Oblasť istej smrti pre človeka vystavenej tomuto počiatočnému žiareniu 10 MT bomby je asi vo vzdialenosti 3 km od epicentra. Podzemné kryty vybudované so silného betónu so zariadením na filtráciu vzduchu a vody a so zásobami potravín môžu chrániť ľudí proti okamžitým vplyvom jadrového výbuchu aj blízko epicentra. Na vzdialenejších miestach ochránia aj kryty z tehál zvané spadové kryty. Lenže tí , čo výbuch prežijú, sú vážne ohrození dlhotrvajúcim rádioaktívnym žiarením, ktoré zamorí zem. Ak by na niektorú krajinu dopadlo mnoho jadrových bômb ( napr. 500 Mt na oblasť, ako je Veľká Británia), tým , ktorí by prežili, by spad neumožnil pobyt na povrch viac ako 10 dní za prvé dva roky. Ku koncu druhého roku by intenzita žiarenia mohla klesnúť na 0,7 r/h. No tí, čo by nezahynuli pri výbuchu by mohli byť zmrzačení
nemocou s ožiarenia , otravou krvi, zníženou odolnosťou, voči bežnej infekcii, poškodením kostnej drene a rakovinou. Okrem toho rádioaktívne žiarenie ničí ženské i mužské pohlavné bunky, s ktorých sa rodia budúce generácie. Následky nukleárnej vojny by sa pravdepodobne prejavovali po stáročia, preto je nesmierne dôležité , že mierová iniciatíva celého sveta je zameraná na prijatie medzinárodných dohôd o obmedzení skúšok a výroby jadrových zbraní.


Použitá literatúra: Svet techniky.