referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vratko
Pondelok, 29. novembra 2021
Znehodnocovanie pôdy
Dátum pridania: 11.04.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Sonnenrose12
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 466
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 9.9
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 16m 30s
Pomalé čítanie: 24m 45s
 
Znehodnocovanie pôdy môže mať rozličné príčiny aj rozličné dôsledky. V podstate sa dajú rozlíšiť dva hlavné smery znehodnocovania pôdy:
- jeden smer zahŕňa nepriaznivé vplyvy, v dôsledku ktorých sa zníži pôdna úrodnosť,
- druhý smer predstavujú zmeny a zásahy, ktoré zapríčiňujú zničenie alebo stratu pôdy.
Pôdna úrodnosť sa môže znížiť prakticky každým nevhodným zásahom do prírodného prostredia. Nemusí to vždy byť len zásah orientovaný na pôdu. Často stačí zmeniť faktory vodného alebo vzdušného režimu, pretože prostredníctvom vody a vzduchu sa výrazne menia aj vlastnosti pôdy. Úrodnosť pôdy súvisí s jej schopnosťou poskytovať rastlinám prostredie vhodné na ich rast a vývoj (živiny, vodu, svetlo, teplo atď.). Medzi najzávažnejšie príčiny znižovania pôdnej úrodnosti patria rôzne druhy erózie (vodná, vetrová), znečisťovanie pôdy a nevhodne zamerané zásahy, napr. nevhodné meliorácie a zlé spôsoby obrábania pôdy.
Hlavnými príčinami zničenia pôdy v našich podmienkach je strata úrodnej pôdy výstavbou a povrchovou aj podzemnou ťažbou. Treba si uvedomiť aj to, že úplné zničenie pôdneho krytu, t.j. stratu pôdy, môže zapríčiniť aj erózia a nepriamo aj všetky ostatné príčiny, ktoré znižujú úrodnosť pôdy. Postupnosť príčin a následkov je v tom, že silným znížením úrodnosti sa zoslabuje vegetačný kryt, obmedzovaním a vymiznutím vegetačného krytu je pôda mimoriadne náchylná na eróziu. Výsledkom môže byť úplná deštrukcia a nakoniec strata pôdnej vrstvy.

5.1 Znečisťovanie pôdy

Na pôdu pôsobia dve skupiny znečisťujúcich látok:
1.Látky pochádzajúce z poľnohospodárstva. Sú to rezíduá rozličných chemických prípravkov, ktoré prenikajú do pôdy v dôsledku chemizácie poľnohospodárstva a patria sem aj rozličné odpady organického charakteru, pochádzajúce priamo z poľnohospodárskej výroby.
2.Látky pochádzajúce z rôznej nepoľnohospodárskej činnosti. Ich zdrojom je predovšetkým priemysel, energetika a automobilizmus.
Z poľnohospodárskych chemikálií pôdy znečisťujú najmä pesticídy a priemyselné hnojivá. Z nečistôt produkovaných samotnou poľnohospodárskou výrobou sú, pokiaľ ide o množstvo a škodlivosť, najvýznamnejšie odpady z veľkochovov a odpady zo zle utesnených silážnych jám a hnojísk.
Nečistoty z nepoľnohospodárskej činnosti prichádzajú najmä vo forme vzdušných emisií, niekedy sa dostávajú do pôdy aj pri závlahách znečistenou vodou. Znečistenie pôdy teda úzko súvisí aj s celkovým znečistením ovzdušia a vody.

5.1.1 Agrochemikálie
Z hľadiska pôdnych vlastností sú závažným znečisťovateľom pôdy pesticídy. Pesticídy sú výrobky chemického priemyslu, ktoré ničia niektoré škodlivé mikroorganizmy (napr. vírusy, baktérie, plesne a iné huby) živočíšnych škodcov (napr. škodlivý a obťažujúci hmyz a vyššie živočíchy) a buriny. Ťažisko spotreby pesticídov je v poľnohospodárstve, ale uplatňujú sa aj v lesnom hospodárstve, v humánnej a veterinárnej hygiene, pri ochrane dreva a plastov.
Pesticídy sa vyznačujú výrazným biologickým účinkom. Mnohé z nich dokážu podstatne zmeniť druhové zloženie a životaschopnosť edafónu (zložitý súbor organizmov osídľujúcich pôdnu vrstvu) alebo vegetačného krytu. Nepríjemné je, že ak sa znečisťujúce látky dostatočne rýchlo nerozložia, môžu nepriaznivo ovplyvniť aj vlastnosti poľnohospodárskych produktov. Toto nebezpečenstvo je aktuálne najmä pri takých látkach, ktoré môžu rastliny prijať z pôdy koreňovým systémom.
Pesticídy sa vyskytujú nie len v pôde v mieste priameho použitia, ale v celej biosfére – v ovzduší, v zrážkovej vode, v rastlinách, potravinách, v živočíchoch a inde. Rezíduá, v minulosti najpoužívanejšieho insekticídu, DDT a jeho derivátov boli zistené v organizmoch Eskimákov žijúcich za polárnym kruhom, ako aj v organizmoch vysokohorských pstruhov.

Zistilo sa, že používanie pesticídov je väčším nebezpečenstvom pre životné prostredie, než akékoľvek iné znečisťovanie pôdy, ovzdušia a vôd industriálnou civilizáciou. To znamená, že súčasné formy intenzifikácie poľnohospodárstva sú potenciálne najnebezpečnejším odvetvím z hľadiska budúceho zdravého vývoja ľudstva. Napriek tomu však, vzhľadom na rozsah strát na poľnohospodárskej produkcii pôsobením škodcov, chorobami a burinou, nemožno v najbližšom čase rátať s vylúčením, alebo podstatným obmedzením pesticídov na ochranu poľnohospodárskej produkcie. Bude však potrebné použiť tzv. integrovanú ochranu rastlín, to znamená, že chemické prípravky sa budú nasadzovať len v najnevyhnutnejších prípadoch, a to v optimálnom čase (kedy je škodca najcitlivejší) a na likvidáciu ohnísk jeho šírenia. Trend vo výrobe pesticídov smeruje k prípravkom, ktoré by pôsobili prevažne na jeden alebo niekoľko príbuzných druhov škodcov. Priemyselné hnojivá dopĺňajú v pôde živiny odčerpané zberom úrody. Ich nadmerným používaním sa však zhoršuje kvalita pôdy. Majú vplyv na prírodné vlastnosti poľnohospodárskych výrobkov a na znečisťovanie vodných tokov. Používaním priemyselných hnojív sa pôda ochudobňuje o organické látky, najmä humus, čo môže spôsobiť zasolenie pôdy. Zvyšovanie množstvá priemyselných hnojív nezodpovedá úmerne zvyšovaniu úrod. Treba používať vysoko koncentrované hnojivá, hnojivá s pomalým uvoľňovaním biogénnych prvkov, orientovať sa na viaczložkové a kvapalné hnojivá, zlepšiť čistotu hnojív atď. Agrochemikálie sú dôležitým zdrojom kontaminácie pôd v SR. Ide o nadmerné používanie pesticídov, dusíkatých a draselných hnojív, využívanie fosforečných hnojív s vysokým obsahom ťažkých kovov ako Cr, U, As, Cd, Pb, Hg (napr. superfosfát z Afriky). Obzvlášť nebezpečné odpady predstavujú nevyužité prostriedky na ochranu rastlín a prostriedky proti škodcom, ako aj ropné látky, ktoré na viacerých miestach znehodnotili pôdy alebo obmedzili ich produkčnosť.

5.1.2 Imisie a iné priemyselné odpady
Imisie poškodzujú pôdu najmä toxickým pôsobením alebo menením pôdnej reakcie. Toxické účinky majú imisie, ktoré obsahujú arzén, olovo, kadmium, chróm a iné ťažké kovy. Podobné látky sa môžu dostať do pôdy aj zo znečistených povrchových vôd, najmä vtedy, keď sa používajú na zavlažovanie, alebo aj z kalov a iných odpadov vyvážaných na polia. Mnohé z týchto toxických látok z pôdy aktívne prijímajú rastliny, v ktorých sa potom akumulujú a viacnásobne koncentrujú.
Niektoré znečisťujúce látky zhoršujú vlastnosti pôdy tým, že ju alkalizujú alebo okysľujú. Alkalizujúco pôsobia najmä tuhé imisie s vysokým obsahom CaO, ako sú prašné úlety z vápeniek, cementární a pod. Pôdnu kyslosť zvyšujú plynné imisie, ako sú SO2, Cl2, HCl, HF a oxidy dusíka. Účinok týchto látok nemusíme dlhý čas takmer spozorovať, a to v dôsledku tlmivej schopnosti pôdy. Až po jej prekročení nastáva nápadná alkalizácia alebo acidifikácia pôdnej reakcie, ktorá môže postupne získať extrémne hodnoty. Výsledkom je výrazné zníženie pôdnej úrodnosti.

Imisná situácia v SR má výrazne negatívny vplyv na kvalitu pôd. Pôdny fond najviac ohrozený diaľkovým prenosom exhalátov je sústredený v okresoch Dolný Kubín (22 %), Liptovský Mikuláš (18 %), Poprad (18 %), Banská Bystrica (12 %), Spišská Nová Ves (6 %), Stará Ľubovňa (5 %). Najškodlivejšími kontaminantami poľnohospodárskej pôdy a vegetácie na nej sú: SO2, NOx, CS2, F, Pb, Cd, As, popolčeky, Ti, Ni, a organické zlúčeniny. Medzi najohrozenejšie oblasti v 90. rokoch minulého storočia na Slovensku parila Stredopohronská ohrozená oblasť a Strednogemerská oblasť. Vyšší stupeň kontaminácie pôd sa prejavoval v Žiarskej kotline. Obsah vodorozpustného fluóru sa pohyboval od 35 mg.kg-1 v blízkosti zdroja, po 5 mg.kg-1 juhovýchodne od zdroja a postupne sa tieto hodnoty znižovali. Medzi negatívne účinky fluórových imisií patria: spomalenie činnosti pôdnych organizmov, narušenie normálneho priebehu fyzikálno-chemických a mikrobiologických procesov, okysľovanie pôd a zhoršenie genetickej kvality humusu. Vplyvom imisií horčíka sa na kontaminovanom území stredného Gemera postupne menila vegetačná pokryvka. Na najintenzívnejšie zaprašovaných pozemkoch vegetácia úplne vymizla. Vznikali menšie plošné lysiny a nakoniec vznikla súvislá nepriedušná magnezitová krusta. Pôdy v imisnom areáli Jelšava – Lubeník boli pôvodne kyslého charakteru s výmenným pH menším ako 6,6. Vplyvom imisií horčíka sa povrchová vrstva alkalizovala, v niektorých lokalitách až na pH 8,3. Výmenná reakcia sa zmenila od veľmi silne kyslej spodnej časti profilu po silne alkalickú v ornici, čo vytvorilo stresové podmienky pre rastliny.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.