SLNECNA ENERGIA

Slnko je jedinym zdrojom energie, na ktory sa ludstvo moze plne spolahnut. Slnecna energia nam dokaze poskytnut vsetko ,co z hladiska energie potrebujeme a to casto velmi jednoducho.

SLNKO JE ZAKLAD

Slnko je obrovska jadrova pec vyzarujuca svoju energiu do vesmiru. Jedna tisicina miliontiny slnecneho vykonu t.j. cca 400 000 000 000 000 000 000 MW dopada na Zem. Priblizne 30 percent tejto energie sa odraza spat do vesmiru. Zvysok je absorbovany atmosferou, podou a oceanmi. Ludia od nepamati vyuzivali slnecne ziarenie na ohrev vody v nadobach. Zaciatky experimentalneho vyuzivania absorpcie slnecnej energie spadaju do 17. storocia, kedy sa v Severnej Europe rozsirili sklenniky na pestovanie tropickych rastlin. O dvesto rokov neskor sa objavil prvy komercny "slnecny produkt" - ohrievac vody v USA. Obrovsky rozmach slnecnych aplikacii nastal po ropnej krize v roku 1973 - za sedemnast rokov sa len v USA zvysil obrat firiem ponukajucich slnecne kolektory, fotovoltaicke clanky alebo solarne termalne elektrarne z dvoch milionov na 200 milionov dolarov. Rozlisujeme tri zakladne sposoby vyuzitia slnecnej energie:

• Pasivna slnecna architektura, kde tvar a vystavba budov je navrhnuta tak, aby dopadajuce ziarenie, jeho skladovanie a distribucia po budove dosiahla maximalneho efektu.
• Aktivne slnecne systemy - kolektory - na zohrievanie vody a vykurovanie priestorov resp. parabolicke zrkadla a ine systemy koncentrujuce slnecne ziarenie.
• Fotovoltaicke clanky - vyrabajuce elektricky prud priamo zo slnecneho ziarenia.

PASIVNA SLNECNA ARCHITEKTURA

Predstavme si, ze chceme postavit dom, ktory bude mat co najnizsiu spotrebu energie. Pasivne vyuzitie slnecneho ziarenia znamena, ze pomocou vhodnej architektury a umiestnenia budovy mozeme vyrazne znizit spotrebu energie. Napr. miesto pre takuto stavbu by malo byt slnecne a chranene pred vetrami. Stromy alebo prirodzeny val dokazu chranit dom pred studenymi vetrami. Vhodne umiestnene listnate stromy chrania dom pred prehriatim v lete a nebrania slnecnemu svitu v zime. Budovy, s velkymi na juh orientovanymi oknami a s malymi, na sever orientovanymi oknami , mozu pri dobrej tepelnej izolacii absorbovat znacnu cast dopadajuceho ziarenia. Toto bezplatne teplo je mozne dalej rozvadzat po budove vedenim alebo salanim, udrzujuc pri tom dostatocnu teplotu vo vnutri i pri poklese teplot vonku. Vyuzivanie denneho svetla sucasne znizuje naroky na umele osvetlenie a na klimatizaciu.

V priemernom dome s oknami z dvojiteho skla,orientovanymi na juh, je priblizne 90% tepelnych strat cez okna domu kompenzovanych dopadajucim slnecnym ziarenim. Integrovanie pasivneho slnecneho designu s opatreniami na zvysenie ucinnosti vyuzitia energie moze , pri minimalnych dodatocnych nakladoch , znacne znizit spotrebu energie na teplo a osvetlenie. V existujucich budovach je mozne za tymto ucelom zriadovat (napr. pocas rekonstrukcie) tzv. zimne zahrady alebo presklene priestory.

Architektura: orientacia budovy vychodo-zapadnym smerom umoznuje umiestnit, velke na juh orientovane okna  ,fasady i strechu a absorbovat takto velku cast dopadajuceho ziarenia. Bez akychkolvek dodatocnych uprav potrebuje takto orientovany dom o 5% menej energie na vykurovanie, ako dom orientovany severo-juznym smerom, nehovoriac o dalsich moznostich vyuzitia slnecneho svitu. Takto je mozne jednou ciarou v projekte noveho domu usetrit velku cast energie.

Umiestnenie miestnosti: by malo umoznit tok slnecneho ziarenia tam  ,kde je to najpotrebnejsie. Napr. vchodove dvere by mali byt umiestnene na sever alebo vychod, aby sa neobetovala vyhodna juzna strana. Kuchyna orientovana na sever moze znizit spotrebu energie chladnicky (spotreba je podstatne vyssia, ak na chladnicku svieti slnko). Spalna by mala byt orientovana na vychod, aby obyvatelov domu mohlo zobudzat ranne slnko. Obyvacka na juh, aby mohli uzivat slnko i pocas vecerneho oddychu. Vsetky uvedene opatrenia nestoja buduceho uzivatela ziadne dodatocne financne prostriedky.

Okna: by mali byt velke, hlavne v pripade, ked su orientovane na juh. Tymto sa vytvara v miestnosti sklennikovy efekt. Pri odchyleni orientacie okien z juzneho smeru o 20% sa znizuje zisk energie o 5%. Na oknach by mali byt rolety, cim sa zabrani prehriatiu miestnosti v lete a stratam energie v zime. Obzvlast vyhodna je tepelna izolacia stien, tak aby teplo neprenikalo von, ale bolo odrazane spat do miestnosti. Zimne zahrady (presklene priestory zvonku budovy) umoznuju vytvarat dodatocny sklennikovy efekt a zamedzuju stratam tepla cez steny budovy. Vyuzitim takto presklenych priestorov moze znizenie spotreby energie v domoch dosiahnut az 20%.