré z týchto chemikálií sú perzistentnými organickými polutantmi (označované ako POP), čo znamená, že sa veľmi ťažko rozkladajú a akumulujú sa v tele. Niektoré majú toxické účinky na nervový systém, poškodzujú pečeň a dokonca môžu byť karcinogénne.

Hraničné hodnoty

Medené potrubia by sa nemali používať, pokiaľ je pH menšie než 7 a množstvo TOC väčšie ako 1,5 mg na liter. Za týchto okolností by sa nebezpečné množstvá medi mohli vyplavovať z potrubí.

Ako sa organické znečisťujúce látky dostávajú do pitnej vody?

Organické látky sa môžu dostať do podzemnej vody z:

1. chemického priemyslu
2. poľnohospodárstva
3. papierenského priemyslu a výroby celulózy
4. petrochemického priemyslu (napr. rafinérií)
5. dopravy, chemického čistenia, potravinárskej výroby atd.

V mnohých priemyselných oblastiach Európy sú veľké množstvá podzemných vôd natoľko znečistené, že sa nedajú použiť ako pitná voda. Vyčistenie takýchto miest je veľmi problematické a finančne nákladné.
Čo môžete urobiť?

Presná analýza pitnej vody špecializovaným laboratóriom (napríklad Štátnym zdravotným ústavom) môže určiť konkrétne znečisťujúce látky, ako aj ich množstvo.
V prípade, že vo svojej pitnej vode zistíte nebezpečné látky nad limitnou úrovňou, vodáreň musí učiniť opatrenia na ich odstránenie.

Hodnota pH a tvrdosť vody

Hodnota pH

Hodnota pH indikuje, či je voda neutrálna (pH 7), kyslá (menej ako 7) alebo zásaditá (viac ako 7).

Pitná voda

Pitná voda by mala mat pH medzi 6,5 až 9. Kyslá voda a mäkká voda (pH menej ako 7) zvyšujú koróziu medených a pozinkovaných vodovodných trubiek.

Zdravotné riziká

Med vo väčších množstvách v pitnej vode predstavuje zdravotné riziko, predovšetkým pre deti. V takýchto prípadoch by bolo praktickejšie nepoužívať medené potrubia, alebo nechať vodu chvíľu odtiecť, najmä ak stála dlhší čas v potrubí.

Tvrdosť vody

V prírodnom cykle vody sa minerálne látky rozpúšťajú v mäkkej dažďovej vode, keď preniká zemou - predovšetkým vápnik, sadra a síran horečnatý. Podľa zloženia konkrétnej horniny sa jedna alebo druhá látka rozpúšťajú vo vode.

Veľké množstvo minerálnych látok indikuje tvrdosť vody. Minerálna voda je preto výnimočne tvrdá voda.

Voda so stredným stupňom tvrdosti sa v zásade považuje za najvhodnejšiu pitnú vodu.

Detaily o tvrdosti vody

Tvrdosť vody sa určuje napríklad v nemeckej stupnici tvrdosti (°d alebo dH°). Na baleniach pracích práškov je často rozdelená na 4 stupne:

1 0 - 7 °d mäkká
2 7 - 14 °d stredne tvrdá
3 14 - 21 °d tvrdá
4 nad 21 °d veľmi tvrdá
Prečo je informácia o tvrdosti vody potrebná?

Pokiaľ je úroveň tvrdosti vody nízka, a teda voda je mäkká, znamená to, že stačí použiť menšie množstvo pracieho prášku. Balenia pracieho prášku väčšinou obsahujú údaj o tom, koľko prášku treba použiť v závislosti od tvrdosti vody.

Pokiaľ je voda mäkká, môžeme ušetriť až 20 % pracieho prášku, čo je nielen dobré pre vašu peňaženku, ale aj pre životné prostredie. Ešte priateľskejšie k životnému prostrediu je používanie čiastkového systému. To znamená, že prací prášok, bielidlo či aviváž sa do práčky pridávajú oddelene a iba podľa potreby.

Ak je voda veľmi mäkká, netreba použiť zmäkčovače či aviváž. Na druhej strane tvrdá voda potrebuje zmäkčit, pretože kvôli obsahu vápnika sa bielizeň stáva tvrdšou. Prepláchnutie bielizne vodou s trochou octu rozpustí vápnik a bielizeň znova zmäkne. Zvyšky vápnika na ohrievačoch vody spôsobujú tiež zvýšenie spotreby energie na ohrievanie.

Štúdia o NCHZ Nováky

Novácke chemické závody ako zdroj kontaminácie rieky Nitra ortuťou a organickými chlórovanými zlúčeninami

Novácke chemické závody, umiestnené na brehoch rieky Nitra 140 km severovýchodne od Bratislavy v Slovenskej republike, vyrábajú široký sortiment chemikálií a chemických výrobkov vrátane trichlóretylénu, suspenzného PVC a hotových stavebných výrobkov z PVC. Táto továreň sa stala notoricky známou ako zdroj početných prípadových štúdií zaoberajúcich sa výskytom rakoviny pečene u robotníkov vystavených monoméru vinylchloridu (VCM, základnej stavebnej jednotke PVC) v 50-tych a 60-tych rokoch minulého storočia. V nedávnejšej minulosti boli tieto závody identifikované ako jeden z hlavných zdrojov znečistenia (“hotspots”) na Slovensku.

Greenpeace odoberal vzorky z okolia Nováckych chemických závodov vo februári 2002 s cieľom detailnejšie charakterizovať odpady produkované v Závodoch. Analýzy potvrdili vysoké hladiny toxickej ortuti (až do 112 µg/l) a organochlórových kontaminantov v kanáli, ktorý sa zdá byt hlavnou výpustou odpadových vôd do rieky Nitra (na západnej strane závodov). Koncentrácie trichlóretylénu and tetrachlóretylénu tu boli mimoriadne vysoké (21-28 mg/l resp. 11-14 mg/l). Hodnoty VCM (1,9-2,5 mg/l) prekračovali povolené limity pre továrne vyrábajúce PVC v povodiach riek v oblasti OSPAR (severovýchodný Atlantik). V odpadových vodách a ich sedimentoch boli prítomné aj toxické perzistujúce chlórované benzény a chlórované butadiény.

Chlórované benzény a butadiény s vysokým stupňom chlorácie boli podozrivou súčasťou tuhého odpadu odobratého z otvorenej sedimentačnej nádrže na brehu rieky Nitra v blízkosti severozápadnej hranice závodu. Pri obsahu ortuti 197 mg/kg by táto skládka tuhého odpadu mohla predstavovať ďalší bodový zdroj nebezpečných chemikálií pre Nitru a širšie okolie. Skutočne bola bezprostredne pod touto sedimentačnou nádržou identifikovaná druhá výpusť, ktorá bola menšia ako výpusť pochádzajúca priamo zo závodu na jeho západnom okraji. Vzorka odobratá z tejto výpuste obsahovala podobné spektrum kontaminantov, aj keď obsah ortuti a organochlórových zlúčenín tu bol nižší.

Chlórované dioxíny a furány, ktoré sú bežnou zložkou odpadov produkovaných priemyselnými zariadeniami na spracovanie chlóru a výrobu PVC, boli identifikované v sedimentoch pochádzajúcich ako z hlavného výpustného kanálu, tak aj v tuhom odpade zo sedimentačnej nádrže, aj keď ich koncentrácia bola pomerne nízka (15-18 ng/kg, častica na trilión, ppt).

Údaje potvrdzujú, že Novácke chemické závody ostávajú dôležitým bodovým zdrojom kontaminácie systému rieky Nitra ortuťou a toxickými organochlórovými zlúčeninami. Pri prchavosti mnohých organochlórových zlúčenín je pravdepodobné, že odpad z týchto výpustí je zdrojom znečistenia atmosféry týmito škodlivými látkami. Berúc do úvahy, že vznik a šírenie takýchto komplexných chlórovaných odpadov je nevyhnutným dôsledkom chemickej výroby založenej na chlóre, vrátane produkcie PVC, jediným spôsobom ako je možné vysporiadať sa s podobnými únikmi škodlivín je náhrada súčasných výrobných procesov a produktov alternatívami neobsahujúcimi chlór.
Aké dôsledky pre ľudské zdravie majú najvýznamnejšie kontaminanty?

Ortuť

U človeka ortuť ťažko poškodzuje pľúca a mozog, čo sa môže prejavovať slabosťou, zvýšenou únavou, poklesom hmotnosti, poruchami trávenia, depresiami či stratami pamäti. Môže sa objaviť trasenie začínajúce na očných viečkach, perách, jazyku a prstoch, ktoré môže neskôr postihnúť horné i dolné končatiny.

Vinylchlorid

- je mimoriadne nebezpečná látka. Pri zmiešaní so vzduchom môže byt výbušný a má široké spektrum toxických účinkov na ľudí aj zvieratá. Viac ako 20 rokov je známe, že spôsobuje rakovinu u ľudí. Americkou vládou bol v r. 1980 klasifikovaný ako látka so známym karcingénnym účinkom. Z rôznych druhov rakoviny bola u ľudí vystavených vinylchloridu v zamestnaní zistená najsilnejšia asociácia s angiosarkómom pečene. Iné štúdie ukázali zvýšený výskyt tumorov mozgu a nervového systému, pľúc a respiračného traktu, ako aj lymfatického/hematopoetického systému, aj keď tu dôkazy boli menej presvedčivé. Okrem toho existujú indikácie, že po expozícii vinylchloridu môžu vzniknúť nádory aj na iných miestach.

Chloroform

- bol Medzinárodnou agentúrou pre výskum rakoviny zaradený do Skupiny 2B ako potenciálny karcinogén pre ľudí. Výskumy na zvieratách ukázali, že hlavným cieľovým orgánom pre karcinogénny účinok chloroformu sú pečeň, obličky a/alebo črevo. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vypočítala, že referenčná hodnota 200 µg/l zodpovedá zvýšeniu celoživotného rizika vzniku rakoviny o hodnotu 10-5.

Trichlóretén (trichlóretylén)

Medzi ľudí s najvyššou expozíciou trichlóreténu patria osoby pracujúce pri odmasťovaní kovov. Hlavnou cestou expozície tu je inhalácia. Vdychovanie veľkých množstiev trichlóretylénu môže spôsobovať poruchy činnosti srdca, kómu, smrť. Vdychovanie tejto chemikálie počas dlhších období môže spôsobiť poškodenie nervovej sústavy, pľúc, obličiek a pečene. Inhalácia malých množstiev trichlóreténu počas kratších období môže spôsobovať bolesti hlavy, podráždenie pľúc, závrate, stratu koordinácie a poruchy koncentrácie. Vypitie väčších množstiev trichlóretylénu môže spôsobiť nevoľnosť, poškodenie pečene a obličiek, kŕče, poruchy činnosti srdca, kómu alebo smrť. Pitie menších množstiev trichlóretylénu po dlhšiu dobu môže spôsobiť poškodenie pečene a obličiek, zmeny v nervovej sústave, poruchy imunity a u tehotných žien poruchy vývinu plodu, aj keď rozsah niektorých z týchto účinkov nie je ešte objasnený. Krátkodobý kontakt pokožky s trichlóretylénom môže spôsobiť vyrážku.

Trichlóretén bol Medzinárodnou agentúrou pre výskum rakoviny klasifikovaný v Skupine 2A (pravdepodobne karcinogénny pre človeka) a úrady v USA ho pokladajú odôvodnene za humánny karcinogén. Z tohto hľadiska sú najdôležitejšie zistenia, že trichlóretén spôsobuje zvýšené riziko rakoviny pečene a žlčovodov a mierne zvýšenie rizika non-Hodgkinovho lymfómu. Podzemné vody kontaminované trichlóretylénom môžu v obmedzenej miere zvýšiť riziko non-Hodgkinovho lymfómu. U viacerých kmeňov myší bolo zistené, že trichlóretylén indukuje nádory pľúc a pečene. Táto chemikália je tiež miernym mutagénom u baktérií a kvasiniek.

Tetrachlóretén (tetrachlóretylén)

Vystavenie veľmi vysokým koncentráciám tetrachlóreténu môže spôsobiť závrate, bolesti hlavy, ospalosť, stavy zmätenia, nevoľnosť, problémy s hovorom a chôdzou alebo bezvedomie. Dlhodobá a často opakovaná expozícia pokožky môže spôsobiť podráždenie, suchú pokožku a dermatitídu súvisiacu s odmastením. Tetrachlóretén je klasifikovaný Medzinárodnou agentúrou pre výskum rakoviny ako karcinogén Skupiny 2A (t.j. ako pravdepodobne karcinogénny pre človeka) a Ministerstvom zdravotníctva USA (US Department of Health and Human Services) je odôvodnene pokladaný za humánny karcinogén. Táto zlúčenina vyvoláva leukémiu u potkanov a zvyšuje riziko rakoviny nosohltanu, non-Hodgkinovho lymfómu a rakoviny kŕčka maternice. Bolo dokázané, že tetrachlóretén spôsobuje nádory pečene u myší a nádory obličiek u samcov potkana. Expozícia tetrachlóreténu v kontaminovanej pitnej vode bolo asociované so zvýšeným rizikom leukémie a rakoviny močového mechúra. Toto riziko bolo závislé od dávky.
PCB - nebezpečné dedičstvo

Najprv boli považované za úplne neškodné. Dnes patria medzi 12 látok, ktoré svetové spoločenstvo považuje za natoľko nebezpečné, že musia byt eliminované. Polychlórované bifenily.

Čo sú to PCB?

Polychlórované bifenyly alebo PCB paria medzi syntetické organické chemické látky, ktoré sú známe ako chlórované uhlovodíky. Chemický vzorec pre PCB je C12H(10-n)Cln, kde n predstavuje počet atómov chlóru v rozpätí od 1-10. Táto skupina obsahuje všetky zložky s bifenylovou štruktúrou (t.j. dve spojené benzénové jadrá) obohatené v určitej miere chlórom. Teoreticky existuje celkovo 209 možných podôb PCB ale len 130 z nich sa objavuje v komerčných výrobkoch. Komerčné PCB sú zmesou 50 alebo viac ich typov.

PCB sa bežne používali ako dielektrické (izolačné) kvapaliny v transformátoroch a kondenzátoroch, v teploprenosných, a hydraulických systémoch a ako atramentový roztok v bezuhlíkovom kopírovacom papieri. Iné podoby používania PCB boli mazadlá, brúsne oleje, zmäkčovadlá vo farbách, lepidlách, tesneniach, ako nehorľavé látky a v plastoch.

Komerčné PCB sa skladajú zo zmesi príbuzných PCB, z ktorých tie najbohatšie na chlór sú zriedkavo odbúrateľné. Menšia časť PCB sa podobá dioxínom - a preto sa nazývajú „dioxínovými PCB“, a sú veľmi stabilné a odolné voči rozkladu. Tieto PCB boli zistené vo všetkých zložkách životného prostredia. Relatívne veľké množstvá unikli pri nevhodnom nakladaní, nehodách a priesakoch v priemyselných zónach. Významné množstvo PCB bolo a stále je uvoľňované z priemyselných podnikov.
K expozícii PCB v životnom prostredí dochádza často šírením sa znečistenia z predtým vypustených PCB. K šíreniu dochádza vyparovaním z vody do atmosféry s následným transportom v ovzduší a suchým alebo mokrým spádom PCB a ich opätovným vyparovaním.

Život s PCB?

PCB sa bioakumulujú v tukových tkanivách zvierat a ľudí, ktorí sú im vystavení a ako sa predpokladá táto expozícia spôsobuje celý rad zdravotných účinkov. Akútna expozícia spojená s vysokými dávkami sa spája so závažným kožným ochorením (chlórakné), svrbením a pálením, podráždením očí, pigmentačnými zmenami pokožky a nechtov, poruchami funkcií pečene a imunitného systému, podráždením dýchacieho traktu, bolesťami hlavy, závratmi, depresiami, stratou pamäte, nervozitou, únavou a impotenciou.

PCB naviac, podobne ako ďalšie chlórorganické látky narušujú hormonálnu stabilitu. Jednotlivé formy PCB majú množstvo toxických účinkov, vrátane porúch v imunitnom a nervovom systéme, reprodukčných anomálií, abnormality v správaní a karcinogenézy. PCB sú oficiálne vo viacerých štátoch vrátane Slovenska zaradené do skupiny pravdepodobných karcinogénov, t.j. látok, ktoré spôsobujú rakovinu u zvierat, avšak u človeka neboli jednoznačne prekázané [v].
PCB v potravinách.

Najčastejšou cestou, ako sa PCB dostávajú do ľudského organizmu (okrem profesionálne expozície) sú potraviny. Keďže PCB sa kumulujú v tukovom tkanive, najviac ich obsahujú potraviny s vysokým obsahom tuku, ktoré pochádzajú z oblastí kontaminovaných PCB, predovšetkým z domácich chovov v týchto oblastiach. Ďalším významným zdrojom sú ryby a volne žijúca zver ulovená v oblasti kontaminovanej PCB južne od Strážskeho (Laborec, Zemplínska Šírava). Napríklad ryby ulovené v tejto oblasti obsahujú 100 násobne viac PCB ako ryby z Domaše a Ondavy. Najmä pre častých konzumentov takto kontaminovaných rýb dosahuje expozícia PCB nadpriemerné dimenzie[vi].

Medzinárodná legislatíva

PCB patria medzi prvých 12 perzistentných organických polutantov (POP), ktoré sa majú eliminovať na podľa Štokholmského dohovoru z mája 2001. Tento dohovor podpísala aj Slovenská republika.

Minerálne pramene Slovenskej republiky

Minerálne vody - významný zdroj príjmu tekutín pre ľudský organizmus

Slovensko je na výskyt minerálnych a termálnych vôd neobyčajne bohaté. Pre každú krajinu, v ktorej sa nachádzajú, majú veľký zdravotnícky, hospodársky a spoločenský význam. Na našom území sa nachádzajú všetky známe typy minerálnych vôd okrem rádioaktívnych, niektoré aj vo veľkých koncentráciách.

Minerálne vody v širšom zmysle chápeme ako vody, ktoré sa od obyčajných vôd odlišujú svojim chemickým zložením a fyzikálnymi vlastnosťami. Podľa československej štátnej normy ČSN - 86 8000 minerálne vody delíme na:
1. prírodné minerálne vody
2. prírodné liečivé /kúpeľné/ vody
3. prírodné minerálne vody stolové
- prírodné minerálne vody sú vody v prírodných prameňoch i v umelých záchytných objektoch, ktoré majú v mieste výveru obsah rozpustených pevných látok viac ako 1000 mg/l rozpustného CO2.
- prírodné liečivé vody sú vody, ktoré vzhľadom na svoje chemické zloženie a fyzikálne vlastnosti majú vedecky dokázané blahodárne účinky na ľudské zdravie, takže ich možno využívať na liečebné účely.
-prírodné minerálne vody stolové sú vody, ktoré svojim chemickým zložením, fyzikálnymi a chuťovými vlastnosťami sú vhodné ako diabetické osviežujúce nápoje. Obsah rozpusteného kysličníka uhličitého je vyšší ako 1000 mg/l a obsah rozpustených pevných látok nižší ako 5000 mg/l. Ani jedna zo zložiek a tak isto ani celý súbor týchto zložiek však nemá výrazné farmakologické účinky.
Ďalej minerálne a liečivé vody rozdeľujeme a hodnotíme tiež podľa :
- obsahu rozpustených plynov - uhličité, sírne
- obsahu rozpustených pevných látok /celkovej mineralizácie/ : obyčajné, slabo mineralizované, stredne mineralizované a silno mineralizované
- hlavných iónových zložiek - sírne, jódové, brómové, železnaté a so zvýšeným obsahom prvkov : Li, Sr, Ba, Mn, F, H2SiO3, HBO2
- biologicky a farmakologicky významných zložiek
- aktuálnej reakcie : veľmi kyslé, veľmi alkalické
- rádioaktivity - radónové
- prirodzenej teploty v mieste výveru - vlažné, teplé, horúce
osmotického tlaku - hypotonické, izotonické, hypertonické
Prieskum minerálnych a kúpeľných prameňov je súčasťou pasportizácie a inventarizácie prameňov na Slovensku. Pri tejto pasportizácii bol každý prameň presne zameraný satelitnou technológiou GPS a to konkrétne GPS prijímačom TOPCON TURBO G-1 s absolútnou presnosťou metódou postprocessingu 1 - 5 m. Takisto bol každý prameň sfotodokumentovaný a bola urobená krátka niekoľko sekundová videosekvencia.

Na Slovensku poznáme takmer I 500 minerálnych prameňov. Minerálne vody sú v podstate veľmi zriedené roztoky rozličných solí.
0 prírodnej minerálnej vode hovoríme vtedy, keď 1 liter obsahuje aspoň 1 gram tuhých rozpustných látok, ak je ich menej, je to prírodná stolová voda.

Podľa chemického zloženia vo väčšine obsahujú katióny lítia, sodíka, draslíka, vápnika a z aniónov najmä fluór, chlór, bróm, jód.
Podľa prevládajúceho katiónu ich delíme na vody:
-sodné,
-horečnaté,
-vápenaté a
-s iným katiónom.
Podľa prevládajúceho aniónu ich delíme na vody:
-hydro-uhličitanové,
-uhličitanové,
-síranové,
-chloridové a
-vody s iným aniónom.

Ak minerálna alebo stolová voda obsahuje v 1 litri aspoň 1 gram rozpustného kysličníka uhličitého, je to kyselka (medokýš), ak obsahuje v 1 litri 1 miligram sfvovodíka, je to sírna voda.
Veľká časť našich prírodných minerálnych prameňov sú kyselky s obsahom kysličníka uhličitého. Ten sa však k minerálnej vode môže pridať aj umelo (karbonizovaná voda).

Ak má prírodná voda liečivé účinky, je to liečivá voda.
Liečivé vody delíme na: sírne, jódové, železnaté, so zvýšeným obsahom arzénu, so zvýšeným obsahom jednotlivých iónov.
Podľa celkovej mineralizácie sa delia na: jednoduché ( 1 g/1), slabo mineralizované ( 1 g/ 1-5 1), stredne mineralizované (5-15 g/1), silne mineralizované (nad 15g/1). Podľa prirodzenej teploty pri prameni sa vody s teplotou vyššou ako 25 °C označujú ako termálne a podľa osmotického tlaku sú hypotonické, izotonické a hypertonické.

Izotonické vody sa v črevách najrýchlejšie a najvýdatnejšie resorbujú, hypertonické viažu na seba v tenkom čreve tekutinu, čím zvyšujú peristaltiku činnoť čriev (výhodné pri zápche), hypotonické sa v čreve resorbujú a zároveň zahusťujú, tento podnet sa vyrovnáva zvýšenou diurézou - zvýšeným vylučovaním moču (výhodné pri obličkových a močových chorobách).
Pitie minerálnych vôd môže ovplyvniť aj pH moču (nadbytok bikarbonátov posunuje pH na alkalickú a prevaha iónov vápnika na kyslú stranu).
Liečivé vody teplejšie ako 25 °C (teplice) pôsobia pri pití diureticky, preto sú vhodné pri akútnych zápaloch dolných močových ciest, pri obličkových kameňoch.
Jednoduché kyselky (menej ako 1 gram tuhých častí, ale viac ako 1 gram kysličníka uhličitého v 1 1) pôsobia diureticky, dráždia sekréciu žalúdočnej šťavy (využívajú sa pri znížení množstva žalúdočnej šťavy), využívajú sa pri nechutenstve a močových kameňoch.
Zemité vody (v 1 kilograme viac ako 1 gram tuhých častí) znižujú spazmus hladkého svalstva tráviacich a močových ciest, majú diuretický účinok a zvyšujú vylučovanie kyseliny močovej (pri dne), využívajú sa pri zápalových zmenách močových ciest, chronických zápaloch obličkovej panvičky, pri hypertrofii prostaty, žalúdočných a črevných ochoreniach, spojených so zvýšeným vylučovaním žalúdočnej kyseliny.
Alkalické vody (v 1 kg vody viac ako 1 gram tuhých častíc) neutralizujú účinok kyseliny soľnej v žalúdku (pri jedle trvá neutralizačný účinok dlhšie), spôsobujú pokles hladiny cukru v krvi a jeho vylučovanie močom, čo predurčuje ich použitie pri cukrovke. Vhodné sú aj pri chorobách dýchacích ciest s produkciou vazkého hlienu, zápaloch močového mechúra (cystitíd), dny, žlčových kameňov, chronickom zápale žlčových ciest.

Soľné vody (v 1 kg vody viac ako 1 gram tuhých častíc, najmä Na' a CI) zvyšujú sekréciu žalúdočnej šťavy, koncentrované majú mierny preháňací účinok, preto sú vhodné pri hypacitíde (nedostatok kyseliny soľnej v žalúdočnej šťave), chronickej zápche, nechutenstve.
Jódové vody (aspoň 1 mg jódu v 1 kg vody) zvyšujú hladinu vápnika v krvi a jeho ukladanie do kostí - použitie pri kostnej TBC, využívajú sa pri chorobách dýchacích ciest spojených s produkciou vazkého hlienu - uľahčujú jeho vykašliavanie.
Síranové alebo sulfátové (viac ako 1 g tuhých častí v 1 kg) vyvolávajú zvýšené vyprázdňovanie žlčníka, slizniciam odoberajú tekutinu a dráždia ich k zvýšenej sekrécii, čím zvyšujú svoj objem a pôsobia na peristaltiku čriev, vhodné sú pri chorobách pečene a pankreasu, pri zápche a dne.
Salinické vody rozpúšťajú v dýchacích cestách a v žalúdku hlien a stimulujú vonkajšiu sekréciu pankreasu.

Minerálne vody sú významným zdrojom príjmu vody aj pre zdravých ľudí v rámci pitného režimu, dôležitého pre zdravú životosprávu. Priemerná denná spotreba vody je asi 35 gramov na 1 kilogram hmotnosti. Napríklad muž s hmotnosťou 70 kg by mal denne prijať 2-2,5 litra vody. Tekutiny v podobe vody, ovocných nápojov, polievok, ovocia by sa mali prijímať rovnomerne po celý deň a zvykať si na to treba od detstva. Jednou z foriem príjmu je pitie minerálnej, respektíve stolovej vody.

Legislatíva Slovenskej Republiky

Zák. c.184/2002 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon), ktorým sa zrušil zák.c.138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon), v znení zák. NR SR c. 238/1993 Z.z., zák. NR SR c.199/1995 Z.z., zák. NR SR c.304/1995 Z.z. a zák.c.553/2001 Z.z. vytvára podmienky na všestrannú ochranu povrchových vôd a podzemných vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých krajinných ekosystémov, na zlepšovanie stavu povrchových vôd a podzemných vôd a na ich účelné a hospodárne využívanie.

Tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k povrchovým vodám, podzemným vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia, pri ich ochrane, účelnom a hospodárnom využívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosť za porušenie povinnosti podľa tohto zákona.

Ust. § 3 cit. zákona o vodách člení vody na povrchové a podzemné.

Povrchovými vodami sú vody prirodzene sa vyskytujúce na zemskom povrchu. Sú nimi:
a) vodné toky
b) občasne tečúce nesústredené vody
c) stojaté povrchové sústredenia vody
d) vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom pred zaplavením pri povodni a ktoré nemôžu pri zvýšenom vodnom stave vo vodnom toku odtekať prirodzeným spôsobom.
Podzemnými vodami sú všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym položím vrátane podzemných vôd slúžiacich ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla z horninového prostredia. Podzemnými vodami zostávajú podzemné vody aj po ich odkrytí prirodzeným prepadom ich nadložia, banskou činnosťou alebo vykonaním inej činnosti.
Podzemné vody sú prednostne určené na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou.
Osobitnými vodami sú povrchové vody alebo podzemné vody vyhlásené za prírodné liečivé zdroje alebo za prírodné minerálne vody podľa osobitných predpisov a vody, ktoré sú vyhradenými nerastmi a banskými vodami podľa osobitného predpisu

Výskyt a stav povrchových vôd a podzemných vôd

Zisťovanie výskytu a hodnotenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd je činnosť, ktorá slúži na výkon štátnej vodnej správy, na zabezpečenie potrebných podkladov na tvorbu koncepcií trvalo udržateľného rozvoja a na informovanie verejnosti. Zisťovanie výskytu a hodnotenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd sa komplexne vykonávajú v čiastkových povodiach.
Územie SR je priradené k povodiu Dunaja a k povodiu Visly. V rámci týchto povodí sú na území SR vymedzené čiastkové povodia.

Vodné plánovanie

Účelom vodného plánovania je vypracovanie hydroekologických plánov a vodohospodárskych plánov v jednotlivých čiastkových povodiach vodných tokov SR alebo v ich častiach a ustanovenie kvalitatívnych cieľov v záujme zabezpečenia účinnej ochrany vôd a zlepšovania ich stavu na trvalo udržateľné využívanie vôd ako ekosystémovo podmieneného prírodného zdroja, ako aj na ochranu pred škodlivými účinkami vôd a sucha. Túto činnosť zabezpečuje ministerstvo a ministerstvo pôdohospodárstva.

Nakladanie s vodami

Každý, kto nakladá s vodami, je povinný dbať o ich ochranu, vynakladať potrebné úsilie na zlepšovanie ich stavu a zabezpečovať ich hospodárne a účelné využívanie podľa podmienok a požiadaviek zákona a dbať tiež o to, aby neboli porušované práva iných a záujmy chránené osobitnými predpismi.
Každý, kto nakladá s vodami na výrobné účely, je povinný vykonávať úpravy v technológii výroby a prijímať opatrenia na viacnásobné používanie vôd.
Pri vypúšťaní odpadových vôd z priemyselného zdroja sa musia v nich obsiahnuté škodlivé látky postupne obmedzovať a obzvlášť škodlivé látky obmedzovať až do ich úplného vylúčenia.
Všeobecne každý môže na vlastné nebezpečenstvo a bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy odoberať alebo inak používať povrchové vody alebo podzemné vody na uspokojovanie osobných potrieb, a to spôsobom, ktorým neobmedzí alebo neznemožní rovnaké používanie iným.

Ochrana vodných pomerov a vodárenských zdrojov

Každý, kto vykonáva činnosť, ktorá môže ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných vôd a vodných pomerov, je povinný vynaložiť potrebné úsilie na ich uchovanie a ochranu. Vlastník, správca alebo nájomca poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov je povinný ich obhospodarovať takým spôsobom, ktorý nielen zachová vhodné podmienky na výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovanie vodných pomerov, je povinný najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu pôdy a dbať o udržiavanie pôdnej vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti územia. Orgán štátnej vodnej správy môže uložiť vlastníkovi týchto pozemkov vykonať opatrenia smerujúce k splneniu povinností.
Vodné toky

Vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte. Vodným tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte vodného toku. Vodným tokom zostávajú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi.
Vodné toky sa z hľadiska ich významu členia na vodohospodársky významné vodné toky a drobné vodné toky.

Správa vodných tokov

SVT je všestranne zameraná starostlivosť o zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov.

Vodné stavby

Vodnými stavbami sú stavby, prípadne ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami, napr. stavby na ochranu pred povodňami, priehrady, vodné nádrže, hrádze, studne, čistiarne odpadových vôd, stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov, stavby umožňujúce využívanie vôd najmä na vodné športy a rekreáciu atď.
Za vodné stavby sa nepovažujú napr. domové žumpy.
Vlastník vodnej stavby je povinný udržiavať vodnú stavbu v riadnom stave a zabezpečovať jej údržbu a prevádzku bez ohrozenia osôb, majetku a iných záujmov.

Orgány štátnej vodnej správy - ŠVS

ministerstvo
krajské úrady
okresné úrady
inšpekcia
obce

Osobitosti konania

Miestna príslušnosť orgánov ŠVS na vydávanie povolení na osobitné užívanie vôd a na vodné stavby sa spravuje miestom vodnej stavby, prípadne miestom činnosti.

Zodpovednosť za porušenie povinností

Orgán ŠVS uloží pokutu podnikateľovi alebo inej právnickej osobe, ktorá vykonáva činnosti, ktoré môžu ovplyvniť vodné pomery bez súhlasu orgánu ŠVS, porušuje povinnosti ustanovené zákonom alebo v rozpore s nimi.
Ak nepovoleným vypúšťaním odpadových vôd alebo nedovoleným zaobchádzaním s nebezpečnými látkami dôjde k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, pokutu možno uložiť až do 5 mil. Sk.
Výnosy pokút uložených sú príjmom štátneho rozpočtu.
Spoplatňovanie za užívanie vôd

Tí, ktorí užívajú povrchové vody alebo podzemné vody, a tí, ktorí vypúšťajú odpadové vody do povrchových vôd alebo podzemných vôd, sú povinní za tieto činnosti platiť, tieto sa vykonávajú systémom platieb a poplatkov a vyberá ich správca vodného toku. Tieto sú príjmom štátneho rozpočtu.

Ochrana pred povodňami

Škodám, ktoré spôsobujú povodne, treba predchádzať, ich rozsah a následky obmedzovať a priebeh povodní ovplyvňovať. Deje sa tak najmä systematickou prevenciou a zabezpečovacími a záchrannými prácami vykonávanými podľa povodňových plánov a príkazov povodňových orgánov.
Na zabezpečenie ochrany pred povodňami sú organizácie a občania povinní umožniť vstup na svoje pozemky, spolupracovať pri ochrane pred povodňami a spravovať sa príkazmi príslušných povodňových orgánov.

Organizácia Greenpeace

...pretože existuje len táto jedna Zem. Ľudia rôznych farieb pleti, kultúr a náboženstiev, z najrôznejších krajín, s rôznym politickým presvedčením sa zjednocujú v nenásilnom boji za spoločný ciel. Zachovať našu Zem pre budúce generácie ako domov života v jeho rozmanitosti. Greenpeace je medzinárodná organizácia ochrancov životného prostredia, ktorá má pobočky v 39 krajinách. Ich spolupráca dáva Greenpeace schopnosť konfrontovať a vyzývať znečisťovateľov a tlačiť ich ku zmenám všade tam, kde je to potrebné. Greenpeace neprijíma žiadne peniaze z priemyslu, od vlád a politikov, a tak si zachováva svoju nezávislosť a neúplatnosť. Viac ako 2 600 000 súkromných osôb aktívne finančne podporuje Greenpeace. Títo ľudia žijú v 101 rôznych krajinách sveta od severu na juh a od východu na západ.

„Bojujete za to, aby ste dostali svoje deti do 21. stroročia - a do pekla s pravidlami!“ David McTaggart, jeden zo zakladateľov Greenpeace

30 rokov Greenpeace (1971-2001) Dôležité kampane - dôležité úspechy 1971: Hŕstka statočných ľudí vyrazila s najatým rybárskym člnom na more, aby v oblasti plánovaných testov protestovali proti skúškam jadrových zbraní USA. "Let's make it a green peace" (Dosiahnime zelený mier) bolo motto ochrancov prírody - tak vznikla organizácia Greenpeace. Skúšky boli ešte v tom istom roku zastavené. 1972: Prvá akcia proti francúzskym jadrovým skúškam. Atmosférické jadrové testy v julnom Tichomorí boli v roku 1975 zastavené. 1975: Prvá akcia proti lovu veľrýb - aktivisti Greenpeace manévrujú na nafukovacích člnoch medzi veľrybou a harpúnou veľrybárov. V roku 1986 nadobudol platnosť medzinárodný zákaz lovu veľrýb.

V polovici 70. rokov prepožičal indiánsky šaman kmeňa Krí organizácii Greenpeace cestný titul Rainbow Warriors - Dúhoví bojovníci. Je to odkaz na starú indiánsku veštbu: Keď Zem ochorie a bude hroziť zánik života, zídu sa zo všetkých častí sveta ľudia, aby ju zachránili pred zničením a skazou. Budú to Dúhoví bojovníci. 1978: Greenpeace pomocou svojej lode Rainbow Warrior zabránil potopeniu jadrového odpadu do Atlantiku. V roku 1983 nadobudol platnosť desaťročný zákaz vyhadzovania jadrového odpadu do mora. Na začiatku 80. rokov sa Greenpeace začína angalovať proti odpadom a chemickému znečisťovaniu vody a vzduchu. V roku 1989 bolo v Severnom mori obmedzené vypúšťanie nebezpečných odpadov. V roku 1987 bolo v Severnom mori zastavené spaľovanie toxického odpadu na mori. V roku 1993 bol prijatý celosvetový zákaz zhadzovanie nebezpečného odpadu do morí. V roku 1994 bol zakázaný export toxického odpadu z priemyslových zemí do rozvojových krajín.

V roku 2001 bol prijatý Štokholmský dohovor, v ktorom sa svetové spoločenstvo zaviazalo eliminovať 12 najhorších trvalých jedov. V roku 1985 v Aucklande potopila francúzska tajná služba lod Greenpeace Rainbow Warrior. O život pritom prišiel fotograf Greenpeace Fernando Pereira. Loď bola na ceste k atolu Mururoa, aby svojou prítomnosťou zabránila ďalším francúzskym jadrovým skúškam. Avšak "You can't sink a Rainbow" - Dúhu nemožno potopiť. V roku 1987 Greenpeace otvára výskumnú stanicu v Antarktíde. Cieľom je ochrana tohto kontinentu. V roku 1991 bola prijatá medzinárodná zmluva, ktorá zaručuje 50-rocnú ochranu Antarktídy.
V roku 1989 sa Greenpeace začína angalovať za ochranu pralesov. V roku 1994 a v roku 2001 je obrovské územie kanadských pôvodných pralesov vyhlásené za chránené. V roku 1999 bola v Brazílii prijatá zmluva o prísnejšom boji proti ilegálnemu rúbaniu lesov. Začiatkom 90. rokov začína Greenpeace svoju kampaň za ochranu zemskej klímy. V roku 1990 bol vydaný celosvetový zákaz ďalšej výroby látok ničiacich ozónovú vrstvu - freónov. V roku 1992 Greenpeace predstavuje "Greenfreeze", prvú bezfreónovú chladničku na svete. Jej výroby sa ujala jedna východonemecká firma. Od svojho počiatku kladie Greenpeace zvláštny dôraz na ochranu morí.

V roku 1995 po veľkých protestoch prisľúbil ropný koncern Shell organizácii Greenpeace, že nepotopí vrtnú plošinu Brent Spar do mora V roku 1998, po 15 rokoch kampane Greenpeace, zakázala EÚ svojim rybárskym flotilám používať vlečné siete. Od polovice 90. rokov sa Greenpeace angaluje proti rozširovaniu geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia. V roku 1997 vyhlásilo Rakúsko ako prvý štát zákaz importu geneticky manipulovanej kukurice. Príklad Rakúska nasledovali aj ďalšie štáty.

Záver

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE SLOVENSKA

Životné prostredie podmieňuje existenciu organizmov na Zemi, vrátane človeka. V rukách každého jednotlivca je sila - pozitívne ovplyvňovať kvalitu životného prostredia, ale aj deštrukčná sila - zničiť všetko pekné okolo seba a život v akejkoľvek jeho podobe. Na základe informácií, predkladaných v Správe o stave životného prostredia v Slovenskej republike v roku 1999 je možné konštatovať pozitívny posun SR k ozdraveniu životného prostredia, aj keď nie so všetkými dosiahnutými výsledkami sa možno uspokojiť. Pri hodnotení kvality ovzdušia, z hľadiska vývoja emisií základných znečisťujúcich látok možno konštatovať ich klesajúci trend. Emisie SO2 poklesli v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 3,7% (ale v porovnaní s rokom 1989 až o 69,7%), emisie NOx poklesli o 6,85% (ale v porovnaní s rokom 1989 o 46,7%). Na druhej strane emisie tuhých znečisťujúcich látok a CO v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne stúpli, a to o 6,3% (TZL) a o 1,1% (CO) (v porovnaní s rokom 1989 je to však značný pokles - o 80,9% pre TZL a o 35,5% pre CO). Čo sa týka troposférického ozónu, priemerná koncentrácia ozónu na území SR narastá cca o 1m g.m-3 za rok. Hodnoty prízemného ozónu sú tak viac ako dvakrát vyššie aké boli na začiatku tohto storočia. Znečistenie ovzdušia imisiami má z dlhodobého hľadiska klesajúcu tendenciu. V roku 1999 sa na celom Slovensku nevyskytol ani jeden prípad prekročenia krátkodobého imisného limitu pre SO2 a polietavý prach.

Čo sa týka kvality povrchových vôd nie je možné uspokojiť sa s ich kvalitou, vzhľadom na veľmi vysoký podiel profilov s veľmi silne znečistenou vodou (najmä pre ukazovatele koliformné a termotolerantné koliformné baktérie, amoniakálny a dusičnanový dusík, celkový fosfor a v regióne východného Slovenska v značnej miere i ťažké kovy). Veľkým problémom i naďalej zostáva napojenosť obyvateľstva na kanalizáciu, ktorá má síce stúpajúcu tendenciu, ale aj napriek tomu, podiel 54,7 % obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu je žalostne nízky (pre porovnanie v ČR je 74,6% a v krajinách EÚ 70-90%). Nedostatočné je taktiež čistenie odpadových vôd i keď množstvo odpadových vôd vypúšťaných do tokov mierne klesá a počet čistiarní odpadových vôd mierne stúpa. Z pohľadu kvality pitnej vody, na ktorej nám asi najviac záleží, zostáva stav nezmenený. Podiel vzoriek nevyhovujúcich STN 75 7221 Pitná voda i naďalej zostáva pod úrovňou piatich percent.

Nie všetky zmeny, napriek vytváraniu priaznivých podmienok, sa prejavia okamžite a na ich realizáciu je potrebné dlhšie časové obdobie. Tak je to napríklad so zdravotným stavom lesov, ktorý napriek znižovaniu emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia (i keď tu treba mať na pamäti i diaľkový prenos) stagnuje. Výsledky monitoringu zdravotného stavu lesov SR ukazujú, že na Slovensku je v druhom až štvrtom stupni poškodenia (t. j. keď odlistenie stromov dosahujúce 26-100%) 28% listnatých a ihličnatých stromov (v roku 1989 to bolo 49%). Zastúpenie zdravých stromov, bez defoliácie je len 19% (pričom v roku 1991 to bolo 30%). Hoci pozitívnym konštatovaním je fakt, že SR s rozlohou lesného pôdneho fondu 1 991 557 ha, t. j. 40,6%, sa zaraďuje medzi európske krajiny s najvyššou lesnatosťou, treba sa zamyslieť hlavne nad ich zdravotným stavom, nakoľko paradoxne k oblastiam s dlhodobo najhorším zdravotným stavom lesov na Slovensku patrí okrem juhozápadného Slovenska i oblasť Oravy a spišsko-tatranského regiónu, v ktorých sa nachádzajú naše najvýznamnejšie pôvodné lesné komplexy chránené tretím stupňom ochrany - štatútom národného parku.
Dominantným problémom ostáva úroveň hospodárstva, charakterizovaná energetickou a surovinovou náročnosťou, ktorého reštrukturalizácia potrvá viacero rokov. Environmentálne, právne i ekonomické opatrenia zhodnocovania surovín viedli k poklesu produkcie odpadov z 25,7 mil. ton v roku 1995 na úroveň 19,6 mil. ton v roku 1999. Najviac odpadov produkuje poľnohospodárstvo (4,5 mil. ton) a priemysel (2,3 mil. ton) a najviac nebezpečných odpadov priemyselné odvetvia z chemickej a strojárskej výroby.

V produkcii komunálneho odpadu je trend stabilizovaný. Ročne priemerne každý obyvateľ nášho štátu vyprodukuje 315 kg odpadu. Najrozšírenejším spôsobom zneškodňovania odpadov na Slovensku je ich skládkovanie (24,1%) a spaľovanie (31%). V súčasnosti sú prevádzkované len skládky, ktoré vyhovujú legislatívnym požiadavkám a predpisom o odpadovom hospodárstve, a ich počet dosahuje 141 prevádzok. Životné prostredie a človek ako jedinec v ňom predstavujú jeden systém a jeden celok, aj keď mnohí z nás na to zabúdajú.

Dlhodobé poškodzovanie životného prostredia v minulosti sa stále odráža na zdraví a veku ľudí. Stredná dĺžka života v SR sa u mužov pohybuje okolo 68 rokov a u žien 77 rokov. V porovnaní s vyspelými krajinami tak patríme medzi krajiny s najnižšou dĺžkou života. Z príčin úmrtnosti pretrvávajú srdcovo-cievne ochorenia a onkologické ochorenia, ktorých počet stále narastá, pričom sa prejavujú stále častejšie u nižších vekových skupín. Zdravé životné prostredie a zdravý spôsob života idú ruka v ruke so zdravím a hodnotným prežívaním života každého z nás.

Prioritami preto naďalej zostáva znižovanie znečistenia ovzdušia, vôd, pôdy, zabezpečenie ochrany fauny, flóry, ostatných prvkov biologickej a krajinnej diverzity, odstraňovanie rizikových faktorov v životnom prostredí, ako sú hluk, žiarenie, biologická bezpečnosť v súvislosti s geneticky modifikovanými organizmami, a v neposlednej miere odpady vo sfére svojho vzniku i nakladania s nimi. S cieľom zlepšiť podmienky pre rozvoj zdravého života, zamedziť ich ohrozeniu pre budúce generácie, je nutné pokračovať v trende náprav v minulosti spôsobených škôd a realizácie rozvoja spoločnosti tak, aby neboli ohrozené podmienky zdravého života budúcich generácií.