Zatiaľ, čo v minulosti pozornosť v ochrane ovzdušia bola sústredená na klasické škodliviny /napr. oxid síričitý, tuhé znečisťujúce látky v poslednej dobe je diskutovanou témou ozón. Molekula kyslíka sa skladá z dvoch atómov kyslíka, zatiaľ čo molekula ozónu z troch atómov kyslíka. Všeobecne sa už vie, že niekde hore by ozón mal byť, aby nás chránil pred ultrafialovým žiarením, a že ho tam nie je dosť, dokonca niekedy, že tam je aj ozónová diera. Menej sa už vie, že dole, v dýchacej zóne človeka, je v niektorých ročných obdobiach, najmä v lete ozónu priveľa, že škodí človeku a prírode. Ozón je vo vzdušnom obale Zeme veľmi nerovnomerne rozložený. V stratosfére sa nachádza hlavný podiel ozónu. Je to v dôsledku energeticky bohatého UV žiarenia, ktoré z kyslíka tvorí ozónovú vrstvu. Táto funguje ako filter, absorbuje škodlivé UV žiarenie a prepúšťa Zemi životodárne svetlo a teplo. Vieme, že niektoré látky, zvlášť freóny porušujú tento ochranný štít, a tak škodlivé UV žiarenie dopadá na Zem a poškodzuje zdravie ľudí. Stratosféra je od troposféry – prízemnej časti ovzdušia oddelená tzv. tropopauzou. Účinok ozónu na ľudské zdravie závisí od koncentrácie v ovzduší.

Expozícia ozónom počas 7 – 8 hodín pri relatívne nízkej koncentrácii významne ovplyvňuje funkciou pľúc počas miernych cvičení aj u zdravých ľudí. Štúdie na zvieratách demonštrujú, že opakované expozície ozónom počas mesiacov, resp. rokov, môžu poškodzovať štruktúru pľúc a starnutie pľúc. Ozón má nepriaznivé účinky nielen na ľudské zdravie, ale poškodzuje aj rastliny. Predpokladá sa, že u človeka spôsobuje niektoré formy kožnej rakoviny.
Na ozón citlivo reagujú napr. tabak, ovos, jačmeň, rajčiaky, či fazuľa. Ozón poškodzuje listy a ihličie a spolu s kyslými dažďami sa považuje za hlavné príčiny poškodzovania lesov. Je stále viac ohrozovaná dôsledkami ľudskej činnosti - nadzvukovým letectvom (výfukové plyny - najmä oxidu dusíka- spôsobujú redukciu ozónu), aplikáciou dusíkatých hnojív, spaľovaním fosílnych palív ( vznikajúci oxid dusný sa dostáva až do stratosféry),chlórovanými alebo fluórovanými uhľovodíkmi, používanými v rozpúšťadlách, riedidlách i chladiacich kvapalinách, jadrovými výbuchmi atď. Ak chceme proti znečisteniu ovzdušia bojovať, musíme poznať úroveň znečistenia.

V súčasnosti je na Slovensku inštalovaných 33 automatických meracích staníc umiestnených v najznečistenejších územiach. Z toho na 11-tich sa meria ozón.
Znečistenie ovzdušia nerešpektuje hranice štátov. Toto tvrdenie je veľmi výstižné pre ozón, ktorý je typickým predstaviteľom regionálneho znečistenia. Pre úspešné riešenie znižovania prízemného ozónu je preto nevyhnutné medzinárodne spolupracovať.
Jednotlivec nemôže priamo ovplyvňovať koncentráciu prízemného ozónu. Môže však prispieť, aby škodliviny zbytočne neunikali do ovzdušia a nevytvárali ozón. Ako?
- šetriť elektrickú a tepelnú energiu
- používať automobil len vtedy, keď je to nevyhnutné
- nechať si skontrolovať emisie a nastavenie motora u automobilov
- nový automobil mať vybavený trojcestným riadeným katalyzátorom
- pri nakupovaní rozmýšľať ekologicky, napr. kupovať a používať vodou riediteľné farby
- minimalizovať odpady

Dlhodobé merania NASA ukázali, že ak ešte v roku 1984 pokrývala ozónová diera nad Antarktídou asi 10 mil. km2, tak o 10 rokov neskôr to bolo viac než dvojnásobok. Preto si uvedomme, že nie sme pánmi sveta a keď chceme dýchať zdravý vzduch, zaistiť zdravú budúcnosť pre naše rodiny dodržiavajme určité zásady. Život bez škodlivých látok, ktoré momentálne dýchame však nezaistí sám jednotlivec, pre zlepšenie kvality životného prostredia by mali niečo urobiť najmä firmy alebo štáty, ktoré tak často zanedbávajú ochranu