Najviac je znečisťovaná atmosféra, hydrosféra a pedosféra. Vodu, pôdu a vzduch znečisťujú tieto prvky: ortuť(Hg), olovo(Pb) a kadmium(Cd). Továrne, elektrárne a motorové vozidlá sú pre človeka v mnoho užitočné, ale zároveň spôsobujú vážne problémy- znečisťované ovzdušie neuznáva hranice a dá sa len ťažko regulovať. Ľudská činnosť narúša prirodzenú rovnováhu plynov v atmosfére. V ovzduší sa hromadí množstvo oxidu uhličitého, oxidov dusíka, metánu, vodnej pary a halogénové uhľovodíky, ktoré pohlcujú teplo a premieňajú naň časť svetelného žiarenia. Tieto plyny sú v atmosfére aj prirodzene, človek zvyšuje ich množstvo spaľovaním, odlesňovaním, poľnohospodárstvom a chemickými látkami, ktoré vypúšťa(napr. freóny). V atmosfére sa zachytáva viac tepla a vzniká možnosť skleníkového efektu. Skleníkové plyny stúpajú do vrchných vrstiev atmosféry a zachytávajú teplo, ktoré sa odráža od povrchu Zeme. Tým sa zvyšuje teplota a prehrieva zemský povrch. Jedinečný spôsob, ako zastaviť tieto zmeny, je obmedzenie plynov spôsobujúcich skleníkový efekt a zníženie využívania energie z fosilných palív, čím by sa znížilo množstvo oxidu uhličitého v atmosfére. Zemský povrch vo výške 16- 48 kilometrov v atmosfére chráni plynový obal ozónová vrstva- ozonsféra, ako „slnečník“ pred škodlivým ultrafialovým žiarením. Bez tejto ochrany by život na Zemi nebol možný.

Už niekoľko desaťročí sa znečisťuje ovzdušie látkami, ktoré vo väčšej miere ničia ozón v tejto vrstve atmosféry. Spôsobuje to stenčovanie ozónovej vrstvy alebo taký úbytok, ktorý sa prejavuje ako „ozónová diera“. Príčinou je hromadenie niektorých chemických látok v atmosfére, najmä freónov a oxidov dusíka, ktoré sa ľudskou činnosťou dostávajú do ovzdušia. Už dlhšiu dobu vieme, že naša planéta je chránená tenkou „pokrývkou“ rôznych plynov. Niektoré z nich, hlavne oxid uhličitý (CO )a vodná pára označujeme ako plyny skleníkové. Pohlcujú totiž teplo zo Zeme a zo Slnka a udržiavajú našu atmosféru v rozmedzí teplôt, ktoré umožňujú, aby na Zemi existoval život. Inými slovami, Zem funguje ako určitý druh ústredného topenia, ktoré ohrieva okolitý vzduch. Časť tepla síce uniká do vesmíru, ale časť tiež zostáva na tejto planéte a časom by mohla spôsobiť výrazné problémy s teplotou, ktorá by sa mohla zdvihnúť na nebezpečnú hranicu. Práve toto, milióny rokov existujúcu rovnováhu ohrozujú niektoré naše ľudské činnosti. Medzi hlavné plyny spôsobujúce skleníkový efekt patrí už spomínaný oxid uhličitý a vodná pára. Už v roku 1985 sa do ovzdušia dostalo 18 miliárd ton Co.

Z toho tri tretiny emisií (látok vypustených z nejakého zdroja) má na svedomí civilizácia. Je to uhlie, zemný plyn alebo bridlica a ropa. Rastliny pohlcujú tento plyn procesom nazvaným fotosyntéza. Za uplynulých 8 tisíc rokov zmizla takmer tretina dažďových pralesov. Vďaka rúbaniu stromov sa zvyšuje emisia Co o ďalších 23%. Vyššie hodnoty ultrafialového žiarenia pohlcujú Co . To skleníkový efekt ešte prehlbuje. Množstvom emisií Co sa Česká republika podieľa na celkovom objeme vo svete viac ako jedným percentom. Na každého obyvatelia našej republiky pripadá ročne 4,1 tony týchto emisií, zatiaľ čo napr. vo Francii je to jen 2,0 tony a v Japonsku dokonca 1,9 tony. Nie je ťažké pomôcť dnešnej situácií životného prostredia, dokonca stačí len malá pomoc. Je ale dôležité, aby sa jej zúčastnilo čo najviac ľudí na celom svete. Tak napr. energie. Svetová spotreba energie stúpa ročne o 2%. Vôbec by k tomu ale nemuselo dôjsť. Stačí keby sa v školách začalo viac šetriť elektrinou. Zbytočne neplytvať svetlom na prestávkach, doma po sebe zhasínať, neotvárať okno, keď máme zapnuté topenie, zaistiť si tesnenie dverí, okien, striech, nechodiť na krátke vzdialenosti autom a pod. Verte, že keby toto dodržoval každý, stav životného prostredia by sa výrazne zlepšil.