Odpad a jeho recyklácia
Čo je to odpad? Odpadom nazývame niečo, čo sa nám zdá nepotrebné a chceme to odstrániť. Ale to čo je pre nás odpadom, môže byť niekde inde hodnotný zdroj. Neuvážené nakladanie s odpadmi zaťažuje životné prostredie, či už priamo zamorením pôdy, vody, vzduchu, skládkami a spaľovňami, či nepriamo zvýšenou ťažbou surovín, vyplytvanou energiou, či nárastom zbytočnej dopravy. Komunálny odpad je na jednej strane zdrojom mnohých problémov – znečisťuje životné prostredie, na jeho zneškodňovanie je potrebné vynakladať nemalé množstvo finančných prostriedkov, ale na strane druhej je zároveň zdrojom surovín. Komunálny odpad zahŕňa aj domový odpad, ktorý sa skladá:
• Organický odpad – tvorí takmer polovicu komunálneho dopadu - zaraďujeme sem zeleninové a ovocné zvyšky, záhradný odpad, zeleň, zbytky jedál... - netriedený odpad prispieva k znečisteniu územia - ekologicky i ekonomicky najvhodnejšie by bolo ho kompostovať a premieňať na hnojivo
• Papier – tvorí asi 20% odpadu - je možné ho v plnej miere recyklovať, hlavne keď sa v súčasnosti s papierom vo veľkej miere plytvá
• Sklo – tvorí asi desatinu vyhadzovaného odpadu - len asi 1 z 20 fliaš v SR je dnes recyklovaná
• Plasty – tvoria hmotnosťou menej než 8% odpadu, no objemovo oveľa viac, čo je dôležité najmä na skládkach, kde je objem dôležitejší ako hmotnosť - plasty sú vyrábané väčšinou z neobnoviteľnej ropy, ktorej zásoby sa odhadujú na 40 rokov - len pri jej doprave uniká ročne do povrchových vôd 3,5 milióna ton - biologický rozklad plastov v prírode či na skládkach je dlhodobý, trvá niekoľko desiatok rokov - pri spaľovaní niektorých druhov platov unikajú do ovzdušia škodlivé látky
• Kovy – tvoria takmer 5% komunálneho odpadu - sú vo väčšej miere recyklované , aj vďaka finančnej náročnosti výroby a obmedzenosti zdrojov - ich výroba je energeticky veľmi náročná a ich ťažba značne poškodzuje prírodu
• Textil – v odpade tvorí 4%, ale ten môže byť často užitočný aj iným spôsobom napr. v charite
• Nebezpečné odpady – tvoria približne „len“ 1%, ale ohrozujú kvalitu zdravia ľudí - sú to rôzne chemikálie a zlúčeniny, ktoré v určitej forme ohrozujú zdravie organizmov a kvalitu prostredia - v dnešnej dobe už ľudstvo vie recyklovať z nebezpečných odpadov akumulátory, žiarivky, výbojky a i. - najväčšie množstvo nebezpečného odpadu produkujú priemyselné odvetvia – podľa údajov z roku 2000 sa priemysel podieľal na celkovej tvorbe nebezpečného odpadu cca 62,8% - porovnania údajov z roku 1992 (3,4 mil. ton) a z roku 2000 (1,6 mil. ton) poukazujú na zníženie ich tvorby o cca 47% - vybudovali sa viaceré zariadenia slúžiace ba úpravu, zhodnocovanie, resp. nezávadné zneškodňovanie nebezpečného odpadu: napr. zariadenia na spracovanie a regeneráciu odpadových rozpúšťadiel a olejov, zariadenia na spracovanie odpadových olovených akumulátorov, ortuťových výbojok a žiariviek, atď.)
S komunálnym odpadom sa v podmienkach SR nakladá takto: - využitie ako druhotná surovina 0,4% - využitý iným spôsobom (kompost) 0,8% - zneškodnený 98,8% - skládkovaním 91,4% - spaľovaním 7,4% Odpad vo veľkých závodoch sa triedi: Mokrým spôsobom – tento spôsob sa využíva ako triedenie v kvapalnom ( vodnom) prostredí - typické zariadenia sú hydrocyklóny, sedimentačné nádrže a pod; - oddeľujú v kvapalnom prostredí špecificky ťažší materiál gravitačnou sedimentáciou; - využívajú odstredivú silu v odstredivkách - Elutriátory – prúdové triediče, ktoré sa využívajú na oddelenie jemných podielov - pracujú na analogickom princípe ako vzdušné triediče - ľahšie a objemové materiály sa strhávajú prúdom kvapaliny
Suchý spôsob – využíva drvenie väčšinou pomocou kladivových mlynov a následné triedenie na roštoch alebo sitách; Balistické triedenie – je založené na rôznej dĺžke doletu danej hmotnosťou a objemom triedeného odpadu Vzduchotechnické triedenie prebieha v prúde vzduchu Odrazové triedenie – využíva rôzne dĺžky odrazu oproti odrazovej stene Magnetické triedenie – používa sa na oddeľovanie kovových materiálov ( používajú sa bežné elektromagnety) Optické triedenie – sa používa na oddeľovanie sklenených črepov; opticky hustejšie častice farebného skla sa optoelektrickej identifikácii pneumaticky odstraňujú
Ako znížiť množstvo produkovaného odpadu? - nekupujme veci, ktoré naozaj nepotrebujeme, i keď reklama nás presviedča, že ich musíme mať, radšej uvažujme o tom, koľko z toho zostane odpadu; - nakupujme do vlastnej látkovej tašky a neberme umelé v obchode, a aj na pečivo a ovocie by sme mohli a mali nosiť vlastné vrecká; - kupujme výrobky s vratnými obalmi a čo najväčšie balenia a koncentráty; - nepoužívajme jednorázové obaly, kupujme výrobky balené do recyklovateľných obalov; - nekupujme jednorázové výrobky – batérie, žiletky, vreckovky, zapaľovače, poháre a i.; - nekupujme nevratné PET fľaše, plechovky, krabice z kombinovaného materiálu, radšej kupujme sklenené fľaše, ktoré majú dlhšiu dobu použiteľnosti; - keby mamičky používali látkové plienky určite by ušetrili veľa stromov; - mohli by sme a mali by sme kompostovať odpad z kuchyne a záhradiek;
Nakladanie s odpadmi Až 93% tuhých komunálnych odpadov v SR je „zneškodňovaných“ buď tak, že sú uložené na skládkach, alebo sú spálené v spaľovniach, len 1,2% je recyklovaných a 3,3% kompostovaných.
KOMPOSTOVANIE - je prírode najbližší spôsob, ako naložiť s organickými zbytkami; - slama, tráva, seno, burina, rôzne zvyšky z kuchyne ( ovocie a zelenina) a zo záhradky môžu byť rozložené mikroorganizmami rozložené a tak sa vlastne vytvorí kvalitný humus, ktorý je najlepším prírodným hnojivom bohatým na živiny; - pôde sa vráti všetko to, čo sme pestovaním odčerpali; - ušetríme miesto na skládke, lebo bioodpad tvorí veľkú časť komunálneho odpadu; - ušetríme tiež rôzne poplatky
SKLÁDKOVANIE Skládky sú povrchové miesta, kde sa odkladá odpad - poznáme 2 druhy skládok:
• Povolené – resp. riadené, ktoré sú oficiálne určené na „skladovanie“ odpadu a sú čiastočne udržiavané, kontrolované, - na ich projektoch sa podieľajú geológovia, hydrológovia, chemici... - sú vybudované väčšinou na geologickom stabilnom a nepriepustnom podloží, zospodu izolované vrstvou ílu alebo syntetickou podložkou
• Tzv. divoké, čierne, neriadené skládky, ktoré vznikli pričinením neporiadnych občanov, obcí, podnikov na územiach, ktoré neboli na to vyčlenené - sú nebezpečné preto, lebo nie sú zospodu izolované a nie sú kontrolované, takže v prípade uloženia nebezpečného odpadu sa nebezpečné látky dostávajú okamžite do pôdy a podzemných vôd - sú to vlastne smetiská - skládky predstavujú dlhodobú hrozbu znečistenia podzemných a povrchových vôd SPAĽOVANIE - spaľovňa nerieši príčiny problému s odpadom, zníži síce jeho objem o 80 – 90%, a hmotnosť o 1/3, ale ON nikdy „nezmizne“! - spaľovne robia len z jedného odpadu niekoľko ďalších : napr. znečistený vzduch, toxický popol, a znečistené vody a rôzne ďalšie a veľakrát závažnejšie odpady; - najväčšie negatívum však predstavujú emisie zlúčenín aromatických uhľovodíkov s chlórom, hlavne dioxínov a furánov
RECYKLÁCIA Recykláciu možno v najširšom zmysle slova definovať ako opätovné použitie akéhokoľvek materiálu. Je to proces v rámci, ktorého vyrobíme zo starého, zničeného materiálu nový. Opätovné využitie odpadu – RECYKLÁCIA – šetrí prírodné zdroje, znižuje znečistenie prostredia, ktorom žijeme. Recykláciou – znovu využívaním – sa v podstate snažíme napodobniť ten prírodný kolobeh látok, z ktorého nevznikajú odpady. - dajú sa aspoň čiastočne získať napäť finančné prostriedky, ale recyklácia nemá význam len z ekonomického hľadiska, ale odľahne aj životnému prostrediu.
PLASTY sú jedným z najhoršie recyklovateľných materiálov, pretože sa na trhu vyskytujú v mnohých podobách. - môžu sa recyklovať len na produkt s nižšou kvalitou – plastová fľaša od malinovky sa môže len vyčistiť, rozomlieť na malé kúsky s použiť ako vypchávka do kresiel - recyklácia plastov je možná len po veľmi dôkladnom pretriedení, lebo vlastnosti granulátu získaného z odpadového plastu sa líši od vlastností novej suroviny a preto počet recyklácií a aj množstvo plastových obalov vhodných k recyklácii je preto obmedzený.
Prínos pre životné prostredie - v SR stanovilo nariadenie vlády 80 % mieru recyklácie jednorázových PET obalov do roku 2007. To by znížilo množstvo odpadov o 5 600 – 8 000 ton ročne ( cca 130 – 140 mil. kusov odpadových fliaš). Neskôr sa plánuje zavedenie zálohovania aj pre jednorázové sklenené nápojové obaly. Pri predpokladanom cieli ich 80% recyklácie by to znížilo množstvo odpadov o cca 34 00 – 37 000 ton ročne. V prípade zálohovania aj nápojových plechoviek by to bolo zníženie odpadov a znečistenia v SR o ďalšie nie bezvýznamné množstvá. Zálohovanie PET fliaš zníži tvorbu nelegálnych skládok odpadov a voľne pohodených fliaš. Štúdie z USA preukázali, že v štátoch, ktoré majú legislatívu podporujúcu zálohovanie jednorázových fliaš, je na plážach a verejných priestranstvách 3-krát menej odhodených fliaš, než v štátoch, ktoré takúto legislatívu nemajú.
Recyklovanie odpadov je činnosť, ktorá má prednosť pred využívaním odpadov ako zdroja energie. Predchádzať vzniku odpadov sa dá najmä rozvojom a zavádzaním nových technológií šetriacich prírodné zdroje, výrobu výrobkov, ktoré čo najmenej zvyšujú množstvo odpadov a čo najmenej zvyšujú množstvo odpadov a čo najviac znižujú znečisťovanie životného prostredia. Je potrebné vyrábať výrobky, ktoré sa dajú opätovne používať alebo odpady, ktoré z nich vznikajú sa dajú recyklovať. RECYKLAČNÝ FOND - po svojej jedenapolročnej existencii má pevnú organizačnú štruktúru, prijateľné materiálno technické vybavenie, disponuje s potrebnými internými predpismi, rešpektuje jasné metodické a riadiace väzby a uplatňuje transparentný, verejne kontrolovateľný systém činnosti; - je pre všetkých, ktorí sú ochotní prevziať zodpovednosť za odpady, ktoré vzniknú na Slovensku z ich činnosti - či je to už dovozca, výrobca, zberatelia, spracovatelia alebo obce, každý by mal v ňom participovať svojim opodstatneným dielom - a to s jedným cieľom chrániť a zlepšovať životné prostredie, podporovať ekonomický rozvoj a zvyšovať zamestnanosť budovaním vlastného slovenského priemyslu odpadového hospodárstva
Recyklácia kovov - je v porovnaní s recykláciou plastov ekonomicky oveľa výhodnejšia - čím je kov drahší, ako napr. zlato a striebro, tým viac sa oplatí recyklovať; to platí i o hliníku, pretože pri jeho výrobe z bauxitu sa vynakladá obrovské množstvo energie;
Výroba ocele do značnej miery ovplyvnila hospodársky vývoj spoločnosti. - patrí medzi najdôležitejšie suroviny súčasnosti, práve vďaka jej vynikajúcej vlastnosti – recyklácie - vo svete sa viac než 40 % ocele získa práve recykláciou, t.j z druhotných surovín - spotrebný materiál z plechov a rôzne domáce spotrebiče po vyradení, ako sú napr. práčky sa môže po roztavení použiť na výrobu novej ocele rovnakej kvality; - aj týmto spôsobom sa ušetrí pôvodná surovina ( železná ruda), skráti sa energeticky náročný proces praženia východiskovej suroviny a tým aj životné prostredie - v procese výroby ocele teda kovy ako je napr. zinok z konvertora unikajú, ale ušľachtilejšie z nich ako napr. cín, meď, nikel sa v tavenine udržia; - oceliarne sú preto vybavené zariadeniami na zachytávanie prachu a sublimujúcich prvkov tak, aby sa tieto prvky mohli pri výrobe ocele opäť využiť - prach a nežiadúce prvky sa zachytávajú na filtroch – pomocou teda protiemisných zariadení oceliarni sa tak zachytáva 30 – 35% zinku - zinok a prach sa birketuje a opäť recykluje na výrobu ocele ;
KAM SO STARÝMI AUTOMOBILMI? - momentálne ročne pribúda v priemyselných štátoch okolo 5 – 7% áut a asi 3% sa vyradia - pre zníženie negatívnych vplyvov dopravy na životné prostredie by bolo vhodné, aby ľudia prijali takúto koncepciu : do 1 km ísť pešo, do 10 km použiť mestskú dopravu, do 100 km ísť autom, do 1000 km „superrýchlym“ vlakom a nad túto vzdialenosť použiť lietadlo. - tlak na recykláciu starých áut nie je len pudom sebazáchovy výrobcov, ale predovšetkým tlakom verejnosti na ochranu životného prostredia; - pojem „ staré vozidlo“ bol zvolený z dôvodu, aby nedochádzalo k zámene s pojmom „vyradené vozidlo“, t. j. vozidlo vyradené z evidencie motorových vozidiel; - nepotrebujeme recyklovať len auto, ktoré je vyradené z prevádzky, ale sú to tiež náhradné diely: zapaľovacie sviečky, sedadlá, doplnky, batérie, sviečky a i. - doteraz sa riešila otázka recyklácie len z hľadiska jednotlivých dielov ex post, teraz sa k nej pristupuje systematicky už pri konštrukcii; každý návrh auta má už dnes zabudovanú ekonomiku recyklácie; - výrobcovia sú nútení spolupracovať s recyklačnými inštitúciami
Plasty a gumy: - v priemyselne vyspelých krajinách sa ročne vyradí asi 6 000 ton ojazdených pneumatík na 1 milión obyvateľov, z ktorých sa asi len 20% recykluje protektorovaním; - časť odpadovej gumy sa vyváža a časť využívajú naše cementárne na spaľovanie; - na výrobu pneumatík sa používa asi 60 až 70% z celkovej spotreby kaučuku na báze ropy; - materiálové zloženie priemernej pneumatiky z osobných automobilov možno charakterizovať týmito údajmi ( v hm. %): - oceľový kord 10% • Oceľový kord 10% • Sadze 28% • Prírodný kaučuk 14% • Syntetický kaučuk 27% • Olej 10% • Ostatné petrochemické produkty 4%; organické vlákna 4%; ostatné zložky 3%
- mechanickým drvením a magnetickou, mechanickou alebo pneumatickou separáciou drviny možno získať asi 56 % suroviny vhodnej na výrobu technickej gumy, prísady do podlahových krytín alebo v zmesi s asfaltom na stavbu ciest - situácia v recyklácii gumového odpadu, obzvlášť ojazdených pneumatík je podmienená vhodnou technológiou na spracovanie; - opotrebované pneumatiky môžu byť zhodnotené aj energeticky ako prírodné palivo – výhrevnosť gumy je na úrovni kvalitného čierneho uhlia, avšak spaľovací proces vyžaduje osobitné odlučovacie zariadenie na elimináciu tuhých aj plynných emisií – v porovnaní s materiálovým využitím odpadovej gumy je energetický prínos zo spaľovania nižší
ZÁVER: Jednotlivé druhy odpadov sa vzhľadom na vyčerpanosť prírodných zdrojov a zvyšovanie enviromentálneho povedomia postupne stávajú a stanú významným zdrojom vstupných surovín do výroby. Zhodnocovanie odpadov, a to tak materiálové, ako aj energetické je čím ďalej tým viac prvoradým spôsobom nakladania s odpadmi. Recyklácia odpadov a rozvoj odvetvia priemyslu s ním súvisiaci je významným krokom nielen z dôvodu ochrany životného prostredia, ale aj z hľadiska rozvoja spoločnosti.
Zdroje:
Zálohovanie zníži množstvo odpadu na Slovensku; ENVIROMAGAZÍN; ročník 8/2003; str. 12 -
|