Pôda sa vytvára zvetrávaním hornín pod vplyvom fyzikálnych a chemických činiteľov ( teplota , vietor, dážď , oxidácia , sťahovanie a praskanie ) a živých organizmov. Na druhej strane môže byť zloženie pôdy narušené tými istými fyzikálnymi a chemickými činiteľmi , ktoré podmienili jej vznik. Tento fenomén označujeme termínom ,, erózia.“ Erózia poľnohospodárskej pôdy predstavuje úbytok povrchovej najúrodnejšej vrstvy poľnohospodárskej pôdy, úbytok živín, humusu, zníženie mikrobiologického života a stratu funkcií pôdy. Zmeny spôsobené eróziou môžu prebehnúť za niekoľko málo minút. Toľko času stačí k tomu, aby sa do údolia s hromovým rachotom zosunulo celé horské úbočie. Môžu ale prebiehať aj pomaly a nepozorovane, ako sa stiera nápis vytesaný do starého náhrobku. Rýchlosť a spôsoby , ktorými sa prejavuje erózia , nemusia byť rovnaké , výsledkom je však vždy sústavná premena zemského povrchu. Existuje prirodzená erózia, ktorá je súčasťou významných ekologických procesov. Vo všeobecnosti pomalá erózia spôsobuje stratu pôdy ,ktorá je kompenzovaná jej novým utváraním , prísunom prvkov z iných miest (nánosmi spôsobenými vetrom, vodou , snehom, atď ). Súčasne s týmto prirodzeným geologickým procesom existuje aj iná rýchla a podmienená erózia , ktorá je výsledkom zneužívania, alebo zlého využívania prírodných zdrojov a pôdy v poľnohospodárstve za čo je zodpovedný človek. Najsilnejším činiteľom v pôdnej deštrukcii je erózia spôsobená vodou, ktorá má niekoľko foriem :

1. Dažďová erózia :
Pri dopade kvapiek na pôdu nepokrytú vegetáciou dochádza k premiestneniu jej častíc okolo bodu účinku v tvare kruhu. Ak je pôdna oblasť plochá, kvapky premiestňujú častice pôdy v rôznych smeroch a výsledkom je premiestnenie častíc v pôde. Iná situácia nastáva v svahovitej oblasti, kde dochádza k premiestňovaniu častíc jedným smerom- dolu svahom. Tento proces nastáva za predpokladu, že pôda nie je nasýtená vodou. Pri nasýtení pôdy vodou nastávajú nasledovné situácie:
a)Plošná erózia
b)Selektívna erózia
c)Jarčeková erózia
d)Výmolová erózia

2. Erózia spôsobená prúdom materiálu:
Nadmerné obrábanie pôdy oraním spôsobuje deštrukciu zrnitej, granulovanej štruktúry pôdy a spôsobuje uvoľnenie povrchovej vrstvy od hlbšej vrstvy pôdy . Týmto spôsobom je spodná vrstva vďaka ťažkej mechanizácii utláčaná a tvorí sa tzv. „ pluhová podrážka" a oddelená vrstva pôdy sa drobí na prach. Pri daždi voda preniká cez prvé centimetre ľahko, ale neskôr naráža na túto nepriepustnú vrstvu, vytvára sa šmykľavý povrch a umožňuje pohyb vodou nasýtenej povrchovej vrstvy pôdy. Tieto odlišné erózne typy sa vzájomne nevylučujú, ale vyskytujú sa súčasne na tých istých miestach. Výsledok erózie nie je taká viditeľný na obrábanej pôde počas roka, lebo poľnohospodárska mechanizácia zahladí stopy erózie, ale v prípade trvalých dôkazov (ako sú korene stromov) vidíme skutočnú stratu pôdy.

3. Veterná erózia :
K úbytku povrchovej vrstvy pôdy pôsobením vetra dochádza predovšetkým v juhovýchodných krajinách Európskej únie. Tento proces prebieha oddeľovaním najmenších častíc pôdy a ich odnášanie vetrom na iné miesta, čo spôsobuje narušenie štruktúry pôdy. Dochádza k ochudobnenie pôdy a tým, že častice sú nekompaktné nie sú schopné odolávať ani iným typom erózie (napr. vodnej ). Vodná a veterná erózia sa z regionálneho hľadiska vyskytuje v závislosti od klimatických faktorov. Nadmerné spásanie pastvín je ďaľšou príčinou rizika tzv „ veternej erózie" hlavne v polosuchých klimatických podmienkach.

Vodná erózia v Európskej únii :
Podľa aktuálnych dostupných informácií, v zemepisných šírkach severných krajín Európskej únii existuje riziko vodnej erózie. Na druhej strane v krajinách strednej Európy je výskyt zrážok rovnomerný a dážď nie sú také prudké, čo umožňuje regeneráciu vegetatívnej pokrývky, čím sa redukuje riziko erózie.

V spojitosti s eróziou pôd rozlišujeme erodovanosť , ako dokonanú eróziu a erodovateľnosť, ako potenciálnu eróziu.
Erodibilita ( erodovateľnosť ) je odolnosť pôdy voči erózii – vodnej, veternej a inej.

Pod potenciálnou eróziou pôdy sa rozumie taká erózia, ku ktorej by došlo na povrchu pôdy pod vplyvom pôsobenia prírodných činiteľov za predpokladu, že by tento povrch nebol porastený žiadnou odolnou vegetačnou prikrývkou a neboli by na ňom vybudované žiadne opatrenia.

Na rozdiel od potenciálnej erózie, reálna erózia je vyjadrená intenzitou pôdnych strát, alebo len postihnutím plochy pôdneho povrchu eróziou , hustotou eróznych rýh a podobne, znamená erodovanosť pôdy.