Globálne problémy ľudstva
DNES OHROZUJÚ SVET TIETO PROBLÉMY: Prvý problém je Populačná explózia a preľudnenie Zeme. Počet obyvateľov Zeme sa odpradávna menil podľa množstva potravy a úrovne medicíny. Pri hojnosti potravín ľudí pribúdalo, pri hladomoroch a chorobách zase ubúdalo. Asi do roku 800 n. l . sa svetová populácia udržiavala zhruba na úrovni 200 miliónov ľudí. Odvtedy však neuveriteľne vzrástla, najväčšmi v 20. storočí, čo má za dôsledok vysoká pôrodnosť a nízky stupeň úmrtnosti. Na svete dnes žije 6,2 miliardy ľudských bytostí, čo je viac ako kedykoľvek predtým. Toto číslo je len približné, nakoľko presný počet obyvateľov sa v určitom čase na tak veľkom území nedá zistiť. Hranicu šiestich miliárd sme oficiálne prekročili 12. októbra 1999, na prekročenie siedmej miliardy si musíme počkať do roku 2011. Ročný prírastok obyvateľstva Zeme je asi 80 miliónov ľudí ročne. V roku 2001 OSN predpokladalo počet obyvateľov Ázie na 3 721 mil., Afriky 813 mil., Európy 726 mil., Severnej Ameriky 493 mil., Južnej Ameriky 351 mil. a Austrálie a Oceánie 31 mil. obyvateľov. Na Zemi vtedy žilo 6 134 mil. ľudí, čo je o 77 miliónov viac ako v roku 2000 (6 057 mil. obyvateľov). OSN predpokladá ustálenie počtu obyvateľov sveta na počte okolo 10 miliárd niekedy medzi rokmi 2050 – 2100.
Druhý problém je: Hlad a bieda. Tento problém nadväzuje na predchádzajúci rýchly rast počtu obyvateľstva je spojený s problémami s pitnou vodou a hladomormi. Svet produkuje dostatok potravín, aby uživil každého človeka. Problém je v nerovnomernom rozložení produkcie potravín na Zemi. Bohaté štáty so svojím intenzívnym poľnohospodárstvom vyprodukujú oveľa viac potravín, než samy potrebujú, ale ich cena pre obyvateľa chudobnej krajiny je privysoká. Menej než 20 % obyvateľstva denne zje 2 kg potravín a spotrebuje 300 litrov vody. V rozvojových krajinách podvýživa spôsobuje slabosť a asi 54 % úmrtí detí do piatich rokov, čo predstavuje ročne 6,6 milióna úmrtí.
Tretí problém je: Nedostatok surovín. Aj tento problém nadväzuje na prvý. Počet obyvateľov sa zvyšuje no územia určené na pestovanie potravín sa nezväčšujú, ba dokonca ustupujú stavbe miest a cestných komunikácií. Napríklad na výrobu 1 kg mäsa sa spotrebuje 50 kg rastlinného pôvodu. Ľudia si na to však našli riešenie na konci 20. a na začiatku 21. storočia začali vyvíjať geneticky upravované, čiže modifikované rastliny, tak že zasiahli do štruktúry DNA a vložili do nej vzorec inej rastliny alebo živočícha. Väčšinou sa to robí na obilí, ryži, kukurici a na sójy. Toto má svoje výhody a nevýhody aj keď o nevýhodách sa zatiaľ ešte hovoriť nedá lebo aj keď sa už tieto rastliny používajú ešte nebol čas na ich vyskúšanie. K výhodám patrí oveľa vyššia odolnosť voči škodcom a chorobám a niekoľkonásobne vyšší obsah výživných látok.
Štvrtý problém sa týka Nedostatku vyčerpateľných neobnoviteľných surovín. Medzi ne patrí ropa, zemný plyn, uhlie a jadrová energia. Dnešný svet potrebuje stokrát viac surovín než potrebovali v druhej polovici 19. storočia a dopyt po nich stále stúpa. Predpokladá sa že pri takomto trende sa zásoby ropy vyčerpajú o 30 rokov a uhlie vydrží len 170 rokov. Aj na tento problém už ľudia začali hľadať riešenie ropu a zemný plyn sa snažia nahradiť v automobiloch vodíkom a slnečnou energiou, uhlie chcú pri vykurovaní zmeniť na slnečné kolektory, jadrovú energiu využívanú pri výrobe elektriny menia podľa podmienok na veternú, vodnú, geotermálnu a prílivovú. Veľmi sa to nedarí, lebo tieto alternatívne zdroje vyrobia menej než 6 % celkovej energetickej produkcie, čo je veľmi málo pri tak veľkom poklese vyčerpateľných surovín.
Piaty problém sa týka všetkých predošlých a to je Neekologickosť dnešného sveta. Je to veľký problém ľudstva veď na výrobu 1 litra pomarančovej šťavy sa vytvorí asi 25 kg kysličníka uhličitého. Na výrobu ročnej spotreby papiera sa vyklčuje 800 km2 lesa. Na zisk 1O gramov zlata sa premiestni 3500 kg zeminy a na zisk 100 kg uhlia sa premiestni 2000 kg zeminy. Ročne zmizne do nenávratna 130 km2 dažďových lesov, čo je plocha bývalého Československa, len aby mohli na ich mieste postaviť diaľnicu či novú fabriku. Najväčším producentom odpadu sú Spojené štáty americké. Jeden Američan vyprodukuje denne 1,2 kg popolčeka a spáli 12,5 kg paliva. Keby každý obyvateľ na Zemi žil ako Američan naša Zem by zanikla do 150 hodín.
|