2.0 Spaľovne na Slovenku
Z celkového množstva vznikajúcich odpadov bolo 0,4 mil. ton odpadov zneškodnených spaľovaním. V roku 1995 bolo na Slovensku prevádzkovaných 78 spaľovní, z ktorých dve sú s kapacitou nad 100 000 ton /rok spáleného odpadu. Ide o spaľovne komunálneho odpadu v Bratislave a v Košiciach. Nebezpečný odpad zo zdravotníckych zariadení sa spaľoval v 39 spaľovniach. Celkove je možné konštatovať, že tieto spaľovne celkove nepokrývajú požiadavky na tento spôsob zneškodňovania v rámci SR. Technicky nevyhovujú požiadavkám na ochranu ovzdušia a ich prevádzkovanie je časovo obmedzené.

3.0 Škodliviny – emisie – dioxíny
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že ak sa do priameho obehu dostane dioxín s veľkosťou jediného zrnka ryže, zodpovedá toto množstvo ročnému limitu povolenému pre 1 milión ľudí.
Čo sú to dioxíny?
Vedecká komunita považuje dioxíny za najjedovatejšie chemikálie, ktoré kedy človek vyprodukoval. Je ich asi 210 druhov. Vznikajú ako nepotrebné vedľajšie produkty priemyselných aktivít, kde sa pri spaľovaní používa chlór.
Priemyselné zdroje dioxínov:
- spaľovanie lekárskeho a komunálneho odpadu, kanalizačného a nebezpečného priemyselného odpadu
- výroba a spaľovanie plastov z PVC
- bielenie celulózy a papiera chlórom
- tavenie a čistenie kovov (najmä pri ich recyklácii, ak sa vyskytuje prímes PVC)
Dioxíny sa radia medzi tzv. perzistentné organické polutanty (POP) (POP sú najhoršie toxické látky, ktoré sa dostávajú do prírody. Nazývajú sa tak preto, že sa v prírode skoro vôbec nerozkladajú a akumulujú sa v živých organizmoch). Sú to prevažne syntetické látky s veľmi vážnymi trvalými negatívnymi účinkami na divo žijúce druhy, ekosystémy a ľudské zdravie. Podľa Medzinárodnej agentúry na výskum rakoviny (IARC) pri svetovej zdravotníckej organizácii a americkej EPA (Úrad na ochranu životného prostredia) sú dioxíny vysoko karcinogénne.

3.1 Prítomnosť dioxínov v potravinách
Potraviny sú primárnym zdrojom prijímania dioxínov do tela, hlavne cez mastné mäso, tučné mlieko a ryby. V roku 2000 vydala EÚ správu , v ktorej zachytáva stupeň znečistenia jedla dioxínmi v jednotlivých krajinách. Spomedzi šiestich hlavných kategórií potravín najhoršie vyhodnotili ryby, ktoré vykazovali najvyššie percento znečistenia dioxínom. Hoci sa v niektorých rybích vzorkách našlo menej dioxínov ako v mlieku, vajciach a mäse, celkový priemer prítomnosti dioxínov bol v rybách ďaleko najvyšší, dvoj- až trojnásobne.

3.1.1 Vajcia z Košíc a okolia obsahujú toxické látky (Zdroj: denník Sme,21.3.2005)
Vysoký obsah nebezpečných toxických látok - dioxínov - zistili v slepačích vajciach z okolia košickej spaľovne odpadov Priatelia Zeme- Spoločnosť priateľov Zeme (SPZ). Výsledky medzinárodného monitorovacieho projektu, do ktorého sa v tomto roku zapojilo 18 štátov, zverejnilo dnes ako prvé Slovensko.
Analýzy 12 vajíčok od piatich chovateľov z obcí Valaliky, Bernátovce a Kokšov - Bakša v okrese Košice - okolie ukázali, že hodnoty dioxínov v nich prekračujú normy EÚ štvornásobne, informoval na tlačovej konferencii predseda SPZ Ladislav Hegyi. Testy v českom laboratóriu Axys Varilab navyše ukázali, že vo vajíčkach bolo aj dva razy viac nebezpečných polychlórovaných bifenylov, ako navrhuje norma EÚ. Ochranári sú presvedčení, že významný podiel na zvýšenom obsahu dioxínov v analyzovaných vajciach má práve košická spaľovňa, keďže dioxíny vznikajú pri horení za prítomnosti chlóru. Vychádzajú okrem iného z takzvanej mapy dioxínov, smeru prevládajúcich vetrov a ďalších overených skutočností. Podľa SPZ okrem košickej spaľovne však prichádzajú do úvahy ako zdroje dioxínov aj U.S. Steel Košice, Tepláreň Košice, prípadne domáce kúrenie.

3.2. Dioxíny na Slovensku
Podobne ako vo svete, aj na Slovensku sú najväčšími producentmi dioxínov spaľovne odpadu a priemyselná výroba (celulózky používajúce chlór, chemický a hutnícky priemysel). Merania vo viacerých spaľovniach (Nitra, Košice, Bratislava) preukázali veľmi vysoké emisie, v niektorých prípadoch prekračujúce limit EÚ až 600-krát. Znečisťovanie vody a pôdy dioxínmi z priemyselnej výroby sa prakticky nesleduje, ale v tomto smere možno predpokladať rovnako nepriaznivý stav. Podobná situácia je aj pri kontaminácii potravín. Slovensko je signatárom Štokholmského dohovoru a v súčasnosti prebieha proces ratifikácie. Je potrebné prijať kvalitný implementačný plán, ktorý zabezpečí maximálnu možnú elimináciu vzniku dioxínov.

4.0 Čo s tým?
Európska Únia predpokladá, že do roku 2010 Východná Európa zdvojnásobí svoju produkciu komunálneho odpadu. V Ázii je vyprodukovaných takmer 800 tisíc ton komunálneho odpadu denne. Predpokladá sa, že do roku 2025 toto množstvo prekročí 1,83 miliónov ton. V Británii vyprodukuje jeden obyvateľ 500 kilogramov odpadu ročne a očakáva sa ďalší nárast. Každý rok je len v USA spálených 34 milión ton komunálneho odpadu. Teda, mali by sme sa snažiť eliminovať perzistentné jedy. Namiesto spaľovania odpadu by mala nastúpiť koncepcia tzv. nulového odpadu, čím sa zabráni priemyslu vyrábať produkty obsahujúce toxické chemikálie a podporí sa ďalšie zužitkovanie odpadu, napríklad kompostovaním, znovupoužitím či recykláciou.