Najdynamickejšími vlastnosťami pôdy sú obsah vody a drsnosť povrchu. Zvyšujúci sa obsah vody v pôde spôsobuje celkový pokles jej obrazivosti v celom rozsahu spektra s pásmami silnej absorpcie v oblasti 1.45, 1.9 a 2.7 mm. Vlastnosti s vratným charakterom procesov, ako napr. kompaktnosť mechanizmami alebo ušliapavaním, ktorú korene rastlín a pôdny edafon rýchlo likvidujú, majú najmenšiu závažnosť vyjadrenú degradáciou pôdy. Nevratný charakter procesu soliflukcie (antropicky podmienených zosuvov pôdy) sa prejavuje najväčšou váhou vyjadrenou deštrukciou pôdy. V environmentálnych štúdiách zobrazujeme na mapách aktuálnu aberáciu pôdy jednotlivými environmentálnymi vlastnosťami (napr. alkalizacia pod v oblasti magnezitky pri Jelšave) alebo súbornou negatívnou antropizaciou. Potenciálnu aberáciu pôdy vyjadrujeme náchylnosťou alebo odolnosťou pôdy voči negatívnej antropizacii. Vratne environmentálne vlastnosti sa potom prejavujú určitým stupňom odolnosti pôdy proti infekcii, acidifikacii, kompaktnosti a pod., zatiaľ čo nevratne environmentálne vlastnosti pôdy jej náchylnosťou na
soliflukciu, deštrukciu, intoxikáciu a pod. Potenciálnu aberáciu pôdy vyjadrujeme ako utlačateľnosť, infekčnosť, soliflukcnost a pod. Príklad potenciálnej aberácie
vyjadrenej náchylnosťou pod na urýchlenú eróziu (antropogenna erodovatelnost) v Belianskych Tatrách je na obr. 1. Pri jej hodnotení sme vychádzali z prac Janskeho (1993) o intenzite vodnej erózie na rôznych pôdach a sklonoch, Midriaka (1983, 1993) o potenciálnej a reálnej vodnej erózii vo vysokých pohoriach Slovenska a Barancoka a Varsavovej (1996) o vplyve človeka ako aj z vlastného prieskumu pod v tejto oblasti v období 1995--1997.

Na rozdiel od potenciálnej a reálnej vodnej erózie ide výlučné o náchylnosť pôdy na deštrukciu ušliapavaním človekom a likvidáciou vegetácie, bez ohľadu na dažďový, vegetačný a iný faktor. Slabú náchylnosť majú potom pôdy s "K" faktorom podľa rovnice Wischmeiera a Smitha (Malisek, 1992) 0,1--0,49 na sklonoch do 5o. V našom prípade sú to fluvizeme a kambizeme na nivach potokov a na dnách záverov kotlín, ako aj kambizeme v sedlách (Kopskom, Širokom atd.) hrebená
Belianskych Tatier. Ich rozloha je minimálna -- do 5 % z celkovej výmery. Strednú náchylnosť majú pôdy s "K" faktorom 0,31--0,49 (pararendziny a kambizeme) na svahoch 5--20o sklovitosti. Vyskytujú najmä na severnom predhorí Belianskych Tatier v okolí vrchov Kycer, Javorinka, Veľký Grúň, Tokaren atd. Celková rozloha je asi 18 % výmery územia. Na väčšine plochy je však vysoký stupeň náchylnosti pod na urýchlenú eróziu spojený nielen s výskytom rendzin, menej kambizemi, litozemi a pararendzin na prudkých svahoch ("K" = 0,5--0,7 a svahovitosť viac ako 20o), ale aj s členitým a bralnatým reliéfom. Vplyv humusu sa vo vzťahu k obrazivosti prejavuje nelineárne. Vyšši obsah humusu na povrchu pôdy znižuje odráživosť s najväčším prejavom v infračervenej časti spektra. Rozdiely v množstve humusu sa v našich podmienkach vo viditeľnej časti spektra prejavujú zmenou farby. Textúra a štruktúra pod ovplyvňuje smerovú závislosť intenzity odrazenej radiácie. Pri jednotnosti všetkých ostatných parametrov je odráživosť hladšieho povrchu pôdy (s menším stupňom agregacie pôdnych častíc) väčšia. So zväčšením rozmeru častíc sa odráživosť pôdy znižuje, čo môže mat za následok potlačenie vplyvu rozdielov iných vlastnosti (napr. obsahu vody). Spektrálny prejav pod je dosť ovplyvňovaný ich mechanickými úpravami urcujucimi drsnosť povrchu pod (orba, valcovanie atd.). Tieto vplyvy sa prejavujú viac vo viditeľnej a blízkej infračervenej časti spektra. Uvedene spektrálne odlišnosti umožňujú získať informácie z údajov nielen o niektorých základných vlastnostiach (obsah humusu, vody atd.) ale na ich základe aj odhadovať stav pôdneho poryvu napr. z hľadiska vodnej erózie, zamokrenia, znečistenia, antropogennych zásahov atd.