TERMALNA SOLARNA VYROBA ELEKTRICKEJ ENERGIE
Na dosiahnutie teplot vyssich ako 200 st. Celzia sa pouzivaju zariadenia, ktore koncentruju slnecne ziarenie z velkej plochy do absorbatora. Tieto zariadenia dosahuju podobny ucinok ako lupa, ktorou je mozne prepalit list papiera. Namiesto lupy sa vyuzivaju parabolicke zrkadla, koncentrujuce slnecne ziarenie do zasobnika oleja,ktory sa takto zohrieva az na 400 st. Celzia.
Svoju tepelnu energiu olej odovzdava v parogeneratore a vyprodukovana para pohana turbinu ,ktora vyraba elektricku energiu. Viacero z takychto zariadeni je instalovanych uprostred kalifornskej pusti Mojave v polovici cesty medzi Los Angeles a Las Vegas. Prva elektraren, ktora tu dodava elektricku energiu do verejnej siete s vykonom 14 MW, je v cinnosti od roku 1984. Majitelom je spolocnost LUZ International, ktora do oktobra roku 1990 insatalovala dalsich devat takychto elektrarni s celkovym vykonom 354 MW , ktore vyrobili viac ako 2 miliardy kWh elektrickej energie.Do roku 1993 je planovana vystavba dalsich 200 MW , pricom celkovy vykon 600 MW bude dostatocny na zasobovanie elektrinou pre take mesto ako je San Francisco alebo Washington. Zariadenia firmy LUZ ,ktore su zalohovane plynovou kotolnou , su dnes ekonomicky konkurencieschopne. Elektrina vyrabana v tychto slnecnych elektrarnach nie je drahsia ako elektrina z uholnych elektrarni, ktora je v USA najlacnejsia ( podstatne lacnejsia ako elektrina vyrabana z jadrovych elektrarni ). Je kalifornsky projekt pouzitelny v inych oblastiach ? Kalifornia je z hladiska mnozstva dopadajuceho slnecneho ziarenia (250 W/m2) idealnym miestom, dokonca aj Saharska pust (severna cast) je na ziarenie o malo chudobnejsia.Krajiny na pobrezi Stredozemneho mora ako napr. Spanielsko vykazuju az o 20% nizsie slnecne oziarenie ako Kalifornia. Napriek tomu existuju uvahy o takomto vyuziti slnecneho ziarenia v Maroku s naslednym prenosom elektrickej energie cez 14 km siroky prieplav Gibraltar. Jednotna Europa by takto mohla v buducnosti poskytnut moznost vyuzit aj europskemu odberatelovi relativne lacnu a ekologicky cistu elektrinu vyrobenu v podmienkach podobnych kalifornskej oblasti.
SEZONNE SKLADOVANIE TEPLEJ VODY
Teplu vodu zohriatu slnecnymi kolektormi v lete je mozne s podstatne vyssou ucinnostou vyuzivat v zimnych mesiacoch, ak sa namiesto individualnych zasobnikov vyuzije centralizovany system. Slnecne kolektrory umiestnene na strechach viacerych obytnych budov su v tomto pripade napojene na spolocny velky tepelno-izolacny zasobnik. V zasobniku sa v letnych mesiacoch akumuluje tepla voda , ktora je v zimnych mesiacoch rozvadzana k uzivatelom systemom dialkoveho kurenia. V Europe existuje 21 takychto projektov , v ktorych su casto cele obce zasobovane teplom vyrobenym v letnych mesiacoch. Parametre niektorych existujucich systemov sezonneho skladovania vo svete su uvedene v nasledujucej tabulke.
Miesto Stat Od roku Objekty zasobovane teplom
Groningen Holandsko 1984 96 radovych domov
Kullavik Svedsko 1983 40 bytov
Lyckebo Svedsko 1983 550 obytnych jednotiek
Scarborough Kanada 1985 30 000 m2 v uradoch
Stutgart SRN 1986 1 375 m2 v uradoch
Sunclay Svedsko 1981 15 000 m2 skola
Treviglio Taliansko 1982 100 bytov
Vaulruz Svajciarsko 1983 3 200 m2 ucelova budova
System slnecneho vykurovania instalovany vo svedskom meste Kunglav ma nasledujuce parametre: voda zohriata vysokoteplotnymi slnecnymi kolektormi s plochou 126 000 m2 sa celorocne skladuje v izolovanej velkoobjemovej nadrzi o objeme 400 000 m3 umiestnenej v podzemnom skalnom masive. Uspory dosahuju az 75% spotreby energie, co v tomto pripade predstavuje priblizne 42 milion kWh rocne. Teplota skladovanej vody je v zavislosti na rocnom obdobi 40 az 90 st. Celzia. Tento projekt sa vyznacuje aj financnou vyhodnostou, nakolko cena takto ziskaneho tepla je len 0,09 DM/kWh (1,8 Sk/kWh), co je o malo viac ako pri konvencnom vykurovani. Celkove investicne naklady boli 59 000 DM (1,18 mil. Sk). Z toho 53% predstavovali slnecne kolektory, 19% podzemna skladovacia nadrz a 18% system dialkoveho kurenia.