Pod vodným režimom pôd rozumieme súhrn hydrologických procesov spojených s vnikaním vody do pôdy, pohybom pôdnej vlahy a úbytkom vody z pôdy.

Od vodného režimu pôd sa odlišuje vlhkostný režim pôd, pod ktorým sa rozumie časový priebeh zmeny vlhkostného stavu celého pôdneho profilu, ale najmä aktívnej vrstvy pôdy.

Hydrologické procesy, ktoré sa zúčastňujú na vytváraní vodného režimu pôd sa označujú spoločným názvom ako zložky vodného režimu pôd.

K ním patria najmä zrážky, prítok a odtok povrchovej vody, prítok a odtok podzemnej vody, infiltrácia povrchovej vody do pôdy, presakovania vody cez pôdny profil, vzlínanie vlahy z podzemnej vody alebo iný druh výmeny vlahy medzi aktívnou vrstvou pôdy a jej spodnými horizontmi a iné.

Rozsah účasti jednotlivých zložiek pôdy na vytváraní jej vodného režimu sa hodnotí pomocou vyčíslenia vodnej bilancie pôdy.

Voda, ktorá sa nachádza v pôde, podlieha účinku rôznych síl, podľa ktorých sa delí na tri kategórie:
a/ absorpčná voda,
b/ kapilárna voda,
c/ gravitačná voda.

Bilancia vody v pôde
Vodný režim pôd je charakterizovaný svojou vodnou bilanciou. Pôda sa obohacuje vlahou cestou infiltrácie zrážkovej, prípadne povrchovej vody, kapilárnym vzlínaním z podzemnej vody a prostredníctvom kondenzačných prúdov.

U automorfných pôd má veľký význam príjem vody vsakom. Príjem vody je bilancovaný s odtokom a to ako do podzemnej vody, tak s odtokom a následnou evaporáciou.
Základnou rovnicou pre bilancovanie pôdnej vody v určitom období je:

               Z11 +S + K = Vc +O1 + O2 +Z2

Z1 = zásoba vody v pôde na začiatku skúmaného obdobia /mm/

S = zrážky behom skúmaného obdobia /mm/

K = prírastok vlahy v pôde zo zdrojov podzemnej vody /mm/

Vc = vlahová potreba, t.j. evapotranspirácia /mm/

O1 = povrchový odtok /mm/

O2 = podzemný odtok /mm/

Z2 = zásoba vody v pôde na konci skúmaného obdobia /mm/

Pri bilancovaní pôdnej vody sa používa hodnota – využiteľná vodná kapacita – OP, je to množstvo vody medzi poľnou vodnou kapacitou (OPK) a bodom vädnutia (OV), čiže:

                  OP = OPK – OV /mm/

Využiteľná vodná kapacita (OP) závisí od zrnitostného zlože-nia, štruktúry a typu pôdneho horizontu v rozmedzí od 5 – 25%.
Najvyššie hodnoty sa dosahujú v humusových hlinitých horizontoch černozeme a hnedozeme, nižšie v ťažkých pôdach a najnižšie v piesočnatých.
Dôležitou charakteristikou vodného režimu je zásoba využiteľnej vody /Wv/ a deficit pôdnej vody /Wd/.
Wv – je množstvo fyziologicky využiteľnej vody v pôdnom profile vyjadrené v mm. Predstavuje ho rozdiel medzi vlhkosťou pôdy a bodom vädnutia v mm.
Wd – je rozdiel medzi využiteľnou zásobou pôdnej vody a momentálnou zásobou pôdnej vody, ktorá je menšia ako Wv v mm.
Typy vodného režimu pôd
Premyvný – intenzívne prevlhčenie, prenikanie vody pôdou niekoľkokrát v priebehu roka, evapotranspirácia po celý rok je menšia ako infiltrácia.

Periodicky premyvný – intenzívne prevlhčenie a prenikanie vody pôdnym profilom nenastáva každoročne, evapotranspirácia je občas vyššia ako infiltrácia.

Nepremyvný – každoročný kolobeh vody sa uskutočňuje len v časti pôdneho profilu.

Výparný – je typický prevládajúcim výstupným pohybom vody nad zostupným pohybom, zdrojom vlhkosti je kapilárne ovlhčovanie z podzemnej vody.

Bažinný – hladina podzemnej vody sa nachádza blízko povrchu pôdy a pásmo kapilárneho vzlínania dosahuje až k povrchu pôdy.

Závlahový – pôda je doplnkovo zavlažovaná vodou z povrchu.

Úprava vodného režimu sa prejaví zmenou vzdušného, tepelného, mikrobiologického a živinového režimu pôd. Základným opatrením pre úpravu vodného režimu zamokrených pôd je odvodnenie, pri vysušených pôdach zavlažovanie, súčasne treba používať aj ostatné potrebné agrotechnické zásahy.

Odvodnenie a jeho účinky

Úlohou odvodňovania pôdy je zabezpečiť ochranu poľnohospodár-skeho územia záplav, odviesť zo zamokrenej pôdy prebytočnú vodu, znížiť hladinu podzemnej vody do neškodnej hĺbky a udržať v pôde taký vlhkostný režim, ktorý je pre poľnohospodárske plodiny najvýhodnejší.

Po odvedení prebytočnej vody pôdne póry zbavené vody sa naplnia vzduchom. Podľa hĺbky odvodňovacieho zariadenia prenikne vzduch i do hlbších vrstiev pôdy. Pôda sa vo veľkej miere prevzdušní, čo je jedným z najdôležitejších účinkov odvodnenia. Prevzdušnenie umožní však nielen vniknutie vzduchu bohatého na voľný kyslík do pôdy, ale spôsobí i zmenu teplotných pomerov. Odvodnená pôda sa v povrchových vrstvách lepšie otepľuje.

Vnikanie vzduchu do pôdy zosilňuje i biochemické oxidačné procesy a zintenzívňuje činnosť pôdnych aerobných baktérií.

Odvodnená pôda lepšie pohlcuje atmosferické zrážky, zmenšuje výpar, ľahšie prijíma vzduch s obsahom pár a preto sa stáva v suchších obdobiach vlhšou ako pôda neodvodnená. V daždivom období je suchšia ako pôda neodvodnená, a preto má rovnomernejšie rozdelenie pôdnej vlahy.

Odvodňovanie pôdy má veľký vplyv na vývoj pôdy nielen z hľadiska vodného režimu, ale aj z hľadiska jej mechanického zloženia a fyzikálneho stavu, čo zabezpečuje vhodné podmienky na vytvorenie štruktúrnej pôdy, ktorá je dôležitá pre vývoj kultúrnych rastlín.

Odvodnenie v našich klimatických pomeroch sa uplatňuje predovšetkým na jar, keď zamokrenie pôdy spôsobené predchádzajúcou kondenzáciou vlahy v pôde, topením sa snehu a prípadnými súčasnými zrážkami je najvýraznejšie.

Pri podrobnom rozbore možnosti odvodnenia sa vyskytnú obmedzujúce faktory, pre ktoré musíme v niektorých prípadoch zamokrenú pôdu vylúčiť z návrhu odvodnenia.
Sú to nasledujúce faktory:
-         časové,
-         ekonomické,
-         technické.

Ekonomická efektívnosť odvodnenia pôdy
Odvodňovanie pôdy považujeme za jedny z najefektívnejších investícií v poľnohospodárstve.

Z ekonomického hľadiska možno definovať meliorácie a taktiež i odvodnenie ako základné výrobné prostriedky v poľnohospodár-skej rastlinnej výrobe, ktoré sú biologickej a technickej povahy a ktorých hlavným účelom je dlhodobé zlepšovanie podmienok prostredia pre pestovanie rastlín.

Účinnosť odvodnenia pôd spočíva v ovplyvňovaní úrodnosti pôdy v tom zmysle, že rastlinnú výrobu buď podmieňuje, alebo stabilizuje.

Ekonomická efektívnosť odvodnenia je tvorená súhrnom ekonomicky merateľných účinkov odvodnenia pôdy v poľnohospodárskej výrobe.

Možno ju vyjadriť ako:
a/ priamu ekonomickú efektívnosť
b/ nepriamu ekonomickú efektívnosť
c/ vedľajšiu ekonomickú efektívnosť

Účinky odvodnenia sa môžu prejaviť i v nevýrobnej sfére, ako tzv. mimoekonomické účinky, ktoré sú hodnotovo ťažko merateľné      /estetické, zdravotné, sociálne, politické a iné/.

Vlhkosť pôdy – vodný režim pôdy

Vodný a vlhkostný režim pôd ako aj celkové zásoby pôdnej vody v jednotlivých vrstvách sú v hydrogeologických podmienkach Žitného ostrova významne ovplyvňované predovšetkým úrovňou hladiny podzemnej vody a mechanickým zložením pokryvných sedimentov, ktoré podmieňujú kapilárne vzlínanie podzemnej vody do koreňovej zóny pôdneho profilu.

Z tohto hľadiska ako aj z hľadiska súčasných hladín podzemnej vody a ich vplyvu na vodný režim pôd rozlišujeme na záujmovom území nasledujúce oblasti:
-         oblasť priľahlú k vodnej zdrži Čunovo (Horný Žitný ostrov)
-         oblasť priľahlú k prívodnému a odpadovému kanálu (Stredný Žitný ostrov)
-         oblasť dolného Žitného ostrova
Záver
Vývoj hladín podzemnej vody za 4 roky prevádzky vodného diela je takmer na celom území Žitného ostrova vzostupný, čo je v porovnaní s východiskovým obdobím zásadná a pozitívna zmena. Táto režimová zmena podzemnej vody z hľadiska pôdnych režimov – na vodný režim pôdy.

Na hornom Žitnom ostrove výrazný vzostup hladiny podzemnej vody a jej kapilárne vzlínanie do evapotranspiračnej zóny pôdneho krytu znižuje v príbrežnej zóne závislosť vodného režimu a tým aj úrod poľných plodín od atmosférických zrážok. V polohách s hladinou podzemnej vody v štrkovom súvrství sa zachováva pôvodný vodný režim. Podstatne vyššia hladina podzemnej vody oproti východiskovému stavu znamená aj tu zlepšenie prírodných podmienok poľnohospodárstva.

Na strednom a dolnom Žitnom ostrove mierne stúpajúca hladina podzemnej vody, ktorá kapilárne vystupuje až do ornice, zachováva a stabilizuje pôvodný, veľmi priaznivý vodný režim pôd.
Vzhľadom na veľmi teplé a veľmi suché klimatické podmienky Žitného ostrova, ako aj vzhľadom na dlhodobý trend otepľovania územia a klesania zrážok, relatívnej vlhkosti vzduchu a vlhkosti pôdy, je stúpajúci trend hladín podzemnej vody veľmi pozitívnym javom.

  Obsah:
Vodný režim pôd ............................ str. 1

Bilancia vody v pôde........................ str. 1

Typy vodného režimu pôd..................... str. 3

Odvodnenie a jeho účinky.................... str. 3

Ekonomická efektívnosť odvodnenia pôdy...... str. 4

Vlhkosť pôdy – vodný režim pôdy............. str. 5

Záver....................................... str. 6

Príloha..................................... str. 7

Použitá literatúra.......................... str. 9

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk