Pod pojmom klíma a klimatické pomery alebo podmienky rozumejú v iných odboroch pomerne širokú škálu problematiky. Podľa Svetovej meteorologickej organizácie je klíma alebo podnebie dlhodobý režim počasia. Za dlhšie sa považuje najmenej 30-ročné obdobie. Klíma je tiež štatistický súbor stavov úplného klimatického systému Zeme, ktorým prechádza počas dlhších období. Klimatický systém Zeme sa skladá z atmosféry, hydrosféry (voda na Zemi), kryosféry (sneh a ľad na Zemi), litosféry (horné vrstvy zemskej kôry), biosféry (živé organizmy na Zemi) a noosféry (aktivity človeka). Klimatológia je veda o súvislostiach a príčinách vzniku určitých klimatických pomerov alebo podmienok a o ich zmenách, o vplyvoch klímy na objekty činnosti človeka a naopak. Meteorológia je prevažne veda o okamžitom stave klimatického systému Zeme, inak aj veda o procesoch v zemskej atmosfére, jednou z jej úloh je stanovenie počasia na obdobie do 10 dní, rieši však s klimatológiou veľa spoločných problémov. O klimatických pomeroch hovoríme vtedy, ak ide o všeobecnú charakteristiku podnebia danej lokality alebo územia.
Zmeny klímy – tento termín sa používa pre všetky zmeny súvisiace s klímou. Zmeny klímy prirodzeného charakteru sú najmä zmeny v minulých geologických dobách Zeme, ľadové doby. Od konca poslednej doby ľadovej sa menila koncentrácia tzv. skleníkových plynov v atmosfére iba nepatrne, odvtedy sa zrýchľuje prírastok všetkých aktívnych plynov v atmosfére okrem vodnej pary. Na zmenách klimatických podmienok sa podiaľajú aj ďalšie faktory. Posuny kontinentov spôsobené pohybom litosferických dosiek vplývajú na zmenu zemepisnej šírky a s ňou súvisiace pravidelné zmeny podnebia. Významnú úlohu zohrali aj zmeny v zložení atmosféry, ku ktorým došlo počas vývoja Zeme. Patrí sem skleníkový efekt a sopečné erupcie.

Kolísanie klímy - prirodzené kolísanie klímy je dané predovšetkým slnečným žiarením, iné cykly súvisia s cykličnosťou niektorých klimatotvorných procesov, okrem ročného chodu sú všetky vyjadrené veľmi slabo, cyklus ľadových dôb má na severnej pologuli periódu okolo 100 000 až 120 000 rokov, za nízkofrekvenčné cykly sa považuje kolísanie s periódou dlhšou ako 11 rokov. Všetky dlhšie cykly sa iba obtiažne dajú identifikovať v súboroch pozorovaných alebo meraných údajov.

Premenlivosť klímy - klimatické pomery charakterizujeme stredovými, rozptylovými, trendovými a cyklickými charakteristikami. Rozptylové charakteristiky reprezentujú premenlivosť klímy. Premenlivosť klímy môžeme spočítať aj pre dlhšie časové obdobia ako jeden rok.

Klimatické modely nezahrňujú viacero zdrojov variácií, ktoré tiež môžu ovplyvňovať dlhodobý vývoj klímy. Súčasné počítačové modely napr. nezahrňujú vplyv vulkanických erupcií na prirodzené výkyvy globálnej teploty, ktoré môžu mať ochladzujúci účinok na úrovni niekoľkých desatín stupňa Celzia. Tiež vplyv dlhodobých zmien slnečnej aktivity bol zahrnutý do modelov len nedávno. Klimatický systém je mimoriadne zložitý. Navyše neexistuje žiaden jednoduchý spôsob stanovenia klimatických zmien v budúcnosti v dôsledku stúpajúcich koncentrácií skleníkových plynov.

Narastajúce celospoločenské straty v dôsledku výčinov počasia a regionálnej zmeny klímy svedčia o narastajúcej zraniteľnosti nášho prostredia v dôsledku klimatických zmien. Je možné povedať, že niektoré spoločensko-ekonomické systémy boli postihnuté nárastom záplav, období sucha sprevádzaných nárastom ekonomických strát.