Jadrové zbrane

Prvou jadrovou zbraňou bola americká atómová bomba, ktorá vybuchla 16. Júla 1945 pri pokuse v novom Mexiku. V auguste roku 1945 zvrhlo americké letectvo dve atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki. Jadrové zbrane sú najničivejšie zbrane, sa dnes vo výzbroji armád jadrových veľmoci nachádzajú. Bojové hlavice s jadrovou náložou nielen medzikontinentálne a taktické rakety, ale môžu byť i v hlaviciach delostreleckých granátov väčšieho kalibru , v námorných torpédach a námorných a pozemných mínach. Vojenská technika používa jadrové nálože aj pri vytváraní zátarás, alebo veľkých úpravách terénu.
S hľadiska použitia rozoznáme tri druhy jadrových výbuchov: podzemné (podvodné) , nadzemné a výškové. Jadrové zbrane ničia tromi hlavnými spôsobmi: tlakovou vlnou, tepelným žiarením a rádioaktívnym žiarením.
V prvej milióntine sekundy sa vybuchujúca bomba mení na klbko plynov, ktorých teplota dosahuje desiatky miliónov stupňov Celzia. Tieto plyny sa začnú
Prudko rozpínať. Za niekoľko sekúnd vytvoria rozžeravenú guľu o priemere 4,5 km. Guľa stúpa do výšky rýchlosťou 300- 500 km / hod. Toto náhle rozpínanie vytvorí tlakovú vlnu, ktorá s pribúdajúcou vzdialenosťou od miesta výbuchu / epicentra/ slabne. Zóna ničenia spôsobená tlakovou vlnou je na priloženom grafe. Intenzívne teplo žeravej gule spáli každý nekrytý horľavý objekt vo vzdialenosti 20 km. Oheň, ktorý takto vznikne, spotrebuje veľké množstvo kyslíka zo vzduchu a spôsobí búrku, ktorá je známa ako „ ohňová búrka“. Ak by bomba o sile 10 MT explodovala vo výške 1 000 - 2 200 m
časť žeravej gule by bola pohltená zemou, takže mnoho tuhého materiálu by sa vyparilo a dvíhalo na hor. Žeravá guľa potom stúpa a vytvára sa z nej hríbovitý oblak vysoký asi 30 km, ktorý chladne a rozpína sa. Jeho maximálna šírka je asi 85 km. Tak, ako guľa chladne, vyparený materiál tuhne a padá v podobe rádioaktívneho prachu. Ľahšie čiastočky môže vietor zaniesť niekoľko stoviek kilometrov od miesta výbuchu. Asi za 96 hod. od chvíle výbuchu dopadnú na zem. To je miestny spad. Okrem toho menšie rádioaktívne čiastočky, ktoré stúpajú do horných vrstiev atmosféry, sú rozšírené okolo celej zemegule a tvoria globálny spad. Jednotka na meranie rádioaktívneho žiarenia je 1 rontgen (r). Pre človeka je smrteľná dávka v rozmedzí 400 - 750 r a nezáleží na tom, či je človek ožiarený 700 r za hodinu alebo 70 r za 10 hodín. Počiatočné žiarenie zo žeravej gule je veľmi intenzívne ( niekoľko miliónov r ), no jeho dosah pomerne malý.